Jdi na obsah Jdi na menu
 


Diel druhý

7. 1. 2009

    ,,Myslím, že budeš žiadaný."-naradostene konštatuje Steve(fotograf). ,,Tu máš na začiatok. Uvidíme sa zajtra." Podá mi zarobené peniaze, ktoré si hneď zastrčím do vrecka nohavíc. S takýmto príjmom to nebude také zlé, ako som si myslel. Pár mesiacov to vydržím a potom sa odsťahujem niekam na opačný koniec krajiny.

    Nastúpim do výťahu. Dvere sa začínajú zatvárať, keď tam na poslednú chvíľu vkĺzne niečia ruka.

    ,,Ahoj."-zvesela ma pozdraví Santos.

    ,,Čau."-odmerane mu odzdravím.

    ,,Nezájdeme osláviť tvoje nové super miesto? Sme teraz síce rivali, ale rád si udržujem s ostatnými pozitívne vzťahy." Viem si predstaviť. Ale...čo tam po tom. Už nemám byť prečo zdržanlivý. Aj tak ma tu už nič nečaká.

    ,,Ako chceš."-prehovorím po pár sekundách ticha.

    ,,Neznelo to veľmi nadšene, no beriem to ako súhlas. Musím na minútku niekam skočiť. Počkaj ma vonku."

    Vystúpime z výťahu a ja kráčam priamo k dverám. Otvorím ich a pred nimi stojí tá beštia. Z celej sily sa snažím ovládnuť, aby som ju na mieste nezaškrtil.

    ,,Zdravím ťa, srdiečko."-povie akoby bola nejaká puberťáčka a dá mi pusu na líce. Ihneď ju odstrčím. Jej vážne preskočilo! Srdiečko!!! Ako ma tak môže po tom všetkom nazvať?!

    ,,Odkiaľ berieš toľko drzosti sa predo mňa postaviť! Stratila si snáď pamäť, či čo?!" Aj napriek snahe byť pokojný, som sa rozkričal. ,,Už sa nepamätáš, že si zariadila, aby ma vykopli z práce?!!"

    ,,Urobila som to pre nás. . ."-hlesne pološeptom.

    ,,Pre nás! My už nie sme!!! MY bol jeden veľký omyl! Je KONIEC!!!"-vreštím na ňu. Zopár ľudí sa obzrie, ale nevenujú nám takmer žiadnu pozornosť.

    ,,Ale ty ma potrebuješ!"-rozkričí sa, no v zápätí dodá normálnym hlasom: ,,Raz na to prídeš. Nikto ťa neurobí šťastnejším, miláčik."

    ,,Stavíš sa? Ja niekoho mám." Rozhodol som sa zmeniť taktiku. S ňou sa inak rozprávať nedá.

    ,,Klameš! Sledujem ťa každý deň. Nemáš nikoho!"

    ,,Wayne, zlatíčko, môžeme ísť." Pristúpi ku mne Santos, pritisne si ma k sebe a letmo ma pobozká. Potom sa pozrie na Susan a prívetivo sa na ňu usmeje. Pravdepodobne nás už istú dobu počúval.

    ,,Tento tu má byť náhrada za mňa?" Nasleduje menšia odmlka, počas ktorej ma ani nenapadlo od neho odstúpiť.

    ,,Fajn. Uvidíme, ako dlho vám to spolu vydrží." Neotočím sa. Iba podľa klopkania opätkov viem, že odchádza. Chvíľu som ešte nalepený na Santosa. Potom odstúpi a natešene zvolá: ,,Tak to by sme mali. Mimochodom...kto to bol?"

    ,,Moja bývalá."-odpoviem stručne.

    ,,Aha. A to na seba takto ziapete vždy, keď sa stretnete?"

    ,,Bol by som radšej, keby sme o nej nehovorili, dobre?"

    ,,Jasné."

 

    Po pár hodinách spolu sedíme v bare. Santos nepije, zato ja mám vypité riadne. Som si toho vedomý. Mal som si vypiť už dávno. Život je pes. Nie, pes nie. Život je suka a viem presne ktorá. Hodím do seba ďalší pohárik.

    ,,Vieš, moja bývalá je blááázon.“ Začnem sa rehotať.

    ,,Máš dosť. Ideme preč!“ Snaží sa ma odtiaľ dostať. Položí ruku na moje rameno. Ja ním švacnem, čím ju zo seba zhodím.

    ,,Nejdeme nikam!“Chcem ti to povedať.“ Škit. ,,Tá ženská ma zničila.“ Škit. ,,Prečo mi to urobila?“ Cítim, ako mi po tvári stekajú slzy. Takisto cítim, ako mi Santos prehodí ruku okolo svojho krku a berie ma na ruky. Hlavou sa opriem o jeho rameno. . .

 

    ,,Aúú.“-zakňučím. Príšerne mi treští v hlave. Prevalím sa na bok. Kde som? Včera som to trochu prehnal s alkoholom. Dokelu! Nemôžem si spomenúť...bol som s bývalou a potom prišiel Santos a...išli sme von...

    ,,Šípková Ruženka sa už zobudila? A ani nepotrebovala princa.“-smutne prednesie Santos. ,,Urobil som ti raňajky. Máš rád vajíčka?“

    Kladne zakývam hlavou. Položí na mňa podnos a roztiahne žalúzie. Zakryjem si oči. To svetlo je príšerné. Nadvihnem sa, aby som sa mohol pohodlnejšie najesť a vtedy zistím, že som nahý. Zdesenie na mojej tvári musí byť neprehliadnuteľné. Santos sa totiž usmieva od ucha k uchu.

    ,,My. . .sme. . .spolu spali?“-otrasene zo seba dostanem.

    ,,Čo myslíš?“ Veselo sa opýta. Vidí však, ako vážne to beriem, tak mi odpovie. Úľavou si vydýchnem.

    ,,Takto ma nikdy viac nestraš!“

    ,,Rozkaz!“ Zasalutuje. Tak trochu pripomína vojaka. Má vypracovanú postavu...nádherne hnedú pokožku... Potrasiem hlavou.  Na čo to preboha myslím. To bude spôsobené nedostatkom sexu.

    Odkedy som sa rozišiel s tou potvorou, nikoho som nemal. Niežeby som nechcel, alebo by nechceli ony, ale tá mrcha im natárala také sprostosti, že mi nedali ani šancu to vysvetliť. Po siedmych pokusoch sa s niekým zblížiť som to vzdal. Vo vymýšľaní je bohužiaľ neprekonateľná.

    ,,Myslíš na Susan?“-odrazu sa opýta. Odkiaľ o nej vie? Zrejme som mu to včera povedal.

    ,,Hej.“

    ,,Viem, ako sa jej môžeš zbaviť. Nasťahuj sa ku mne.“-povie prosto.

    ,,Nezbavím sa jej, ak zmením bydlisko.“

    ,,Nie úplne, ale čiastočne určite. Aspoň ti už nevlezie do bytu. Mám tu výborný bezpečnostný systém. A o povesť v práci sa báť nemusíš. Samozrejme, že tu nebudeš bývať nastálo, len po určitú dobu. Kým to bude potrebné. Tak?“

    Popravde, neznie to zle. Ale ani ho poriadne nepoznám. Na druhej strane, nemôže to byť horšie ako v jej blízkosti. ,,Koľko chceš za prenájom izby?“

    ,,Nikdy by som nikomu neprenajal miestnosť v svojom dome. Ak sa sem nasťahuješ, taj preto, že ťa pokladám za priateľa. Je to jasné?“-rezolútne odmietne moju ponuku.

    ,,Jasné. A Santos?“

    ,,Áno?“

    ,,Vďaka.“

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

www.shounenaifanfiction.blog.cz

(Tamara, 11. 1. 2009 0:40)

muhahah dobry naaapad! uz sa tesim na to yaoi yaoi yaoi yaoi!!!...teda ak nejake bude... dufam ze hej! :DDDDDD tesim na dalsi dilek :D

 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA