Jdi na obsah Jdi na menu
 


Mračná- kapitola siedma

7. 1. 2010

    Vyzerá ako spiaci anjelik. Blonďavé vlásky sa mu ovíjajú okolo tváre, dlhé zlaté riasy mu padajú na líca a jemná červeň s rozkošne napuchnutými perami ho robí doslova neodolaťeľným. Bože, ten si asi vôbec neuvedomuje svoj pôvab!

    Včerajšia noc bola tá najúžasnejšia v mojom živote. Po tom cirkuse na ulici som ani nedúfal, že sa mi podarí zlákať Jacoba do postele. A teraz pohodlne leží v mojom náručí so spokojným výrazom na tvári. Usmejem sa pri predstave akú podobu nadobudne, keď sa zobudí. Asi bude trocha vykoľajený, no ja ho rýchlo presvedčím o tom, že to čo sa stalo nebola chyba. Teraz mi už neunikne. Zamrví sa a pritiahnem si ho ešte bližšie. Mihalnice sa pomaly pohnú a uprú sa na mňa veľké orieškovohnedé oči. V jeho pohľade sa zračí prekvapenie, neistota, uvažovanie a nakoniec takmer vyletia z jamôk pri šoku, ktorý ním preletel. Nemôžem to zadržať a hlasne sa rozosmejem. Jeho reakcie sú dosť predvídateľné. Prestanem, keď sa začne obzerať po miestnosti a hľadať možnú únikovú cestu.

    ,, Na to radšej nemysli." Pre istotu ho však prikryjem svojim telom.

    ,, Na...čo?"

    Kusnem ho do uška a odpoviem:,, Na to, že mi utečieš. Navyše nemáš kam, toto je tvoja izba."

    Zhlboka sa nadýchol. ,, Kane."

    ,, Áno?"

    To čo sa snaží povedať zrejme nie je najľahšie a tak mu nechávam čas.

    ,, My sme spolu spali."

    ,, Áno"

    ,, Ja...teda ty...Drew..."

    ,, Nie. Máš to nejako popletené. Spali sme spolu len my dvaja."

    Začervená sa a obráti hlavu nabok. ,, Ja viem. Myslel som, že ty a Drew...a ty a ja...prečo?"

    ,, Prečo sem stále ťahaš Drewa? Čo s tým ma on?" Nechápal som o čom to hovorí.

    ,, Vy...nebolo medzi vami nič?"

    ,, Na niečo také si narážal aj včera a netuším odkiaľ si to vzal. Zopakujem to- NIE. Nikdy som o Drewa neprejavil záujem, takže nerozumiem, čo sa pokúšaš týmito tvrdeniami dokázať."

    ,, Ja len...veď ani o mňa si nikdy neprejavil záujem. Teda aspoň som si to nevšimol."

    ,, Buď si nevidíš ďalej od nosa, chlapček alebo si úplne stratený prípad čo sa týka tejto stránky."

    Očervenel ešte viac. ,, Chceš tým niečo naznačiť?"

    Uškrniem sa. ,, Chceš na niečo podotknúť?" Prejdem mu prstom po zamračenom obočí a zovriem mu ruky nad hlavou. ,, Viem, že som jediný muž, ktorého si mal. A čo ženy?"

    ,, Čože?"

    ,, Koľko ich bolo?"

    ,, Čo ťa je do toho?!"

    ,, Takže nie veľa."

    ,, Je na tom niečo zlé?"

    ,, Kďeže. Neznesiem predstavu, že sa ťa dotýkali iné ruky." Voľnou rukou mu prechádzam po dolnej pere. Cítim ako sa zachvel.

    ,, Kane, raňajky! Musíme ísť. Asi nás bude čakať Drew."

    ,, Je len šesť. Máme mnoho času." Perami krúžim po hebkej bielej pokožke na krku, kým nenájdem drobnú jamku, ktorú následne preskúmam jazykom. Vzdychol.

    ,, Nevečerali sme. Som naozaj hladný."

    ,, Áno, aj ja. Veľmi hladný." Pritisnem ústa na jeho s vášňou, ktorá mu jasne naznačila po čom tak prahnem. A o malú chvíľu som si to všetko s rovnakou intenzitou vzal.

 

    Zvláštne. Necítim sa ako hlupák pre to, že Kane je muž. Čo ma ale dosť znervózňuje je, že to je Kane. Muž so šelmými očami, ktorý ma v prvý deň nášho stretnutia zachránil a zároveň ohrozoval pištoľou. Je to len mesiac odkedy sme sa spoznali a z nás sa už stihli stať milenci. Sám si nie som istý ako k tomu došlo. Potopím sa pod priezračnú vodu v bazéne a preplávam dĺžku k schodíkom. Ľahnem si na ležatko a zavriem oči. Aký je tu pokoj. Kaneov dom sa mi páči stále viac a viac. Šesť dní, ktoré som tu strávil od doby návratu zo Seattlu ubehli strašne rýchlo. Drew nakoniec dorazil bezpečne a musím podotknúť, že je konečne preč. Nie je odo mňa pekné, že sa takto teším, ale ako sa správal on k mojej osobe bolo oveľa netaktnejšie. Radšej sa ani nepokúšam spomenúť si ako sa obšmietal okolo Kanea po tej nehode. Našťastie sme ešte v ten deň dorazili do zabezpečeného domu. Keďže Kane nemohol odmietnúť pozvanie zdržali sme sa tam na noc. No nebolo to také zlé. Drewova mama a nevlastný otec boli neskutočne milí. A ešte krajšie to bolo, keď sa ku mne Kane v noci prešmykol...

    ,, Maličký, priniesla som ti pomarančový džús a niečo na zahryznutie. Som rada, že ťa vidím aj vonku. Nemôžeš byť stále vo vode."

    ,, Iste. Ďakujem." Nemôžem Lise zazlievať, že sa o mňa tak stará. Keď som sa sem s Kaneom vrátil, vrhla sa na mňa a stískala ma asi dve minúty. Hehe. Kane sa teda tváril! Vôbec si ho nevšímala. No viem, že je rád, že si s Lisou navzájom tak dobre rozumieme. Je pre neho ako mama a cítim, že mu záleži na tom, aby sme spolu vychádzali. Ach. Mohla by si však odpustiť zdrobneninu maličký. Neodvážim sa jej to navrhnúť sám a tak to bohužiaľ jednostaj počúvam.

    ,, Zdravím moji dvaja miláčikovia. Vyzeráš každým dňom lepšie Lisa. Namojdušu asi by som mal prehodnotiť svoju orientáciu." Do záhrady vstúpil Kane so žiarivým úsmevom a pobozkal Lisu na čelo, potom prešiel ku mne, zohol sa a vlepil mi na pery dlhý nenásytný bozk.

    Lisa sa rozosmiala a veselým hlasom odvetila: ,, To ti neradím. Prišiel by si oveľa." No...áno. Ona o nás už vedela a vôbec ju to neprekvapovalo. A teraz mi bolo jasné prečo. Kane bol totiž vždy na mužov.

    ,, Máš pravdu." Pohladil ma po tvári a načiahol sa za chlebíčkami, ktoré položila Lisa na stolík.

    ,, Idem pokračovať s obedom. Prosím ťa, Kane postaraj sa, aby Maličký nešiel viac do bazéna. Je tam od ráno. To nie je zdravé a nemal by byť toľko na slnku. Je bledučký. To hrozné slnko mu zničí pokožku."

    Obaja sa na seba nenápadne usmejeme. ,, Nemaj obavy. O chvíľu ho vezmem do postele."

    Zabehne mi džús. Škaredo po ňom blysnem, no od výčitiek ma zastaví Lisina poznámka: ,, Výborny nápad." Potom odkráča a my dvaja sa ocitneme sami. Nechám ho nech zje ešte pár chlebíčkov.

    ,, Tak?"

    ,, Nijaké komplikácie. Všetko je v úplnom poriadku."

    ,, Žiaden nečakaný..."

    ,, Keď poviem, že je všetko ako má byť, tak je to tak. Neodvrávaj."

    Chcel som niečo podotknúť, no Kane ma odrazu zdvihol na ruky a kráčal do domu.

    ,, Počkaj. Pusti ma!"

    ,, Chlapček, povedz akému slovu vo vete ,,Neodvrávaj,, si nerozumel?"

    Urobím grimasu, ktorá mu vyčarí na tvári úsmev. Nesie ma v náručí po schodoch a rovno, kým nezabočí do svojej izby. Teda, mal by som povedať- našej izby. Nohou vykopne dvere a hodí ma na obrovskú mäkkú posteľ. Lišiacky sa uškrnie a začne sa vyzliekať. Nemôžem sa nepozerať, jeho telo je nádherné. Potom sa nakloní ku mne a stiahne mi plavky, ktoré som mal doposiaľ na sebe. Pomalými kruživými pohybmi mi prechádza po stehne, čím docieli, že sa rozhorím ako zápaľná šnúra. Oviniem mu ruky okolo krku a prinútim ho ľahnúť si na mňa. Zavzdychá a pusti sa do sladkého trýznenia. Ruky má všade a na mieste, kde zastali, sa hneď na to ocitli pery. Prejdem mu po plochom tehličkovanom brušku, vyššie, až kým sa nezaborím do hustých čiernych vlasov. Zakusne sa mi do dolnej pery a potiahne. Jazyk preplieta s mojim, ústa pokračujú nižšie, kým nenájdu, čo hľadali. Vykríknem, keď mi moje prirodzenie začne nežne sať. Tisnem sa k nemu, kým mi nedožičí uvoľnenie. Opäť ma pobozká, a tým mi dá ochutnať samého seba. Chvíľu nič nevnímam a tak, keď si uvedomím, že je tentoraz podo mnou a nadvihuje ma nad jeho vztýčený úd, zastaví sa mi dych.

    Je dnu a ja sa celou svojou bytosťou oddávam jeho krásnym nárazom.

    ,, Nespi."

    ,, Nespím." Pritúlim sa ešte bližšie k jeho horúcemu telu.

    ,, Lisa by nám to nedarovala, keby sme neprišli na obed."

    ,, To mi je jasné. A ani by som nechcel prepásť jej úžasné jedlo."

    Zdvihne moju dlaň k perám a tisne naň malé božteky. ,, Hmm...a čo keby sme si ho dali priniesť tu a preležali celý deň v posteli."

    Tá predstava sa mi páči až priveľmi a tak sa mu vykrútim z objatia a nahádžem na seba oblečenie. Keď som hotový, zistím, že Kane sa vôbec nepohol a záhadne si ma prezerá. Podskočí mi srdce pri tom zmyselnom pohľade.

    ,, Poviem Lise, že opovrhuješ jej kuchyňou a radšej stráviš zvyšok dňa o hlade,sám v perinách."

    Zaškerím sa, keď začne Kane urýchlene zbierať svoje veci. ,, Počkám ťa v jedálni."

    S úsmevom odchádzam dolu pri zvuku jeho mrmlania, o tom, ako môže niečo tak rozkošne vyzerajúce ukrývať v sebe diabla.

    Práve sa chystám sadnúť si, keď začujem zvonček. Lisa ma prácu a tak otvorím ja. Úsmev mi zamrzne, keď uvidím stáť vo dverách Alexa. Čo tu robí? Skôr ako však stihnem položiť túto otázku, či akúkoľvek inú, zovrie ma a pobozká. Zo šoku sa spamätávam dlho a preto mi trvalo nejaký ten okamih, kým som sa rozhodol odstrčiť ho. Bolo však neskoro. Zo zadu ma silne schmatli Kaneove ruky a posunuli nabok. Potom tie isté ruky vyleteli nahor, smerom k Alexovej hlave. Prižmúrim oči. Útok, ktorý som očakával neprišiel.

    ,, Ak sa ho ešte raz dotkneš, zabudnem na to, kým sme."

    ,, Ale no tak, vždy si mal rád výzvu. Prečo je to tentoraz inač?"

    Preskakujem pohľadom z jedného na druhého. Čo sa to tu zasa deje?

    ,, Maličký, Kany už je pripravený...Alex?" Lisa hltá očami muža, ktorý ma pred chvíľou sexuálne napadol.

    ,, Dlho sme sa nevideli. Ako sa máš? Asi nie veľmi dobre, keď sa musíš starať o Kanea, čo? Ešteže vám to tu svojou prítomnosťou osladil zajačik." Po tomto vyhlásení mrkol na mňa a usmial sa.

    Zajačik? No výborne! Pre Lisu som Maličký, pre Kanea Chlapček a pre tohto tu Zajačik. Nazve ma ešte niekedy v živote nejaká osoba mojim menom? SOM JACOB!

    ,, Alex, poď dnu. Urobila som jedno z tvojich obľúbených jedál: shrimp rémoulade. Aká náhoda. Sadnete si pekne k stolu a..."

    Kane sa chystal niečo namietnuť, ale Lisa ho zastavila tvrdým pohľadom. Odkiaľ ho pozná? Ako to, že ho len tak pozvala? Prečo sa Kane stiahol?

    ,, Ďakujem, no prišiel som len na skok. Chcel som stretnúť zajačika..."

    ,, Prestaň ma tak volať!"- ohradím sa.

    Iba sa usmeje ešte viac a pokračuje: ,, A chcel som ho pozvať na rande, keďže sa tu zdržím niekoľko dní. Takže si po teba neskôr prídem, platí?" Nečaká na odpoveď a odchádza.

    Otvorím ústa. Ten si teda trúfa. Aspoň je dosť inteligentný na to, aby sa vytratil skôr, než by ho Kane chytil pod krk.

    ,, Odišiel..."- tíško zašepká Lisa.

    ,, Áno a nech mi nechodí na oči." Odvrkne Kane a kráča hore do izby.

    Keď sme tam, otočí sa ku mne. ,, Nikam sa s ním neopováž ísť. Jasné?"

    Do teraz otvorené ústa zaklapnem, až počuť zvuk narazenia zubov o seba.

    ,, To mi akože prikazuješ?!"

    ,, Ak to je nevyhnutné..."

    ,, Nie som tvoj väzeň, ani otrok, ani nič podobné! Budem si robiť, čo sa mi zachce, kedy sa mi zachce a s kým sa mi zachce! Jasné?" Zopakujem kričiac každé jedno slovo. V hlave mi duní a celým telom prechádza vlna hnevu, ktorá sa za každú cenu chce dostať na povrch.

    ,, To si vyhoď z tej tvojej peknej hlavičky! Kým spávaš so mnou, nebude nikto iný! Nerád sa delím." Aj Kaneom začalo šklbať a obaja sme stáli proti sebe ako rozzúrení býci.

    ,, V poriadku."- vedel som, že čo vyslovím budem ľutovať, ale nemohol som inak- ,, tak to teda môžme rýchlo skončiť."

    Obrátim sa na odchod, keď ma silne stiahne k sebe a zovrie moje ruky nad hlavou. ,, To ti nedovolím, Jacob." Šelmie oči sa zablysnú a jeho ústa prudko narazia na moje. Sú drsné, majetnícke a požadovačné. Nadvihnem koleno a pokúšam sa ho kopnúť, nech ma pustí. Hodí sa so mnou na posteľ a vyrazí mi dych. Jednou rukou zviera tie moje a druhou sa snaží rozopnúť košeľu, keď sa mu to nedarí trhne a gombíky sa rozletia na všetky strany.

    ,, Ty bastard..." Zadychčane sa vzpieram, keď ma zbavuje posledného kúsku oblečenia.

    ,, Si môj."

    ,, Prestaň..." vykríknem, keď do mňa vrazí. Nikdy to neurobil bez toho, aby ma najprv vzrušil. Cítim, že mi po tvári stekajú slzy. Zrejme si ich uvedomil aj on, lebo prestal. Odtiahol sa a sadol si na kraj postele. Rukami si zakryl tvár.

    ,, Prepáč."

    ,, Naozaj si myslíš, že by som sa len tak vrhol do Alexovho náručia? Nie som žiaden ľahtikár. Vybral som si teba. Som s tebou, lebo to chcem." Ani sa nepohol. Poznal som ho už pridobre, aby som vedel, že si uvedomil ako to pokašľal. A taktiež som vedel, že si to neodpustí. Hnev zo mňa vyprchal a pripadal som si mizerne. Ako sa nám to mohlo takto vymknúť z pod kontroly? Vzdychol som si a objal zo zadu Kanea.

    ,, Prepáč."- zašepkám.

    Pokrúti hlavou. ,, Ty sa nemáš za čo ospravedlňovať."

    ,, Ale áno. Nemyslel som vážne, že to chcem skončiť. Nechcem!"

    Otočil sa, rukou ma pohladil po líci a nechal mi ju tam. Potom sa zamračil. ,, Som ako zmyslovzbavený, keď sa k tebe priblíži. Viem, že by si neurobil nič podlé, no žiarlim. Je to desivé. Nikdy som na nikoho nežiarlil a teraz ma ide roztrhnúť pri pomyslení..."

    Prisajem pery na jeho a tým ho zastavím. Celým telom sa na neho prilepím, čím ho úplne omráčim. Dotýkam sa ho a jediné, po čom v tejto chvíli túžim je splynúť s ním v jedno. Rastie podo mnou. Sadnem si na ňho a zastonám. Počujem ako sa zaprisaháva, že mi už nikdy neublíži a začne sa pohybovať. Zakloním hlavu a vychutnávam jeho dráždivé vpády. Spomaľuje a pritvrdzuje, keď to najmenej očakávam. Nechty mu zarývam do chrbta, no vôbec si to nevšíma.

    ,, Kane." Poslednýkrát hlboko vnikne a spolu sa ponárame do žiarivého temna.

 

 

    ,, Rozumiem. Budeme tam."

    Dívam sa ako Kane položil slúchadlo telefónu späť na miesto a oprel sa o skrinku.

    ,, Deje sa niečo?"

    Otočí hlavu a vyzerá prekvapene. ,, Nepočul som ťa."

    Tvárou mi prebehne úsmev. Buď som v zakrádaní sa, čoraz lepší alebo bol Kane taký zamyslený, že si aj napriek jeho šiestemu zmyslu nič nevšimol.

    ,, Čo znamenal ten telefonát?"

    ,, Sme pozvaní na večeru."

    ,, Večeru?" Takúto odpoveď som neočakával.

    ,, Musíme niečo preriešiť so šéfom."

    ,, Ty myslíš šéfom našej organizácie?"

    ,, Neviem o žiadnom inom."

    ,, Dobre. Dnes?"

    ,, Na Vianoce."

    ,, Aha...ale veď Vianoce sú až o pol roka."

    Hodí po mne rozladeným pohľadom. ,, Mám takú predtuchu, že už bude dosť neskoro."

    ,, Veľmi smiešne."

    ,, Uhm, mimochodom asi som sa zabudol zmieniť, že je to môj strýko."

    ,, Okey, strýko...čo??"

    Kane si veďla mňa pokojne zastane a pobozká ma. ,, Neboj sa. Určite sa mu budeš páčiť."

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

=0)

(Teressa, 12. 3. 2010 22:43)

bolo to uzasne!!! uz sa neviem dockat pokracovania =) rychlo prosiim =)

...

(Aylen, 20. 2. 2010 23:48)

Super kapitola,těšim se na pokračování,doufám,že bude brzo...

www.kagome-sora.blog.cz

(kated sb, 15. 1. 2010 22:05)

no dalsi cast mam napsanou a snad ted nekdy ji sem dam no.....nech se prekvapit jo a doufam ze uz pisete pokracovani tehle povidek :-)

www.kagome-sora.blog.cz

(kated sb, 8. 1. 2010 15:49)

kraaaaaaaaasa :-) dalsi dil prosim prosim, smutne koukam :-)

 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA