Jdi na obsah Jdi na menu
 


Bystrý, neodolateľný. mrzutý a ich príchod

15. 9. 2010

   

    ,,Prosím?"

    ,,Vravel som predsa, že ti pripravím kúpeľ, tak si ho môžeme dať spoločne. Teraz ho potrebujem aj ja." - zachichotá sa chlapec ležiaci neďaleko. Jeho nohy sa odrazu prestanú pohupovať. Zaprie sa rukami a posadí sa, čím sa odhalí v celej kráse. Pri pohľade naňho sa mi hrnie krv do tváre.

    ,,Prečo si v rozpakoch? Kvôli mne?" - nevinne sa na mňa pozrie Jurij. Neodpoviem. Pozriem sa na neho, ale vzápätí svoj zrak od nahého chlapca odtrhnem. ,,Ed, nemusíš sa hanbiť. Smieš sa na mňa pozerať koľko len chceš." Svoje slová doplní gestom, ktoré ma vyvedie z miery ešte viac. Chytí ma za bradu a nasmeruje ju tak, aby som sa díval na jeho útle telíčko. ,,Okrem toho, po tom, čo sa práve stalo by som povedal, že nie si vôbec hanblivka."

    Otvorím ústa, ale nevyjde z nich ani hláska. Po tom, čo sa stalo . . . Zbehlo sa to tak rýchlo. Až teraz si plne uvedomujem, že som sa s nimi miloval. Prvý deň v novom domove a som ešte zmätenejší ako som čakal, že vôbec budem.

    ,,Jurij?" - nesmelo ho oslovím. Zvedavo nadvihne hlávku a uprene ma sleduje. ,,Vieš . . . ja . . .to, čo sa stalo . . . ehm . . . nie je to divné?" -vysukám zo seba nakoniec.

    ,,Čo myslíš?" - nachápavo sa opýta a trochu zvrášti obočie. Ta tvár je mi taká povedomá. Takýto výraz som už videl. ,,Ed, si v poriadku?"

    ,,Nič mi nie je, len som mal taký zvláštny pocit, že ťa poznám."

    ,,Veď ma poznáš." - odpovie Jurij a vycerí na mňa zúbky v širokom úsmeve.

    ,,Nechaj to tak."

    ,,Hm, dobre. A čo sa ti zdalo byť zlé na tom, čo sa stalo?" - opýta sa Jurij.

    ,,Ja neviem . . . to všetko." Po jeho nechápavom pohľade si vzdychnem. Naozaj mu to nebolo čudné?

    ,,Idem pripraviť kúpeľ."

    ,,Počkaj! Nevadilo ti, že sa Kaname miloval aj so mnou? Veď ste milenci a ani ma nepoznáš. Nerozumiem tomu."

    ,,Si jedným z nás. Všetci sme Kanameho milenci a milujeme sa navzájom. Sme taká veľká rodinka." Veselo sa usmeje a podíde ku mne. ,,Ak si ťa Kaname vybral, vybrali sme si ťa všetci." - zmyselne šepne, pohladí ma po pleci a pobozká. Ten okamih trval akoby večnosť a pritom bol neskutočne krátky. Oblial ma neznámy pocit, hoci niekde podvedome som cítil, že to nie je prvý- krát.

    Jurij mi niečo pripomína, len neviem čo.

    ,,Ed, Juriiiij!" - volá Lucien bohvie odkiaľ. ,,Ed?" - zamrká po vstupe do miestnosti a potom sa uškrnie. ,,To muselo byť krásne privítanie. A mňa nikto nezavolal." .

    ,,Huh?"

    ,,Onedlho bude večera. Kde je Jurij?"

    ,,Pripravuje kúpeľ."

    ,,Skutočne? Tak to sa pridám." - natešene mi oznámi a sadne si vedľa na posteľ.

    ,,Vyzeráš naozaj sladko, Ed." - povzdychne si a zasnene sa na mňa pozerá. Akoby ani nebol duchom prítomný.

    ,,Som zvedavý, môžem sa na niečo opýtať?"

    ,,Pravdaže." - Široko sa usmeje a očakáva moju otázku.

    ,,Aj vás si Kaname kúpil?"

    ,,On ti to nepovedal? Myslel som si, že ti všetko vysvetlil."

    ,,No . . . vieš, hovoril mi o vás toho dosť, len na to akosi zabudol. Väčšinou sme sa aj tak učili, čiže ma ani nenapadlo sa opýtať."

    ,,Kaname mi nemohol odolať na svojej ceste Francúzskom, tak ma vzal zo sebou." - sebavedomo vyhlási. ,,Sah a Jurij sa sem dostali tak ako ty."

    ,,Čo keby si aspoň raz nepreháňal." - zakričí Jurij zo zadu. Lucien zodvihne ruky v teatrálnom geste a ospravedlňujúco sa zasmeje.

    ,,Fajn. Bol som vodca bandy zlodejov. Prepadávali sme prechádzajúcich v jednom lese. Jedného krásneho dňa sa tou cestou rútil nestrážený koč. Bolo to divné, pretože bolo isté, že je plný cenností. Moji chlapi a ja sme ho obkľúčili. Ako vždy šli dvaja ku dvierkam, aby sa postarali o cestujúceho. Lenže oni nestihli ani otvoriť. Vtedy z koča vyšiel Kaname. Bol vzpriamený, vyzeral tak neohrozene a príťažlivo. Opýtal sa, kto je vodca. Predstúpil som pred neho s hlbokým úklonom a pozdravil ho. Potom som spomenul, že ak sa vzdá, nechám ho nažive o niečo dlhšie ako môjho milenca. Prikázal mi tasiť meč a tiež si neodpustil zopár viet, ktorými ma urazil a zosmiešnil pred chlapmi, tak som zaútočil. Na moje ohromné prekvapenie ma porazil dvoma údermi jeho katany. A to som si myslel, že ten mečík nič nevydrží." Na chvíľu sa odmlčí.

    ,,Len do toho, ty neodolateľný." - zachichotá sa Jurij, pristúpi k posteli a sadne si za mňa. Nohami ma ovinie a pritúli sa.

    ,,Som neodolateľný." - vyhŕkne blonďák a jedným očkom na mňa žmurkne. ,,Kaname ma nechal ležať na tej prašnej ceste a odišiel. Nik ma tak neponížil a čo je podstatnejšie, nikto ma neodmietol. Sledoval som ho a na jednej osamelej ceste som ho znova prepadol. Keď ma opäť porazil, spýtal sa, či chcem zomrieť. Nie - bola moja odpoveď. Po tretí raz som mu oznámil, že budem jeho spoločníkom. Netuším prečo som tak urobil, ale viem, že ma neskutočne fascinoval. Len sa zasmial a zasa odišiel. Rozčuľovalo ma to odmietavé a neprístupné správanie. Rozhodol som sa zmeniť taktiku."

    ,,Chodil za ním, kým Kanameho neomrzelo ho odmietať." - skočí mu Jurij do reči.

    ,,Hlavné je, že to zabralo. Po istom čase mi Kaname podľahol."

    ,,Kaname ti . . . " - zaskočene zopakujem jeho slová.

    ,,Som predsa neodolateľný. Spoločne sme sa potom plavili a v Egypte sa mi zapáčil na trhu s otrokmi Sah. Vyžobral som ho od Kanameho. Jeho povaha je síce nezvládateľná, no aj napriek tomu je môj miláčik. Po kúpe Saha sa mu zapáčila myšlienka na viac spoločníkov, tak sem raz ako blesk z jasného neba priviedol toto až príliš bystré chlapča. Skús sa Jurija spýtať na jeho predošlý život. Tebe to možno povie po takom krásnom privítaní." - zaškerí sa Lucien.

    Vytočím sa dozadu, aby som videl na chlapca za mnou. Jurij mi nečakane chytí bradu a uchmatne si menšiu pusu. ,,Ani to neskúšaj!" - zašvitorí.

    ,,Prečo?"

    ,,Lebo mám rád záhady, zvlášť ak som tou záhadou ja. Bola by to nuda všetko sa dozvedieť len z počúvania, nemyslíš?"

    ,,Niečo na tom bude..." Ale aj tak by som to rád vedel...

    ,,Keď je už všetko tak pekne vysvetlené, mali by sme sa ísť konečne vykúpať."

    ,,To je skvelý nápad!" - radostne poznamená Lucien.

    ,,Kto vravel, že ideš aj ty? Traja sa tam rozhodne nevojdeme a okrem toho musíme si švihnúť, nebude čoskoro večera?" - culí sa od ucha k uchu Jurij.

    ,,Tss... nevravel som? Až príliš bystrý! Tak sa teda ponáhľajte!" - namosúrene vyhŕkne bloňďák a odíde.

    ,,To by tu ešte chýbalo! Keď vítal mňa," - začne chlapec, ktorý tu zostal a prstami naznačí úvodzovky ,,trvalo to najmenej polovicu dňa! Nevravím, že to bolo nepríjemné, práve naopak. Len to bolo trošku nevhodné."

    Mierne prikývnem, lebo netuším, ako by som to mohol komentovať.

    ,,Tak poď." - vrelo ma privolá Jurij k sebe. Postavím sa a on ma chytí za ruku a tiahne za sebou. ,,Na ostýchavosť nie je čas."

    Behom troch minút sme čistí a náhlime sa týmto veľkým sídlo na večeru. ,,Niežeby sa stalo niečo zlé, alebo nás čakal trest, ak budeme meškať, ale je rozhodne lepšie, keď sme presní. Kvôli Sahovi. Väčšinou je bezdôvodne namosúrený. Je lepšie mu urobiť po vôli." - vysvetľuje mi po ceste Jurij.

    ,,Skvelé..." - skleslo si zamrmlem popod nos.

    ,,Netráp sa tým. V podstate je dobrý, len to nevie ukázať. Sah je iba srašne hrdý. A sme tu!" - veselo zvolá nakoniec.

    Všetci sedia za jednoduchým stolom. Jurij ma ešte potiahne k stoličke. Kaname na ňu rukou ukáže a ja si sadnem. ,,Vítam ťa u nás, Ed." - povie a nepatrne sa usmeje. Opätujem mu úsmev. Utiahnuto sedím na mieste a pozorujem ostatných. Najmä Saha. Cítim sa pri ňom nervózny, hoci on má oči len pre Kanameho.

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

*´.´*

(kated, 26. 10. 2010 17:29)

dobre dobre dobreeeeeeeeeeeeeeee :-)
uz se tesim az to neco napises a zverejnis :-)

*´.´*

(kated, 25. 10. 2010 20:53)

oh oh holky jste v pohode???uz dlouho jste sem nic nepridali tak se radsi ptam.......

***

(Jana(http://mujutajenysvet.blog.cz/), 24. 9. 2010 17:03)

pěkný, jsem zvědavá s kým bude nejvíc

...

(Aylen, 16. 9. 2010 21:17)

Super díl, těšim se na pokračování :)

*´.´*

(kated (www.kagome-sora.blog.cz), 16. 9. 2010 19:15)

hoho super dilek XD. ty voho takovy puldeni privitani by asi nevidrzel XD...jsem rada zes napsala pokracko :-) jenom by me zajimalo jestli se ti dva znali uz predtim...vis jak tam ed rikal ze "Nic mi není, jen jsem měl takový zvláštní pocit, že tě znám"..hmmm to by me ale fakt zajimalo XD...vis co nakonec se dozvym ze to sou brachove nebo stary kamaradi nebo neco podobnyho XD

=0)

(Teressa, 16. 9. 2010 18:08)

super diel=) tomu sa hovori privitanie=) uz sa neviem dockat pokracovania=) uz aby tu bolo=)

 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA