Jdi na obsah Jdi na menu
 


Diel piaty

17. 12. 2009

    S obrovským zívnutím sa pozriem na displej mobilu, ktorý mi ukazuje neskorú nočnú hodinu. Celý dom už spí. Dúfam . . . Potichu vstanem a vypnem telku, kde hodnú chvíľu púšťajú len samé nezáživné a otrepané filmy. Pomaly postupujem smerom k izbe. Sem tam vypustím z úst nadávku, keď do niečoho v tej tme občas narazím. A keď už poriadne hlasno tresnem hlavou do dverí, všetky moje nádeje, že by Santos nemusel byť hore, sa zrútia.
   Trochu nervózne stojím pred dverami. Neviem, či by nebolo lepšie ešte zopár minút počkať. Onedlho tú myšlienku zavrhnem. Chcem ísť do postele! Odhodlane položím ruku na kľúčku a hneď nato ju zložím. Predstavím si Santosa v posteli, ako na mňa čaká a ten jeho krásny pohľad. Čo ak spí nahý? Nepatrné šteklenie v bruchu. Zatrepem hlavou. Veď je tma!
    Raz tam vojsť musím. Pootvorím dvere a elegantne vkĺznem dnu. Potichu za sebou zavriem a prejdem k posteli. Prehmatám povrch, aby som zistil, kde sa presne nachádzam a či tam náhodou nemám svoje veci, ktoré som tam poobede nechal. Nie sú tam, a tak mi neostáva nič iné, len zo seba zhodiť košeľu a nohavice a ísť spať tak.
    Uložím sa do postele, čo najviac na kraj. Po takej minúte som si istý, že Santos spí. Privriem oči. Cítim úľavu a tak trochu sklamanie, ktoré by som chcel aj naďalej popierať, ale darí sa mi to čoraz menej.

    Teplo. Také príjemné. Pritúlim sa k jeho zdroju bližšie. Niekto ma pohladí po líci a ja sa mimovoľne usmejem. Tak moment. Niekto ma hladí po líci? V zlej predtuche pomaly otvorím oči. Mierne nadvihnem hlavu, aby som na neho videl. Vlasy mu padajú do tváre, pery mu vlní jemný úsmev a jeho pohľad je taký . . . iný.
    Skloní sa ku mne a dá mi drobnú pusu. ,,Dobré ránko." Neviem, čo mám robiť, tak sa na neho len zmätene pozerám. Je prekrásny a v tejto chvíli mám pocit, že by som s ním takto dokázal byť naveky.
    ,,Ako dokážeš tak dlho spať? Sú už tri hodiny poobede." -karhavo preriekne Santos. Pomaly mi začína dochádzať, že som na neho doslova nalepený. Rýchlo sa odsuniem. Vstanem a zrakom prehľadávam izbu. 
    ,,Myslím, že to platí aj pre teba, alebo sa mýlim?" Určite vstal len zopár sekúnd predo mnou a už sa do mňa naváža. ,,A kde mám svoje veci?!" -mierne na neho vyšteknem, keď ich neviem nikde nájsť.
   ,,Šatstvo som ti uložil do posledných dvoch zásuviek. A čo sa týka tej predošlej otázky, tak sa mýliš. Vstal som už o desiatej, ale nechcelo sa mi venovať svojej zle vychovanej sestričke, keď som bol v postieľke so spiacim anjelikom." -odpovie mi tým svojim sladkým hláskom. Cítim, že sa mi do tváre hrnie krv, takže sa radšej otočím a začnem si vyberať veci na prezlečenie.
    ,,Prepáč."- takmer nepočuteľne zašepká Santos.  Odrazu si ma k sebe otočí a prisaje sa perami na tie moje. Pokúšam sa mu vymaniť, ale on ma drží pevne. Jazykom si prediera cestičku do mojich úst. Keď sa mu to podarí, slastne vzdychne a pokračuje omnoho intenzívnejšie. Postupne s ním prestávam bojovať a pridávam sa do bozku. Obtočím si ruky okolo jeho krku a nechávam sa dotlačiť naspäť na posteľ.
     Viem a aj cítim ako po mne prahne. Rukou mapuje môj hrudník a bruško. Odtrhne sa od mojich pier a jazykom pomaličky putuje k môjmu krku. Zavriem oči a vychutnávam si tie horúce dotyky. Ruku priloží na moje prirodzenie a začne ňou jemne trieť. Zastenám. Keď to už nemôžem vydržať, tak sa trochu zavrtím. Na nič nečaká a zvlečie mi jediný kus odevu. Venuje mi drobnú pusu na ústa, šibalský úškrn a presunie sa tam dole. Jazykom prejde po celej jeho dlžke a potom obkrúži špičku. Vezme ho do úst a prstami prechádza po vnútornej strane stehien. Zaborím ruku do jeho hustých havraních vlasov a druhú si priložím k ústam v snahe stlmiť svoje vzdychy. Po chvíli to aj tak nemá zmysel a priložím ju k tej druhej. Mierne ho zatláčam a začínam si prispôsobovať tempo. Moju myseľ ešte stále zapĺňajú myšlienky, že to nie je správne, no každým pohybom jeho jazyka a rúk sú slabšie a slabšie. Posledný slastný výkrik a moje telo leží bez pohybu pod tým Santosovým.
    Znova ma náruživo pobozká, najprv na pery, potom sa pomaly presúva na krk a ku bradavke. Šikovne si ma obráti a jazýčkom prejde skrz priehlbinku na mojom chrbte. Pri tom pohybe sa mierne zachvejem. Santos mi nadvihne boky a opatrne do mňa preniká. Keď už je celý dnu, pomaly sa vysunie a znova zasunie. Nikam sa neponáhľa a necháva ma si to vychutnávať. Opäť som vzrušený a môj dych je znova zrýchlený. Nevydržím to a pohybujem sa oproti nemu. Zrýchli, no nie dostatočne. Medzi vzdychmi šepnem jeho meno. Prestane a jemne priloží ruku na môj penis. Palcom ma začne dráždiť na špičke. Prudko zavriem oči a žmolím v rukách obliečku vankúša. Zasa sa začína pohybovať a v tom istom rytme pohybuje rukou vpredu. Netrvá to dlho a vyvrcholím. Krátko na to vyvrcholí aj Santos do môjho tela.
    Cítim sa vynikajúco. Jeho prsty ešte stále prechádzajú po mojej pokožke. Občas sa skloní a venuje mi drobnú pusinku, pričom ma jeho vlasy príjemne šteklia. Otočím sa k nemu, pritiahnem si ho k sebe a prisajem sa mu na pery. Po chvíli sa mu vyšmyknem z rúk.
    ,, Nechceš spoločnosť?"- opýta sa ma, keď vidí, že smerujem do kúpeľne.
    ,, Ani náhodou." Vyplazím na neho jazyk a rýchlo vbehnem do dverí.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

...

(tete, 8. 3. 2011 21:47)

nádherné!! ty píšeš vážně úžasně...

=0)

(Teressa, 12. 3. 2010 16:52)

to bolo uzasne!!! uz sa neviem dockat dalsich dielov =) rychlo prosiim =)

www.kagome-sora.blog.cz

(kated, 26. 12. 2009 22:48)

ahhhh holka to bylo uplne bozi ....fakt pises nadherne jak sem si myslela:-)hlavne nezapomen na dalsi dil.:-)

 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA