Jdi na obsah Jdi na menu
 


Mesto lásky- kapitola štvrtá

12. 12. 2009

    ,, Je to tu nádherne. Pozri na..."
    ,, Áno, áno. Môžeš to nadšenie trocha tlmiť?"
    ,, Bol si už niekedy v Benátkach, Kane?"
    ,, Áno."
    ,, Takže sa ti to možno nezdá také super ako mne, ale..."
    ,, Fajn. Keď ti nevadí, že vyzeráš akoby si po prvý raz ochutnal zmrzlinu..."
    ,, Nie, nevadí."
    ,, Si ako dieťa."
    ,, Čože?"
    ,, Nič, nič. Myslel som, že ťa vyčerpala tá cesta...asi som sa mýlil."
    ,, Chcem si to tu všetko pozrieť a potom ochutnať talianské špeciality, neskôr by som mohol..."
    ,, Mám ti pripomenúť cieľ tejto cesty?"
    ,, Ja viem. Prečo však nevyužiť príležitosť a spojiť prácu s potešením?"
    Kane sa k tomu vyhláseniu nevyjadril a tak som dúfal, že s tým súhlasi.
    ,, Sme tu."
    Gondolier zastavil pri rezidencii Casa Nova jednej z časti päťhviezdičkového hotela Bauer a predniesol pár viet, ktorým som vôbec nerozumel. Zato Kane sa po jeho prejave začal niečo vypytovať v taliančine. U toho chlapa by ma nič nemalo prekvapovať. O malú chvíľu sme sa ocitli na chodbe pred našimi izbami.
    Práve som chcel vkročiť do exluzívneho apartmánu, keď zaznel Kaneov hlas:,, Jacob."
    ,, Áno?"
    ,, Dnes už nikam nechoď. Zajtra sa začína karnevalová noc, mal by si si oddýchnuť. Gondoliera som sa pýtal, kde by sa dali zohnať kostými. Vraj sú všetky požičovne už dlhšie zavreté. Ľudia si kupujú masky už mesiace či týždne vopred. Dal mi však adresu jednej ženy, ktorá šije kostými ako hobby. Mnohí si svoje masky zaobstarávajú práve tam. Ak pôjdeme hneď ráno hádam by mohla niečo vykúzliť."
    ,, Iste."
    Kývol hlavou a chystal sa vojsť ku sebe.
    ,, Kane."
    Nadvihol obočie a v očiach sa mu objavila otázka:,,ešte niečo, chlapče?"
    ,, No...hm...vieš..."
    ,, Nie, neviem."
    ,, Teda...chcem sa ti poďakovať."
    Čakal som, že povie to je fajn a pôjde. On ale zatvoril dvere na svojej strane a podišiel tesne ku mne.
    Chvíľa ticha. Potom sa ozval:,, Čakám."
    Vyvalím na neho oči. ,, Čo?"
    ,, Tvoje poďakovanie."
    ,, Už sa stalo."
    Prižmúril oči.
    Neviem čo ten chlap chce, ale dobre. Pokrčím plecami a vysypem zo seba:,, Ďakujem."
    Sklonil hlavu a tá sa takmer dotýkala mojej.
    ,, Vieš, chlapček, mal by si sa naučiť hovoriť ďakujem, lebo si myslím, že to z tvojích úst budem počuť ešte veľa-krát."
    Stojím tu ako prikovaný a nedokážem odtrhnúť svoje oči od jeho. Prečo? Prečo sa zrazu cítim taký malý a slabý? Nahne sa ešte viac. Jeho pery sú tak blízko. Chcem vykríknuť NIE! Prečo to chcem vykríknuť? A prečo slovo NIE? Zrazu sa usmeje a postrapatí mi vlasy. ,, Dobrú noc, chlapček." Otočí sa a zmizne.
    Neviem ako dlho som tam stál, ale keď som sa ocitol v apartmáne prešiel som rovno k posteli. Na nič okolo seba som sa nepozrel. Únava. To musela spôsobiť ona. Kane sa ma predsa nechystal práve pobozkať. Predstava mňa a Kanea v objatí...ježiši...som cvok. Zavriem oči a snažím sa to vypustiť z hlavy. Zaspávam...


    ,, Toto si na seba nikdy nevezmem. Vyhoďte si to z hlavy!"
    Vydesene som sa díval na rúžový satén, ktorými bola pokrytá imitácia šiat zo 17 storočia.
    ,, No tak drahý. Uisťujem vás, že budete vyzerať úchvatne ako naozajstná princezná. Máte nádhernú pleť, ktorú vám iste závidí mnoho žien. Verte mi budete tou najkrajšou z najkrajších."
    ,, Kaneovi ste ušili kostým upíra a ja sa mám navliecť do tohto?!"
    Šlahol som nahnevaným pohľadom na Kanea uškrňajúceho sa pri okne vo svojom prevleku.
    ,, Keď ste za mnou dnes ráno prišli, povedala som vám predsa, že je nepravdepodobné, aby som stihla za pár hodín ušiť dva kostými. Prišli ste neskoro. Tieto šaty som mala na svojej figuríne a sú naozaj prekrásne. Toto je jediné, čo vám môžem ponúknuť a navyše vám to padne ako uliate. Sú stvorené pre vás."
    ,, To nie je fér. Nechcel som od vás priveľa. Mohli ste urobiť čokoľvek. Niečo jednoduché."
    ,, Máš čo si chcel, Jacob. Čokoľvek." Ozval sa Kane, ktorého zadúšalo smiechom.
    ,, Nie. To si radšej navlečiem nejaké handry a pôjdem za bezdomovca."
    ,, Už o tom nechcem počuť ani slovo! Obleč si ich, Jacob."
    Pohľad na Kanea mi naznačil, že protesty neprichádzajú do úvahy.
    ,, Nech to čert berie." Schmatol som šaty zo stoličky a kráčal ku šatni.
    ,, Počkajte, drahý. Pomôžem vám s tým. Hneď som tam. Idem iba po parochňu a nejaké líčidla."
    Toto je zlý sen. A Kane mi za to draho zaplatí.  

 

    ,, Je tu rušno. Aspoň sa na mňa nikto nepozrie príliš blízko, aby spoznal, že som muž."
    Znova som mal na tvári úsmev, keď som si spomenul ako Jacob vyšiel prezlečený za princezničku. V ružových šatách s dlhou bloňďavou parochňou a rumencom na tvári vyzeral okúzľujúco. Nemohol som uveriť vlastným očiam. Čaro sa vytratilo, keď začal Jacob kliať ako zmyslovzbavený. Mal na to však pádny dôvod. Čo je veľa, to je veľa.Vytešená dáma po jeho boku sa ho pokúšala nalíčiť. Nakoniec sme sa zhodli, že to nie je potrebné a spomínaná "umelkyňa" sa na neho nevedela vynadívať. Vlastne ani ja nie.
    Vrátil som sa ku rozhovoru, ktorý začal Jacob. A nemohol som si odpustiť pichľavú poznámku. ,, Myslím, že by na to nikto neprišiel."
    Namrzene obrátil hlavu na bok ako to urobil už mnoho-krát v tento deň. ,, Tak, čo teraz?"
    ,, Počkáme. Ešte stále tu nie je."
        (Kane mi pred odchodom oznámil, že GPS-kom sleduje Rimbousa. Nahneval som sa, pretože urobil zasa niečo bezo mňa. Zrejme sa mu to podarilo v prvý deň nášho príchodu sem, keďže ja som ako taký somár vyspával, po tom čo mi navrhol, aby som nevychádzal z apartmánu. Teraz mi je nad slnko jasnejšie, prečo to povedal.)
    ,, Idem sa tu trocha poobzerať." Bez toho, aby som počkal, či s tým súhlasí som sa pustil po preplnenej cestičke. Všetko naokolo voňalo rôznou zmesou parfúmov, jedál či kvetín. Stánky boli plné všakovakých suvenírov od drahých, pravdepodobne pravých historických artefaktov až po lacné haraburdie. Kráčal som preč z tohto rušného miesta, aby som si troška prečistil hlavu. Zabočil som k tmavej prázdnej uličke premýšľajúc, s čím by som mohol Kaneovi pomôcť.                                                                                                                                           Zrazu ma zo zadu chytili nejaké ruky a okolo mňa sa zhromaždilo šesť chlapov.
Do ucha sa mi ozval hrubý hlas muža, ktorý ma silne držal pri sebe: ,, Ahoj krásavica. Máme to my ale šťastíčko nájsť niečo také pôvabne." Zvyšných päť chlapov sa po tomto vyhlásení rozrehotalo a dokonca si dvaja začali rozopínať košele. To nie je možné! Oni si myslia, že som žena! Chcel som vykríknuť a upozorniť ich akého omylu sa dopúšťajú, ale hlas sa mi zadrhol, keď mi muž zvierajúci moje ruky začal bozkávať krk. Jediné čoho som bol v tej chvíli schopný, bolo mykať sa pred jeho odpornými perami a rukami. Vôbec mi to nepomohlo, ba naopak tentoraz sa na mňa zo zadu prilepil ako kliešte, a začal mi nadvihovať sukňu na šatách. S tlčiacým srdcom a vyvalenými očami som sa díval ako mi prechádza po tele. Ako to, že si stále neuvedomil moje mužské znaky a neprestal.
    Zdvihol som zrak, keď niečo tesne vedľa nás zadunelo. Dvaja chlapi ležali na zemi. Postrehol som nejaký pohyb, a ďalší dvaja sa prelomili v páse a spadli na kolená. Potom sa v tme zablysli zvieracie oči, a o sekundu nato som sa ocitol v Kaneovom náručí. Keď som sa konečne dokázal pozrieť naokolo, stále sme v nejakom altánku mimo karnevalu. Hneď som odskočil od Kanea, ktorý ma doposiaľ držal v objatí.
    ,, Uhm...uh...kde sme?"- konečne zo mňa niečo vyliezlo.
    ,, Si v poriadku?"
    Obrátil som hlavu opačným smerom, aby som sa na neho nemusel pozerať. Hanbil som sa. ,, Samozrejme." Ticho. ,, Mal si pravdu. Iba ti zavadziam. Prepáč, že si ma musel znova zachraňovať." Sklopil som oči. Bolo mi zo seba nechutne, som na nič.
    Prstom mi zodvihol bradu a tak mi nezostávalo nič iné len hľadieť do jeho očí, tak ako on hľadel do mojich. ,, Nemáš sa prečo ospravedlňovať. Naopak, keby som ťa nenútil obliecť si tieto šaty, možno by sa nič také nestalo."
    ,, Áno. Máš pravdu! Všetko je to tvoja vina!" Vyslobodil som si bradu a odstúpil. Namiesto beznádeje ma pochytil hnev. S tým sa viem lepšie vysporiadať. Ako povedal Kane, za to čo sa stalo nemôžem- takže som nič nepokazil- to on! ,, Pff. Rád by som videl tých magorov, ako by sa zatvárili, keby im konečne došlo, že som chlap."
    Neprekvapilo by ma, keby im to bolo jedno(pomyslel si Kane, no radšej to nevyslovil nahlas).
    ,, Odpovieš mi už, kde sme?"
    ,, V blízkosti sídla, kde sa práve v tomto okamihu nachádza Rimbous."
    Tá nešťastná nehoda spred chvíľki mi ihneď vyfučala z hlavy a všetky moje mozgové bunky sa zamerali na aktuálnu skutočnosť, že Rimbous je nablízku a onedlho možno natrafíme aj na Drewa. ,, Tak na čo čakáme? Poďme."

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář
 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA