Jdi na obsah Jdi na menu
 


Domov

26. 2. 2010

    Už nás delí len malý kúsok od môjho nového domova. Pozriem sa na Kanameho, ktorý s nezáujmom sleduje cestu cez okienko koča. Loď sme opustili asi pred piatimi minútami.

 

    Počas celej plavby domov som sa učil. Predovšetkým som sa venoval jazyku, no Kaname ma zasvätil aj do literatúry, astronómie, hoci tej som veľmi nerozumel a zopár dalších odvetví, ktorým sa venuje. Dokonca sa ma snažil naučiť maľovať, ale aj napriek jeho veľkej trpezlivosti to napokon vzdal.

 

    Často mi rozprával o jeho sídle a chlapcoch. Keď si predstavím, že ich onedlho uvidím a budem sa s nimi rozprávať. Pripadá mi to byť až príliš fantastické. Mám menšie obavy. Myslím, že Lucien a Jurij budú fajn, ale Sah je podľa Kanameho popisu veľmi odmeraný a mne sa zdal byť miestami až nepriateľský. Dúfam, že je to len moja domýšľavosť.

 

    ,,Tam." Ukáže Kaname rukou. Nakloním sa a môj pohľad padne na miesto, ktoré ukazuje. Predstavoval som si ho už mnohokrát, ale táto nádhera sa nedá s mojimi predstavami vôbec zrovnávať.

 

    Koč odbočí a po krátkej chvíli sa zastaví. Kaname vystúpi. Sledujem ako sa k nemu rozbehol drobný chlapec s gaštanovými vlasmi. To bude Jurij. Onedlho zazriem aj vysokého blonďáka- Luciena. Snažím sa zrakom vystopovať Saha, ale nikde ho nevidím. Kaname zabúchal na drevo koča. Takmer som vyletel z kože. Takto ma ľakať!

 

    ,,Ed, môžeš vyliezť." - povie a mňa pochytí nervozita. Otvorím si dvierka, skloním hlavu a vystúpim z koča.

 

    ,,Toto je Eduard." - predstaví ma Kaname, pričom mi zľahka položí ruku na plece.

 

    ,,Sah, srdiečko, príď ku svojmu miláčikovi. Máme tu nový prírastok." - zakričí Lucien s úškrnom. ,,Musíš ho ospravedlniť, je trochu nezdvorilý. Ja som Lucien." Blonďák mi podá ruku. Príjmem ju a milo sa usmejem. Odrazu z domu výjde Sah. Má oblečenú len nejakú bielu sukňu okolo pása a zlatý nahrdelník na krku. Oči ma tmavo nafarbené a čierne vlasy mu spadajú asi po plecia. Pomaly prejde k nám. Bez slova si ma obhliada. Jeho pohľad pôsobí nepriateľsky. Sklopím hlavu. Dúfal som, že moje predstavy nebudú zodpovedať realite.

 

    ,,Zlatíííííčko." – s radosťou ho privíta Lucien a obíjme ho. Vytreštím oči. Možno nie je až taký nepriateľský.

 

    ,,Okamžite ma pusť!!!“ –vykríkne a prudko od seba blonďáka odstrčí. Jurij sa na ich šarvátke zachichotá .

 

    ,,Som rád, že si stále rovnaký, aj keď to niekedy preháňaš. Dúfam, že aspoň k Edovi budeš zhovievavejší.“ – prehovorí Kaname a venuje mu bozk na čelo. Sah v tú chvíľu prestane zápasiť s Lucienom, čo ten naopak plne využije, zhodí ho na zem a následne ho priľahne.

 

    ,,Na tieto škriepky si zvykneš. Volám sa Jurij, ale som si istý, že si na to už prišiel.“ – šibalsky sa usmeje mladík. ,,Poď dnu. Určite si unavený z cesty. Pripravím ti kúpeľ.“ – hovorí a pohne sa smerom k dverám. Cestou preskočí tých dvoch na zemi. Ja ich pre istotu radšej obídem s trochou prekvapenia z toho, čo robia. Vyzerá to akoby sa ho Lucien snažil pobozkať, ale to sa mi určite len zdá. Asi to je len nejaký druh ich zábavy. Hoci Sah vyzerá miestami až nepríčetne, nehovoriac o všetkých tých slovách, ktorými Luciena obdarúva.

 

    ,,Nechaj im trochu súkromia.“ Žmurkne na mňa Jurij a vtiahne ma do domu. Nechám sa ním odtiahnúť, ale aj tak sa ešte po očku pozerám na Saha a Luciena.

 

    ,,Počkaj ma tu. O chvíľku som naspäť.“ – riekne Jurij a vlepí mi pusu na líce. ,,Vitaj doma.“ – dopovie a zmizne mi z dohľadu. Zamrkám nad jeho gestom a ticho stojím na mieste. Z diaľky ešte počuť nahnevaný krik Saha, ktorý Luciena nazýva perverzákom, úchylom a bohvie čím ešte. Za krátky čas to však utíchne.

 

    Čakám zopár minút, no potom ma premôže zvedavosť a vyberiem sa na obhliadku tohto obrovského sídla. Postupne si prezerám celý dom. Je skutočne veľký, ale stratiť sa tu nedá. Všetko je tu priestranné a tak trochu strohé. Z vonku pôsobil honosnejšie, ale myslím, že jednoduchosť je aj tak krajšia.

 

    ,,Ah . . .“ Jurij? Prídem bližšie k miestnosti, z ktorej sa to ozvalo. Dvere sú pootvorené. Nakuknem dnu.

 

     Rýchlo sa odtiahnem. Oni sa . . . Nevšimol som si, že za mnou niekto je a narazil som.

 

    ,,Ospravedlňujem sa.“ – povie Keiji a ukloní sa. Zmätene sa na neho pozriem.

 

    ,,Čo sa deje?“ – opýta sa Kaname. ,,Ja- ja zrazil som sa s Keijim.“ – kokcem so sklopenou hlavou a rumencom na lícach. Otočím sa a rýchlo sa snažím vypadnúť. Odrazu som vtiahnutý naspäť. Zdvihnem hlavu a dívam sa do Kanameho temných očí.

 

    ,,Ja- ja nič som nevidel. Teda videl, ale sľubujem, že to nikomu nepoviem.“ Kaname sa na mňa aj naďalej uprene díva.

 

    ,,Čo to robíš?!“ – vykríknem skôr prekvapením ako zhrozením, keď ma Jurij zozadu pobozkal na krk. Kaname využije chvíľku mojej nepozornosti a prisaje sa perami na tie moje. Slabo ma uhryzne, čím ma prinúti ich otvoriť. Jazykom mapuje moje ústa, zatiaľ čo sa jeho ruky rozbiejajú po mojom hrudníku. Jemne mi stisne bradavku a tá pod jeho dotykom okamžite stvrdne.

 

    Myknem sa, keď na svojom chrbte ucítim chlad kovu. ,,Neboj sa.“ – zašepká mi Jurij do ucha. Nie som schopný ani odpovede kvôli Kanamemu, ktorý sa pilne venuje mojím ústam. Oblečenie sa behom troch sekúnd ocitlo na zemi. Už na sebe necítim len Kanameho ruky. Jurij si kľakol a začal mi bozkávať stehná. Prstami prechádza smerom nahor . . .

 

     S úžasom zisťujem, že sa mi to páči. Rukami sa zapriem do hrudníka predo mnou. Kaname prestane a nadvihne obočie. ,,Chceš, aby sme prestali?“ V tom prestane aj Jurij a postaví sa. Cítim na svojom stehne jeho stoporený úd. Pri tom dotyku sa trochu zachvejem. Slabosť v nohách ma donúti chytiť sa Kanameho ramena. Ten ma vezme na ruky a prenesie na nízku posteľ s bielym povlečením.

 

    Priľahne si ku mne a pomaly blúdi rukou od pása cez ploché bruško, hrudník, krk až k perám. Ukazovákom mi nadvihne bradu a palcom zatlačí na dolnú peru. Omámene sledujem jeho bledú tvár a čierne oči plné túžby. Priblíži sa a dravo ma pobozká. Slastne vzdychnem do jeho úst a nechám sa unášať doteraz nepoznanými túžbami svojho tela.

 

    Celkom nečakane mi po chrbte prejde ruka druhého chlapca. Presunie sa až k môjmu pozadiu a pohladí ho. Pomaly si to nasmeruje nižšie na nohu a zasa nahor k môjmu prirodzeniu. Ďalší vzdych. Jurij ma pritlačí k posteli a oddelí ma tak od Kanameho sladkých pier. Začne ho vášnivo bozkávať. Popri tom sa stále venuje môjmu penisu. Pohnem sa oproti jeho ruke. To mučivo pomalé tempo už nevydržím. V ten moment sa Jurij odtrhne od Kanameho a obkročmo si nado mňa kľakne. Nasmeruje si ho a než si stihnem uvedomiť, čo robí, dosadne.

 

    Tentoraz slasťou pridusene vykríknem. Jurij sa o mňa rukami opriera, nadvihuje sa a zasa dosadá. Zrýchlene dýcham a zastrenými očami sledujem jeho roztomilú tváričku. Začnem nedočkavo prirážať. Jurij zastená a v tú chvíľu vyvrcholím do jeho tela.

    Zopár sekúnd oddychujem so zatvorenými očami. Keď ich znova otvorím, naskytne sa mi pohľad na Jurija ležiaceho na chrbte a Kanameho, ako ho uspokojuje. Onedlho sa Jurij napne a vystriekne do jeho úst.

 

    Kaname sa od neho presunie ku mne a vkliesni sa medzi moje nohy. Olíže jednu bradavku, druhú stlačí prstami a úd mi začne spracovávať rukou. Opäť som vzrušený. Druhá ruka sa presunie od bradavky dole a postupne do mňa začína prenikať najskôr jedným, potom druhým a tretím prstom. Perami sa prisaje na môj krk. Zavriem oči a zakloním hlavu.

 

    Psrty začínajú byť nahradzované niečím väčším. Zamrvím sa a snažím sa uniknúť. Štípe to. Kaname ma však chytí za boky a prirazí. Zaryjem nechty do jeho chrbta a tíško siknem bolesťou. ,,Bude to nepríjemné iba okamih.“ – zašepká. Perami sa znova presunie k bradavke a pokračuje smerom ku krku, pričom za sebou necháva vlhkú cestičku. Ohľaduplne vo mne ostáva bez pohybu a čaká, kým si zvyknem. Pobozká ma, vysunie sa a opäť zasunie. Prírazy sú čoraz intenzívnejšie a s každým z nich sa náš dych skracuje a telo napína bažiac po uvoľnení. Posledný prudký príraz a obaja s výkrikom dosiahneme vrchol. Vyčerpane ležím a oddychujem. Kaname ma pobozká na čelo, vstane, hodí na seba župan a bez slova odíde.

 

    ,,Tak a teraz si môžeme dať ten kúpeľ“ – spokojne prehovorí Jurij. Pozriem sa na neho. Leží na bruchu, hlavu ma podopretú rukami, vo vzduchu kope nohami a naradostene sa na mňa usmieva.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

:-)

(Davida666, 29. 3. 2010 0:29)

Moc hezký díl

=0)

(Teressa, 12. 3. 2010 16:31)

to bolo bozske!!! rychlo prosiiim dalsie diel =)

www.may-darrell.blog.cz

(May Darrellová , 3. 3. 2010 17:08)

Uh! Úžasný díl. Moc se těším na další ;-) ^___^

***

(Jana(http://mujutajenysvet.blog.cz/), 2. 3. 2010 16:43)

úžasný! moc se mi to líbí

překlad

(Iruka sensei, 1. 3. 2010 19:45)

No jo já překládám a dodávám hned ja aoutorka něco nakreslí, ale to, kdy to bude je bohužel pouze na ní :C

...

(Aylen, 1. 3. 2010 0:00)

Wow,miluju tvoje povídky...Těšim se na pokráčko...

www.vsehoblogisek03.blog.cz

(Mysticia-sama, 28. 2. 2010 12:00)

Ahoj. Na mém blogu se pořádá velká saoutěž o nej blog! Budu velice ráda, když se zapojíš! Děkuju

*-*

(kated, 28. 2. 2010 7:49)

*ze zije kolem samych

*-*

(kated, 28. 2. 2010 7:49)

hihi ....to ta teda kliku že žije kolem samých perverzaku XD

www.vsehoblogisek03.blog.cz

(Mysticia-sama, 28. 2. 2010 0:01)

Krásný nový den! *slintá ještě teď *Tak tohle se ti opravdu povedlo. Nejvíc se mi líbí ten konec... Máš úžasný styl psaní! Šup další povídku :D Mimochodem přišla jsem ještě oznámit, že na blogu je 9. kapitola KTL!

 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA