Jdi na obsah Jdi na menu
 


Spoločníci- kapitola tretia

24. 6. 2009

    Práve sedím na drevenej stoličke a lekár ma zbavuje náplaste, ktorú som mal už päť dni na nose. Tieto dni som trávil okukávaním najkrajšieho domu, aký som kedy videl a pomáhaním Lise. Tá si vždy nájde dôvod ako ma pri sebe udržať. Musím však priznať, že v jej spoločnosti sa cítim dobre. Pripomína mi moju mamu. Ibaže je trošku- vlastne oveľa viac strelenejšia. Navyše nerozumiem jej slovám vždy, keď sa dostaneme ku Kaneovi.

    Pozrel som sa smerom kde stál. Opieral sa o zárubňu. Toho som v posledné dni stretával zriedka. Cez deň sa stále niekam vyparil. Povedal mi, že sa snaží zistiť, kde sa nachádza Drew. Chcel som mu pomôcť. Akonáhle som sa vyjadril, že pôjdem s ním zamietol to. Dokelu! Mal aj svkelú výhovorku. ,,To chceš ísť s týmto ksichtom?" Presne preto som celú tu dobu taký napálený.

    ,, Tak a je to." Doktor si spokojne vzdychol.

    Otočil som tvár k zrkadlu a s úľavou som si prezeral svoj starý nos.

    ,, Ďakujeme." Kane sa pohol a muž v bielom od neho dostal peknú sumu peňazí. Spomenul som si na prvé ráno, keď som sa zobudil vo veľkej pohodlnej posteli. Ako mi Lisa klopala na dvere so širokým úsmevom a Kane ma vzal na nákupy. Poriadne drahé nákupy. Až mi bolo trápne prijať to hlúpe oblečenie. Určite vošiel do tej najdrahšej predajne v meste. A ja som len žasol nad tým, keď povedal mladej predavačke nech vyberie to najlepšie pre mňa a zo všetkého po viac kusov. Tá mi o chvíľu priniesla zásoby na celý život. Zatočila sa mi hlava, keď som si pripomenul úzku kabínku, v ktorej som strávil niekoľko hodín. Zaťiaľ čo ja som bol frustrovaný v malom priestore s hromadou šiat, Kane si znova prezeral všetky údaje, ktoré doteraz pozbieral. Oveľa viac bol zamestnaný dievčinou, ktorá namiesto dohľadu na mňa dala prednosť flirtovaniu s mojim spoločníkom. V prvej chvíli som si pomyslel, že k nej bude chladný- nezúčastnený ako častokrát ku mne. Prekvapilo ma, keď ju obdaril úsmevom a dokonca oplácal jej trápne narážky. Opäť som bol jediný, ktorý skončil s náladou pod psa.

    ,,Kam ideme?" Kane práve vybočil z trasy, ktorou sme jazdili domov.

    ,,Niekoho navštíviť."

    ,,Priateľa?"

    ,,To uvidím podľa okolností."

    Ďalej som nevyzvedal. Pri obzretí sa mi zastavil pohľad na zrkadle. Nikdy som sa nestaral o svoj vzhľad, takže to nebolo tým, že by som bol posadnutý svojou krásou, i keď to tak v poslednej dobe mohlo vyzerať. Proste som rád videl znova svoj nos.

    ,,Neboj sa. Chutnejšie ani nemôžeš vyzerať."

    S vyvalenými očami som sa otočil smerom ku Kaneovi, no on práve zatáčal na nejakú cestičku. Tak toto nebolo myslené sarkastický, ale potom to bolo nanajvýš divné. Auto zastavilo.

    ,,Vystúp. Odtiaľ pôjdeme pešo."

    ,,Čo robíme v lese?"

    ,,Povedal so ti, že ideme na návštevu."

    Chvíľu sme pochodovali popri riečke, až kým sme nedorazili k chate. Kane hlučne zaklopal. Nič. Pokrčil plecami. ,,Tak fajn." Z vrecka vytiahol malý nožík, drôtik a prikrčil sa k dverám.

    ,,Čo to dočarta robíš?"

    ,,Pokúšam sa dostať dnu." Strčil drôtik do otvoru a pokračoval v práci.

    ,,To nemôžeš!"

    Nahnevane po mne blisol očami.

    ,,Kane! Vlámanie je trestný čin."

    ,,Wow. To som naozaj ani len netušil."

    ,,Počkaj. Myslel som, že ideš za priateľom. Prečo...?"

    ,,Nič také som netvrdil."

    ,,Ale."

    ,,Jacob! Myslel som, že vieš do čoho ideš. Budeme robiť oveľa horšie veci ako je toto. Čo bude potom, keď sa už pri prvej prekážke staviaš na hlavu? Teraz nie si právnik...tak vynechaj tieto sentimentálne bláboly. Povedal som to dosť jasne?"

    ,,Áno, ale keď nás chytia..."

    ,,Ak nás chytia...a uisťujem ťa, že to sa nestane. Mlč."

    Stihol som akurát otvoriť ústa, no hneď som ich opäť zavrel. Kane opatrne vchádzal dnu. ,,Zostaň." Pošepol. O chvíľu sa vrátil. ,,Poď je to tu prázdne."

    ,,Prečo sme vlastne tu?"

    ,,Mám informácie, že tu Drew určitú dobu pobudol s mojim známym."

    ,,Známym?"

    ,,John Goss. Obchoduje väčšinou s imigrantmi, ktorým poskytuje ubytovanie, zmenu identity a podobné veci."

    ,,Nemohli sme na neho počkať von?"

    Prevrátil oči nahor. ,,Buď trocha užitočný a skús nájsť niečo podozrivé?"

    To bola rana pod pás. Ako som m umal pomôcť, keď mi to nedovolil. Začal som prezerať izbu, v ktorej som sa nachádzal. Bola to obývačka. Keď som sa už vzdal nádeje, že tu niečo nájdem narazil som na to. Doslova. Potkol som sa o stolík a skončil nosom v gauči. ruka prešla po medzere operadla a v mojich prstoch zostal pokrčený papierik: VŠETKO JE PRIPRAVENÉ. VIEŠ KDE TO NÁJDEŠ. UŽ ZOSTÁVA IBA ROZLÚČIŤ SA SO SVOJIM STARÝM JA. ZBOHOM DREW.

    ,,Kane našiel som..."

    ,,Dokážeš hovoriť tichšie?"

    ,,Prepáč." Vpochodoval som do izby, odkiaľ som počul Kaneov hlas. ,,Mám niečo." V tej istej sekunde mi zmizol papierik z rúk.

    ,,Prvá správna stopa. Škoda, že nikam nevedie."

    ,,Ako to? Vieme, že tu bol a ..."

    ,,Je to úplne nanič. Podľa všetkého si zmenil meno."

    ,,Možno..." Pocítil som prudkú bolesť v boku a vyrazilo mi dych. Šokovane som sa díval na ležiaceho Kanea, pod ktorým som bol uväznený. Medzi jeho telom a mojim nebol ani centimeter na zvyš. Vtedy zaznel ďalší výstrel. V hlave mi všetko dunelo. Neviem či to bolo mojou predstavivosťou alebo to bol fakt, no niekto to do nás pálil bez prestávky. O niekoľko sekúnd to prestalo, aj keď mne sa zdalo, že to trvalo skôr niekoľko hodín. Vtedy sa zo mňa Kane zodvihol a zmizol. Nedokázal som sa postaviť. Nebolo to tým, že by ma niečo zranilo až na tú obrovskú modrinu, ktorú budem mať po tom náraze o roh postele. Strach. To je tá vec, ktorá mi nedovolila sa ani pohnúť. Kane. Akonáhle som si spomenul, že sa vyparil a teraz je niekde pri človeku, ktorý nás chcel zabiť, strach sa zmenil na nadšenie. Ukážem mu, že nie som iba na príťaž. Zodvihol som sa a rozbehol zadným východom. Ďalšie výstrely. Nie. Nič ma neodradí. Vykukol som spoza dverí a poprezeral okolie. Ako som si myslel. Výstrely prichádzali z druhej strany. Bežal som, až kým som nezbadal muža, ktorý si práve vymieňal náboje do zbrane. Toto bola moja šanca.

    Nerozmýšľal som nad tým, čo robím. Bolo to spontánne. Skočil som na neho a udrel ho do tváre. Obaja sme ležali v tráve. Zbraň. Musím ju dostať skôr ako . . . Neskoro. Čas sa akoby zastavil a ja som už po druhý-krát mal pred sebou hlaveň. Sakra! Zavrel som oči a čakal na istú smrť. Zbraň vystrelila. Ešte stále trochu neveriac som sa pozeral ako chlap s pištoľou - teraz už bez nej - je bezvládne natiahnutý vedľa mňa. Zhora na mňa hľadeli nahnevané šelmie oči.

    ,,Idiot. Ani na chvíľu ťa nemôžem nechať samého bez toho, aby som ťa potom musel ťahať zo šlamastiky. Dočerta! Si patent na problémy."

    ,,Neprosil som sa ti o pomoc! Všetko som mal pod kontrolou."

    ,,Tomu hovoríš mať veci pod kontrolou?! Ešte sekunda nazvyš a teraz by sme sa tu spolu nebavili."

    ,,Ha! Mám sa ti za to poďakovať."

    ,,To by nič nezmenilo. Aj tak zostaneš nevďačným hlúpym malým spratkom."

    Vyletel som a veľmi som si želal, aby ho moja päsťovka zbavila toho arogantného úsmevu. Nič sa mi nedarilo. Uhol sa a ja som skončil opäť na zemi. Áááá. Zahnal som sa znova. Cítil som potrebu ukázať mu, že nie som hlúpy decko. Chcel som ho zmlátiť. Čo som si myslel? Že zmlátim Kanea? Ležal som na zemi a díval sa na Kanea sediaceho na mne. Rukami zvieral tie moje.

    ,,To stačí, Jacob. Prišli sme tu pre niečo iné."

    ,,Pusť ma!"

    ,,Neviem, či to je najlepší nápad. Nerád by som ti ublížil."

    Nádych. ,,Môžeš ma pustiť. Som v poriadku."

    ,,Naozaj? . . .Tak fajn." Postavil sa. Pozeral však pochybovačne. Zdvihol som sa a ukázal na muža, ktorý bol zrejme v bezvedomí. ,,Čo s ním chceš spraviť?"

    Vydýchol si. ,,Vezmeme ho dnu a pokúsim sa niečo zistiť."

    ,,Fajn."

    Očami som sledoval tiene vrhajúce zo svetla lampy vytvárajúce rôzne obrazce na strope v mojej izbe, ktorú som už týždeň obýval. Dnes bol zvláštny deň. Po roztržke s Kaneom sa cítim ako úplný hlupák. Nechápem, ako som mohol takto vyvádzať. Áno. Kane je v určitých momentoch neznesiteľný, ale mal úplnú pravdu, keď ma nazval ľahkovážným spratkom. Čert aby to bral. Zajtra sa mu poďakujem. Ešte pred cestou do Benátok. Benátky. Vždy som sa tam chcel ísť pozrieť. Pravdaže aj do ďalších kútov sveta. Kedysi som ho chcel celý precestovať. Aké zvláštne, že sa tam vyberiem práve teraz a spolu s Kaneom.

    Stále mám úsmev na perách, keď si spomeniem, ako sa John Goss ospravedlňoval mne aj Kaneovi a všetko bez váhania vyklopil. Bože! Nehcel by som byť na jeho mieste.Kane vyzeral naozaj hrozivo. Tak či tak sme sa dozvedeli, že Drew si zmenil meno a teraz sa volá Mack Pattes a odišiel do Benátok. Goss ho poslal za starým priateľom Rimbousom, ktorý sa mal postarať o celkovú zmenu identity- od minulosti po budúcnosť. Náš záchytný bod je maškarný karneval v Benátkach, ktorý sa uskutočňuje raz za rok. Tam sa majú obaja stretnúť a vtedy sa objavíme na scéne aj my. Dúfam, že sa môj vzťah s Kaneom na tej ceste upraví. Vzťah? To nebolo veľmi výstižné slovo. Proste dúfam, že to bude stáť za to. Pravdaže nesmiem zabudnúť, že to nie je dovolenka, ale práca.

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář
 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA