Tajomná maska- kapitola piata
,, Pššt."- už asi po 4-krát ma napomenie Kane.
Zamračím sa na neho. Ja sa tu o niečo aspoň pokúšam. Rukami šmátram po múre domu a rozmýšľam ako sa dostaneme dnu. Kane stojí obďaleč pri vedľajšom vchode s unudeným výrazom na tvári. ,, Prečo tam stojíš ako soľný stĺp? Mohol by si mi pomôcť! Ty si tu expert na vykonávanie zločineckých metód, nie ja!
V svetle lampy zbadám ako nadvihol obočie pri mojom konštantovaní používania jeho praktík. Potom iba dodal: ,, Veď hej, iba som chcel podotknúť, že tadiaľto to bude rýchlejšie." Ukázal na dvere, na ktorých spočívala jeho ruka a hneď na to ich otvoril.
Zamračím sa ešte viac. ,, Mohol si to povedať hneď!" Prejdem okolo neho a pomaly vstúpim do tmavej chodby. Aj keď som k nemu otočený chrbtom, cítim ako mu na perách pohráva úsmev.
Vo vzduchu sa nesú zvuky jemnej melódie a popri nich počuť hlasy, ktoré v porovnaní s ňou znejú ako kakofónia. Kane ma predbehne a naznačí, aby som šiel za ním(POTICHU -toto slovo sa mu jasne odzrkadľuje v jeho žltých očiach). Ideme tak niekoľko sekúnd, keď sa v našej tesnej blízkosti ozvú kroky. Kane ma v tom okamihu stiahne bokom a pritisne sa na mňa. O chvíľu zavládne znova ticho a ja si vydýchnem od úľavy. Pohneme sa vpred. Prešli sme cez prvé prízemie, kde sa odohrávala nejaká mini slávnosť a zamierili ku schodisku. Kane vyloví maličký prístroj, ktorý slúži na sledovanie a ďalej sa riadi poďla neho.
,, Sme tu."
Pozriem na dvere, za ktorými sa nachádza dlho hľadaná osoba- Rimbous. Navzájom si vymeníme pohľady a vkročíme do temnej miestností, kde sa odrazu rozsvietia všetky svetlá.
,, Dočerta." Kane vedľa mňa si pekne uľaví a potom nás mnoho rúk posadí do kožušinového kresla.
,, Vitajte. Už vás očakávam nejakú tu dobu. Dáte si niečo na pitie, páni?" Zdvihnem hlavu a zbadám ako na opačnej strane sedí príťažlivý elegán( to je jediné pomenovanie, ktoré ma pri tomto mužovi napadlo).
,, Martini s ľadom. Ďakujem."- odpovie Kane sediaci pri mne.
Muž na konci izby sa usmeje a obráti svoju pozornosť na mňa.
Zakašlem, aby som prinútil hlas znieť pevne. ,, To isté, prosím."
Muž pokynie chlapovi v jeho blízkosti, ten zmizne a vráti sa späť s troma pohármi lahodného martini.
Začne s neho usrkávať a všade vládne neznesiteľné mlčanie.
,, Kde je Drew?"- vypáli bez okolkov Kane. Vyvalím na neho oči. On nie je normálny!
Elegán sa rozosmeje a odpovie nenúteným hlasom: ,, Informácie majú obrovskú cenu. A ja nie som blázon, aby som niečo poskytoval zadarmo, Kane a tobôž tebe."
Pozriem z jedného na druhého. Ako to, že ten muž pozná Kaneovo meno?
,, To je mi jasné, Alex."
Alex? Kto je to? A čo Rimbous? Čo sa tu deje?
,, Nemal si právo do toho zasahovať, Alex. Takže všetko vyklop!"
,, Ten chlapec si vybral sám. Ja som mu iba pomohol."
,, Prečo si to potom neoznámil nám, ale hral sa na niekoho, kým nie si?!"
,, Už mám toho akurát dosť! Ničomu nerozumiem."- vykríknem skôr ako si to stihnem druhýkrát premyslieť. Obe tváre sa otočia ku mne. ,, Teda...to je jedno...len pokračujte." Zaryte hľadím do zeme. Na zátylku cítim pohľad neznámeho.
,, V poriadku. Neurobil som nič, čo by bolo proti našej dohode, Kane. Navyše som sa ti o neho postaral."
,, Vezmem si ho so sebou."
,, Niečo za niečo."
,, Iste."
,, Na výmenu ti postrážim tvojho spoločníka."- zaznie do prázdna.
Kaneovho spoločníka. Hm...hmm...počkať, to som ja!...Povedal SPOLOČNÍKA! Muža! Vie, že som muž. Takže v týchto šatách nevyzerám ako nežné pohlavie. Áno. Chvíľu som sa obával, keďže si ma každý plietol so ženou.
,, To je nemožné, ľutujem Alex."
Ostrý zvuk, ktorými túto vetu vyslovil Kane ma vrátil k rozhovoru.
,, Prečo by to nešlo?"
,, Pretože...radšej ti to ukážem." Skôr ako stihnem čokoľvek urobiť, ma schytia Kaneove ruky a jeho ústa sa prisajú na moje. Tvrdo, nástojčivo, vášnivo...Tak rýchlo ako to začalo, nastal koniec.
,, Chápeš?"- opýta sa zachrapčaným tónom Kane.
Nie. Nie. Nie...
,, Samozrejme."- odpovie muž zvaný Alex. Potom pozrie na mňa a zastaví sa mi dych. Teda ten bol zastavený už pred malou chvíľkou. Prečo na mňa hľadí tak nástojčivo? ,, Prinesiem vám ho zajtra ráno, no my dvaja sme nedohovorili, Kane."
,, To je mi jasné."
Opäť pohľad smerovaný ku mne a zmizne. Znova sa okolo nás zhromaždili gorili a vyviedli nás von. Do tváre sa mi oprel závan čerstvého vzduchu, ktorý mi ihneď prečistil hlavu.
Vybrali sme sa uličkou, ktorá sa kľukatila cez domčeky zvážujúc sa do kopca, kde sídlil hotel Casa Nova.
,, Fajn. Takže, kto to bol? Čo sa tam dialo? A nič mi nezatajuj!"
Počul som Kaneov povzdych, po ktorom sa pustil do vysvetľovania: ,, Alex je riaditeľom tajnej organizácie, ktorá ma prezývku Lovci..."
,, Ďalšia tajná..."
,, Neskáč mi do reči, chlapče."
,, Ale, veď si povedal, že ste jediný, o ktorých nikto nič nevie a ..."
,, Na nič také si nespomínam. Každopádne s touto inštitúciou spolupracujeme... z času na čas, poväčšine prípadov sme s nimi dosť na nože."
,, Takže preto ste poznali jeden druhého."
,, Áno, preto." Odmlčal sa.
,, Vedel si, že stretneš toho Alexa? Teda...čo Rimbous?"
,, Alex je Rimbous. Bola to iba hra na schovávačku. Rád nám spôsobuje problémy."
,, Drew? Má ho, však? Vravel, že ..."
,, Zajtra nám ho prinesie."
,, To znamená, že je po všetkom?"
,, Nie tak celkom. Musíme ho bezpečne dopraviť do Seattlu, kde ho očakávajú."
,, Uhm..."- zastanem.
,, Jacob?"
,, Ty bastard, ako si ma tam, tam, no tam... mohol..."
,, Pobozkať." Pomôže mi nájsť správne slovo.
Vykríknem. ,, To je predsa..."
,, Mal by si mi byť povďačný, chlapček."
,, Čože?"
,, Ak by som to neurobil, teraz by si ležal v posteli s Alexom. Samozrejme ležanie by nebola jediná činnosť, ktorej by ste sa venovali."
Vytreštím oči. ,, Ale ja som chlap a on je chlap, takže..."
Do tmavej noci sa ozval Kaneov hlboký a sytý smiech. Potom odrazu stíchol a ocitol sa vedľa mňa. ,, A teraz mi dovoľ odpovedať na všetky tvoje smiešne otázky, ako je- Prečo by to spravil, keď sme obaja muži? Prečo si to spravil ty? Ako si mohol?- veľmi jednoducho, chlapček. Takto."
Najprv prišiel prudký šok, keď sa jeho pery dotkli mojich. Chcel som sa brániť, vyšmyknúť, no jeho zovretie nepovolilo a jeho ústa nedali priestor na únik. Prestal som bojovať. A keď sa tak stalo, stratil som nádej, že raz bude všetko rovnaké, že jedného dňa sa stanem znova sám sebou, že začnem žiť svoj život, ako by sa nič z tohto neudialo. Špičkou jazyka mi prechádzal po dolnej pere, do ktorej sa potom nežne zakusol a prinútil ma tak pootvoriť ústa. Jeho jazyk ma začal dnu pomaly skúmať a neprestával, kým sa ten môj nepokúsil o rovnakú vec. Srdce mi hlučne bilo, dych sa zrýchľoval a zároveň spomaľoval, kolená sa chveli a nebyť jeho pevných rúk obtočených okolo mňa, ležal by som dávno na zemi. A ja som sa postupne dostával do zabudnutia, keď sa náš bozk prehĺbil a stal sa zmesou nádhernej skutočnosti a eufórie.
,, Dobré ráno."
Prečo je v mojom apartmáne? Vlastne by ma to nemalo prekvapovať, ten chlap si vždy robí, čo sa mu zachce. Otvorím ústa, no výjdu zo mňa len nesúvysle slabiky. Cítim ako mi horí tvár, a aby to nestačilo zaryto hľadím do zeme ako fagan, ktorý spravil niečo nezákonné. Je mi príšerne. Nespal som celú noc a som...no ako to povedať...trocha vystrašený.
Neviem presne ako sa správať po tom, čo ma Kane včera bozkával. Keď ma neskôr pustil, bez slova zamieril k hotelu, a toto ,, dobré ráno,, je prvé čo od neho, od vtedy počujem. Nenápadne k nemu zaškúlim a zisťujem, že sa hrabe v dnešných novinách. Fajn. Aj ja sa dokážem tváriť, ako by sa nebolo nič stalo. Teda aspoň dúfam. Prejdem k pohovke a zoberiem si z tanierika pečivo, ktoré zrejme objednal dnes ráno v miestnej kuchyni. Chystám sa začať s ľahkou konverzáciou, keď niekto zaklope na dvere. Postavím sa a otvorím. Na prahu stojí Alex a po jeho boku chlapec v tínedžerských rokoch. Už sú tu! Dočerta, pripadám si ako idiot- samozrejme, že tu z prítomných som jediný v pižame.
,, ... Poďte ďalej."
Odstúpim a nechám ich nech prvý prejdu sadnúť si. Kane s Alexom sa navzájom zvláštne premeriavajú a naďalej sa nikto neozýva.
,, Ahoj Drew, ja som Jacob." Usmejem sa na chlapca sediaceho poblízku. Nič. Nie, predsa len niečo. Ten sopliak si odfrkne a díva sa von oknom. Toto ma zasa čo znamenať?
,, Teší ma, Jacob." Sotva stihnem otočiť hlavu a na operadle kresla, v ktorom sedím je Alex a zviera mi ruku. ,, Včera som sa ti nestihol dobre predstaviť. Rád by som to napravil a pozval ťa na večeru. Čo ty na to?"
Zamrkám. Nemusel som na to odpovedať, pretože ma k sebe pritiahol Kane a odpovedal za mňa. No tá odpoveď ma zarazila a nahnevala. ,, Nepokúšaj sa o niečo. On je môj!"
Nadýchnem sa, no ani nepípnem, keď započujem Alexov hlas: ,, To sa ešte uvidí."
Prekavapilo nás, keď odrazu Drew vyskočil na nohy a chcel odísť. Na chvíľu sme všetci traja zabudli, že je tam. Kane ma pustil a zadržal ho.
,, Kam sa chystáš ísť?"
,, Nemám náladu strácať čas s bandou.."
,, Dávaj pozor čo povieš."
Hnedovlasý chlapec sa uškrnie a sadne si späť.
,, Všetko som mu už vysvetlil. Takže žiadny problém by nemal vzniknúť, však Drew?" Alex na neho ani nepozrie, no namiesto toho neustále zíza na mňa.
,, Vezmeme ťa k mame a Benjamínovi, ktorý sú pod ochranou v Seattli. Ničoho sa nemusíš obávať, nikto ťa tam nenájde."
,, Dobre. Pôjdeš so mnou ty?"
,, Áno, ja a Jacob."
Švihne ma nápadne nezdvorilým podľadom a znova obráti pozornosť na Kanea.
,, Môžem vedieť tvoje meno?" Kane mu ho povie a rozprávajú ešte chvíľu.
,, Urobím čaj. Dá si so mnou niekto?"
Skôr ako stihnem, čo i len vstať, Alex sa ponúkne, že mi pomôže. Všimnem si Kaneovo zamračené obočie, Drewov úsmev a kráčam ku konvici, do ktorej následne napustím vodu. Nadskočím, keď mi tesne pri uchu zaznie Alexov hlas: ,, Máš radšej zelený alebo čierny?"
,, Čo?"
,, Zelený alebo čierny čaj." Doplní. Popri tom ruky natiahne predo mňa a zamyká dvoma škatuľkami, kde sa nachádzajú vrecúška.
,, Zelený." Nepatrne sa pohnem, no on neustúpi. Hlasno prehltnem a pozriem na neho. Je rovnako opálený ako Kane, o čosi nižší s rovnakými čiernymi vlasmi, no modrými očami. Dokonale ľadovými očami, v ktorých momentálne horí temný plamienok. Sú si naozaj taký podobný? Priblížila sa jeho tvár alebo sa mi to iba zdá?
,, Vypadni od neho!" Zazmätkujem, keď do miestnosti doľahne Kaneov nevraživý tón a zatackám sa. Udriem do stolíka a padám. Dopadnem rovno do náručia žltých očí. Kedy stihol prekonať celú dĺžku tejto izby? Jeho reflexy ma vyvádzajú z miery. Chystám sa poďakovať, no radšej mlčím a nesnažím sa zasahovať medzi dve najtajomnejšie osoby, aké som za celý svoj život stretol.
,, Už musím ísť."- usmeje sa a venuje mi horúci pohľad, pri ktorom mi prejdú po tele zimomriavky-,, no sľubujem, že sa čoskoro uvidíme."
,, Na to zabudni."- odvrkne Kane.
Alex sa otočí a mieri preč.
,, Počkaj. Stále si nepovedal, čo chceš za Drewa."
,, Myslím, že je to jasné."
,, To jediné nikdy nedostaneš!"
Pokrčí plecami a výjde von. ,, V tom prípade to máš pre tentoraz grátis(zadarmo)."
,, Uhm...Kane...už ma môžeš pustiť."
Divne sa na mňa pozrie a odstúpi.
,, Deje sa niečo?"- opýtam sa pološeptom.
,, Nie." Odvráti sa a zmizne. Vydýchnem. Toto mi vôbec nepripadá ako normálne. Do akej šľamastiky som sa to dostal? Prejdem cez hlavný vchod do spálne, kde zbadám Drewa ako ma prepichuje nenávistným pohľadom. Nezastavím sa a klesnem na posteľ. Toto naozaj nie je ešte koniec. Všetko sa iba začína...