Jdi na obsah Jdi na menu
 


Úvodná mini kapitola

9. 7. 2009

    ,,Dnes večer mám rande! Dnes večer mám rande! Dnes večer mám rande!"- vykrikujem ako zmyslov zbavený do prázdneho bytu, ktorý bol ešte pred nedávnom obývaný okrem mňa aj mojim zlatíčkom Mikim. Lenže Miki dostal skvelú ponuku z práce, tak sa presťahoval. A mňa tu nechal samého . . . Ale to nevadí, pretože dnes s ním mám RANDE! Určite mi povie, že bezo mňa nemôže žiť, a že aj napriek tomu, že ešte nemá v poriadku nový byt sa mám k nemu nasťahovať. A možno ma požiada o ruku. Veď prečo by ma inak pozýval do najdrahšej reštaurácie v meste?

    Ale čo si vezmem na seba? Nemôžem tam predsa ísť ako vagabund. Šialenou rýchlosťou sa vrhnem na šatník a celý ho postupne vyprázdňujem. O chvíľu je už celá izba zahádzaná mojími vecami a ja som nič vhodné nenašiel. To je hrozné! Musí byť aspoň niečo, čo by sa hodilo. Je fakt, že oblek som mal na sebe naposledy na svadbe môjho kamaráta, čo bolo asi pred štyrmi rokmi, ale nevyodil som ho. To viem určite. Možno som ho len niekam odložil. Ale kam?!

    ,,Uáá!!! Nespomínam si! Ten blbý kus oblečenia mi to robí naschvál. Ja nemám čas!

    Dobre, keby som bol oblek, kde by som sa schoval? Pod posteľ! Nie . . . Možno do špajzy? Nie, tam asi tiež nie. Hmm . . ."

    Keď už ubehlo asi dvadsať minút a ja som nemal ani najmenšiu predstavu, kde sa môj oblek mohol schovať, rozhodol som sa. O polhodinu som už sedel s mojim drahým Mikim pri stole v požičanom odeve. Ešte šťastie, že bol David doma. Máme podobné postavy. Obaja sme pomerne malí a štíhli. Poznáme sa už dva roky, ale mne to pripadá akoby sme sa poznali odjakživa.

    ,,Luke, musím ti niečo povedať." -prehovorí Miki svojim krásnym hlbokým hlasom. Nedočkavo sledujem jeho pery a čakám na slová, ktoré mi zmenia život.

    ,,Vieš, ja . . .nikdy som ti nechcel ublížiť a mám ťa veľmi rád- "

    ,,Aj ja ťa mám rád, Miki." -celý natešený mu skočím do reči. ,,Neublížil si mi. Bolo to bez teba príšerné, ale to- "

    ,,Je koniec, Luke." - preruší ma Miki.

    Nechápavo sa na neho pozerám. Ja . . . asi som zle počul. Alebo si zo mňa chce vystreliť. Určite! Chce ma potrestať za to, že som meškal. ,,Mi-"

    ,,Je koniec!" -zarazí ma ostrým pohľadom. Hľadím mu do očí a snažím sa v nich nájsť niečo, čo by naznačovalo, že žartuje, ale nič také v nich nie je. Díva sa na mňa bez jedinej iskierky zaváhania. Tomu neverím . . .Začínajú ma páliť oči a vzápätí sú plné sĺz. Je koniec . . .

    ,,Nie je vhodné, aby muž v mojom postavení mal milenca. Bude pre mňa najlepšie, ak sa usadím a založím si rodinu. Dokonca som už našiel osobu, krorá by mohla uspokojivo vykonávať úlohu mojej manželky."

    ,,Ale nemôžeš predsa zahodiť svoje šťastie kvôli práci! A čo láska?!!" -namietam, pričom mierne zvyšujem hlas. Máme stôl ďaleko od ostatných, takže to nikto neregistruje. Nikto to neregistruje... Až teraz si to poriadne uvedomím. Plánoval to už od začiatku. Bol som len malé spestrenie jeho nudného života. Celý ten čas . . .

    ,,Milujem svoju prácu a takisto ľúbim Marry. Je mi ľúto, že si to bral tak vážne. Myslel som si, že vieš, že to nemá budúcnosť. Ale ty si si to zjavne neuvedomil. Mrzí ma to." Miki pohybom ruky privolá obsluhu. Zaplatí, vstane a odchádza. Položí mi ruku na plece a stratí sa z môjho života.

    Neprítomne sa dívam niekam do diaľky . . .

    O chvíľu mi čašník prinesie nejaký lístok. Stočím naň pohľad. Byt si môžeš nechať. Ďakujem ti za tie tri mesiace. Skrčím ho v ruke. Takto to nemalo byť . . . Táto myšlienka ma sprevádza celou cestou k teraz už môjmu bytu.

    Zavriem za sebou dvere a doovlečiem sa do spálne, kde sa zvalím na posteľ. Keď si spomeniem na všetky tie krásne noci a rána, ktoré sme tu s Mikim zažili. Už nikdy tu so mnou nebude. Už nikdy ma nebude držať v náručí. Už nikdy ma nepobozká . . .

    Rukami si obchytím nohy a potichu sa rozvzlykám. Nechcem tu byť sám. Nezvládnem byť teraz sám. Natiahnem sa pre mobil, ktorý som nechal na nočnom stolíku a vytočím číslo na Davea.

    ,, Ahoj, prepáč, že volám tak neskoro, ale Miki . . . on .. .ja. ."

    ,,Luke, ty plačeš? Čo sa stalo?! Nič nehovor a hlavne neurob nejakú hlúposť! Hneď som u teba."

    ,,Neboj." -zašepkám do prázdna.

 

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

...

(Aylen, 21. 2. 2010 0:13)

Těšim se na tuhle kapitolovku :)

www.kagome-sora.blog.cz

(kated, 27. 12. 2009 8:53)

zase sem brecelaT_T

Lumik-simik.blog.cz

(Kokí, 13. 7. 2009 13:09)

Ahojki, moc děkuji za komentář k OŠku, jsem ráda, že se líbí ... mimochodem tvé texty také nevypadají zle a krásný blog. Mnohé díky.

Kokí...

to vyzera good :D

(Tamara, 10. 7. 2009 21:40)

joo to vyzera velmi slubneee :D nech je unho co najskor ;D

 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA