Jdi na obsah Jdi na menu
 


Nový začiatok- kapitola druhá

6. 3. 2009

    ,,Wow. Toto je tvoj dom?" Pred chvíľou som sa vrátil z nemocnice s nemožnou páskou cez celý nos. Kane ma priviedol sem. Keď uvidel môj výraz prevrátil očami a asi si domyslel, že túto luxusnú vilu som neočakával. Predstavoval som si menší domček niekde mimo centra. Tento sa určite vyskytoval v jeho samom srdci.

    Jeho odpoveď bola stručná. ,, Nie sme vo filme. Najlepší úkryt je vmiešať sa do davu."

    Paráda. Z vnútra to tu bolo ešte lepšie. Z obrovskej chodby, kde sme teraz stáli viedli dvoje schody na poschodie a tvorili nádhernú klenbu. Na vôkol boli moderné zariadenia, nič také ako opustený dom na kraji New Yorku.

    ,,Lisa." Pri Kaneovom hlase som sa strhol. Do chodby sa dovalila staršia žena s elegantným drdolom a prísnym pohľadom. Keď jej zrak padol na mňa rozjasnila sa a premerala si ma s lišiackým úsmevom. Nevedno prečo som cítil červeň na celej tvári.

    ,,Kane! Prečo si mi nepovedal, že privedieš hosťa?" Odvrátila sa odo mňa.

    Až teraz som si uvedomil, že som zadržiaval dych pri jej dôkladnom skúmaní. Akoby si prezerala šťavnaté jablko a odhadovala či bude také chutné ako vyzerá. ,, Bola by som pripravila niečo lahodnejšie a ..."

    ,,Som presvedčený, že všetko čo si vykúzlila je úžasné. Nikto sa s tebou vo varení nemôže porovnávať."

    Žena Kanea potľapkala po líci. ,,Ach Kany. Sľúb mi, že sa tu tentoraz zdržíš dlhšie."

    ,,Pokúsim sa." Pobozkal ju na čelo. ,,Lisa. Prosím ťa ukáž mu izbu a daj nejaké čisté šaty." Otočil sa ku mne. ,,Osviež sa. Stretneme sa v jedálni o 20 minút." Potom vyšiel po schodoch a zmizol mi z dohľadu.

 

    ,,Kane sa nikdy nevedel slušne správať a ani sa to nenaučí. Takže sa ti predstavím sama. Volám sa Lisa Sachsová. Vediem tento doma ako si už počul som výborná kuchárka, ale to posúdiš sám." Vyšla mi v ústrety s natiahnutou rukou. Rýchlo som jej podal tú svoju.

    ,,Jacob Rhyme. Teší ma...madam."

    ,,Ty si teda rozkošný. Tak poď ty moje úbožiatko. Kto ti urobil niečo také hrozné?"

    Pohol som sa za ňou. Hm...asi by som nemal povedať čo sa naozaj stalo. ,,No...pobil som sa s Kaneom." Tak teraz som trafil klinec po hlavičke, len dúfam, že sa ten klinec nebude pokúšať o odvetu ( teda o naplnenie skutočnosti).

    ,,Preboha. Naozaj ti ublížil on! Nech si ma nepraje. Čo sa stalo?"

    ,,Pohádali sme sa. Stretli sme sa po niekoľkých rokoch a dopadlo to takto." Chcel som dodať, že šlo o ženskú. Použiť rozprávku, ktorú vymyslel Kane. Nemal by mi čo zazlievať.

    ,,Ah. Nerozišli ste sa práve v najlepšom, čo? Ako poznám Kanyho bolo to asi tým, že ma toľko tajomstiev. Ver mi však. Je to najspoľahlivejší, najvernejší a najúžasnejší človek. Ale to vieš sám. Navyše je veľmi sexy. Hádam budete mať dosť času urovnať to medzi vami. Už sme tu."

    Čo malo toto znamenať? Otvorila dvere izby a ja som úplne zabudol na jej slová, ktoré nedávali žiaden zmysel.

    ,,Je to... sila." Nemal som slov. Nikdy som nevidel niečo také veľkolepé.

    ,,Som rada, že sa ti tu páči Tam je kúpeľňa. O minútku som späť len ti prinesiem nejaké oblečenie." Nestihol som si to tu ani pozornejšie obzrieť a už stála opäť vo dverách. Podala mi nohavice a tričko. ,,Bude to trošku väčšie. Si taký drobný."

    ,,Viem." Nenávidel som, keď mi to niekto pripomínal. Mám dvadsaťštyri a vyzerám na pätnásť.

    ,,Keď budeš hotový, príď do predsiene. Ja ťa zavediem do jedálne. Sám by si sa tu stratil." Usmiala sa.

    ,,Ďakujem madam."

    ,,Volaj ma Lisa, Jacob."

    ,,Ďakujem Lisa." Žmurkla a odpochodovala z izby. Uškrnul som sa. Po dlhej dobe som uvidel nejakú svetlejšiu stránku. Aspoň riskujem život v pekelne prepychovom prostredí.

 

    Nastal čas prerušiť ticho. Keď som prišiel do jedálne, Kane tu už bol. Pobavene si ma premeral. Nevšímal som si to. Lisa asi nepozná pojem slov trocha väčší a obrovský. Šaty na mne doslova vyseli. V zelených nohaviciach, krikľavo oranžovom svetri a s bielym krížom cez nos som si pripadal ako vianočný stromček. Nehovoriac o tom, že pri schádzaní zo schodov som sa takmer zabil na kuse nohavíc. Lisa naservírovala mnoho jedla. Kane vôbec nepreháňal, keď hovoril o jej kuchárskom umení. Po mojej pochvale sa rozžiarila. Potom povedala, že ona už jedla. Zachichotala sa a odkráčala preč. Teraz sme popíjali čaj a ja som to nemohol dlhšie vydržať.

    ,,Kane. Nechceš mi povedať niečo o tej záležitosti?"

    ,,Nenapadlo ťa vymyslieť lepšiu vec ako moja päsť na tvojom nose?"

    Ups. Lisa mu to asi nadarovala. ,,No...držal som sa tvojej verzie."

    ,,Prečo sa do toho chceš namočiť ešte viac?" Vydýchol som si. Žiadna pomsta. ,,Ak si si to ešte neuvedomil nepomôže ti to vyštartovať tvoju kariéru. Tento prípad sa nikdy nedostane k súdu."

    ,,Ale..."

    ,,Žiaden prípad, ktorý rieši spolok Utajených sa nedostane na verejnosť. Preto je tu ten názov."

    ,,Chceš mi povedať, že o tejto organizácii nikto nevie a všetko čo ste riešili sa len tak ututlalo?"

    ,,Presne."

    ,,To nejde. Čo svedkovia?" (pod týmto slovom so myslel obete, teroristov, aj náhodných okoloidúcich, iné organizácie, vládu...)

    ,,Zachráneným osobám sa predstavujeme ako agenti iných organizácii, zločinci zmiznú a svedkovia zabudnú na to málo, čo vedia. Vláda a zvyšok o tom nemajú ani tušenia."

    ,,Tak prečo si to povedal mne?" Nič. Prehltol som. ,,Potreboval si ma dostať z nemocnice a netúžil si po ďalších svedkoch. Chceš ma zabiť?"

    Usmial sa.

    ,,Lise sa to nebude veľmi páčiť. Myslím, že si ma celkom obľúbila." Ona v tom určite nie je zapletená. Keby som...Miestnosť naplnil Kaneov melodický a tichý smiech pripomínajúci narážanie vĺn o skaly.

    ,,Máš pravdu. Pre tvoj nos urobila cirkus. Nechcem ani pomyslieť, čo by . . ." Opäť sa rozosmial. Strieľa si zo mňa. To je úžasné.

    ,,Prečo si mi o tom dopekla nepovedal," Menší strach vystriedal hnev.

    ,,Nemal som pri sebe doklady." Pokrčil plecami. ,,Čo iné mi zostávalo?"

    ,,Takže počítaš s tým, že na všetko zabudnem?"

    ,,Zabudneš. Zatiaľ ťa odveziem niekam ďaleko, kým to tu neskončím."

    ,,Zostávam. Povedal som predsa, že ti pomôžem."

    ,,Skôr mi budeš zavadzať. Nemáš dôvod . . ."

    ,,Dôvod. Nudím sa. Nemám, čo robiť. Roznášač pizze pre mňa nie je to pravé zamestnanie. Navyše dúfam, že mi to vynesie slušný balík. Som na tom mizerne a mám niekoľko plánov do budúcnosti."

    ,,Hm . . .Vyhodili ťa, lebo si si otvoril pusu na šéfa. Ten zlý ujo ti pribalil dokonca bonus. Aký? Už si nikde neškrtneš. Vždy som tvrdil, že mať styky na správnych miestach je nenahraditeľné."

    ,,Preveril si si ma. Fajn. Aspoň vieš, že nemám nič lepšie na práci." Zaťal som zuby. Cítil som, ako vo mne hnev len tak vrie.

    ,,Ako som vravel, styky sú -"

    ,,Už som to počul."

    ,,Chcem tým povedať, že dokážem zariadiť tvoj návrat. Samozrejme, až po dokončení misie, ktorú tu mám rozbehnutú." Vytreštil som oči. ,,Ty mi ponúkaš prácu v nejakej advokátskej firme za pomoc pri vyriešení tejto misie?"

    ,,Nie. Ponúkam ti prácu za niekoľko dňovú dovolenku v USA a mlčanie." Super. Znova sa ocitnúť v súdnej sieni, no tentoraz sa stať na malý okamih slnkom pre nejakých ľudí.

    ,,Beriem, no o dovolenke nemôže byť žiadna reč. Je jedna vec zaslúžiť si niečo a druhá dostať to ako zlodej. Ja sa riadim vždy tou prvou."

    ,,Budeš riskovať život pre niečo, čo sa ťa vôbec netýka?"

    ,,Teraz už áno. Tak, čo to za super tajnú misiu?" Mal som chuť lietať a nemyslieť na nič iné okrem dosiahnutia svojho vytúženého cieľa.

    ,,Ak ti to poviem, nebude cesty späť."

    ,,Počúvam."

    Vzdychol si. ,,Musím nájsť chlapca meno Drew. Ten chlapec je pod našou ochranou už 9 rokov. Jeho matka s nami spolupracuje, ale on o nás nevie nič. Agent Benjamin sa donedávna staral o ich bezpečnosť. Teraz je jeho otcom. Po troch rokoch strávených v jeho blízkosti si vzal Drewovu matku. Naozaj sa do nej zamiloval a stal sa otcom, ktorým vždy túžil byť. Pred dvoma týždňami sa ohlásil na centrále a vykrikoval, že jeho syn zmizol. Nezostalo nič z nášho schopného agenta, iba otec na plný úväzok. Uvažovali sme, či neušiel z domu ako väčšina tínedžerov. Otecko to hneď zamietol a mal pravdu. Dnes som sa o tom presvedčil."

    ,,Tí muži chceli vedieť, kde je chlapec. Prečo po ňom idú? Prečo je pod ochranou?"

    ,,Chlapec je jedinečný. Keď mal osem, prejavili sa u neho zvláštne schopnosti. My sme sa o tom dozvedeli z článku v novinách. Písalo sa o dieťati, ktoré dokáže poškodenú mechaniku priviesť k životu, nabúrať sa do každého systému- a to len pomocou myslenia. Organizácia sa postarala o zahladenie stôp, ktoré k nemu viedli a presťahovala ho na bezpečnejšie miesto. Zdá sa, že sa o ňom dozvedeli."

    ,,Ako to dokáže?" Asi to nebola tá najvhodnejšia otázka, keďže Kane prevrátil očami. ,,Kto sa o ňom dozvedel?" -skúsil som znova. Bingo.

    ,,Myslím, že askuli. Sú to prívrženci fašizmu. Už roky vedú teroristické útoky. Tí, čo ťahajú za nitky, unikajú. FBI či CIA si s nimi nevedia poradiť."

    ,,Prečo ste tomu trochu nepomohli?"

    ,,Teraz sme tu."

    ,,Takže tí muži, čo boli v tvojom dome sú askuli. Poznali ťa. Vedeli tvoje meno?"

    ,,Starí známi. Len také malé krysy."

    ,,Malé krysy, ktoré ťa takmer zabili."

    ,,Všetko som mal pod kontrolou."

    ,,Fajn. Tak zabili takmer mňa. To ale neznamená, že si mal všetko-"

    ,,Si v poriadku, či nie? Teda až na ten nos. Za to ti ale nemôžem. Máš príliš klzký jazyk."

    ,,Dočerta."

    ,,Jedno je však isté."

    ,,Čo?"

    ,,Nemajú ho."

    ,,Takže ho nemajú ani oni, ani my (my- wow, som tajný agent. Nepotrebujem nejakú prezývku? Asi blbnem.). Našou úlohou je nájsť Drewa."

    ,,To som ti povedal na začiatku." Zdvihol sa zo stoličky a zamieril ku schodom. Nasledoval som ho.

    ,,Kane, prečo si ich nezabil?" Pri mojej izbe sa zastavil. Musel som zodvihnúť hlavu, aby som sa mu pozrel do tváre. Hľadel na mňa fascinujúco žltými očami.

    ,,Nevedel som ako zareaguješ. Nechcel som riskovať, že ťa vystraším, chlapče." Rukou mi postrapatil moje dlhšie blonďaté vlasy a odišiel.

    Chvíľu som tam len stál. Nie som chlapec! Čo to bol za divný pocit? Otvoril som dvere a vošiel ihneď do postele. Nemohol som zaspať. Žuvačka. Tak rád by som si jednu dal. Zajtra si kúpim niekoľko zásob.

    Prevalil som sa na bok. Kým som zaspával, zjavil sa mi obraz čiernovlasého muža s vysokým šíhlym dobre stavaným telom, plnými perami a šelmými očami.

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

muhahaha

(Tamara, 15. 3. 2009 18:57)

nie je nad selmie oci :D MNO takze, som rada ze som sa konecne dostala ku compu a hned tu nasla supr pokracko :D som rada ze Jacoba Kane v podstate konecne prijal za partnera, aspon si skorej uvedomia ze sa strasne miluju muhahaha (teda ak to tak planujes napisat :)Nova postava Lisi sa mi samozrejme hned zapacila (hlavne preto ze si mysli ze boli predtym spolu :)
co dodat? tesim sa na dalsi dielik a tiez dufam v nejaku akciu v nom ;)papa