1.diel
Justin
Je osem večer a ja stojím pred budovou, na ktorú by som sa normálne v živote ani len nepozrel a nie to do nej ešte vstúpil. Bohužiaľ, okolnosti ma k tomu nútia. Zdedil som totiž lodnú spoločnosť po otcovi, ktorú zas on zdedil od dedka. Môj otec v sebe ale nemal ani trochu talentu na vedenie čo i len malého obchodíku, takže to trošku pokašľal. Ja to musím napraviť, ak o to všetko nechcem prísť, a to skutočne nechcem.
Moja klientka je nanešťastie dosť svojská, no keďže je momentálne našou poslednou nádejou, musím jej vo všetkom vyhovieť.
Pohľad mi opäť padne na miesto predo mnou a mňa sa zmocní obrovská nechuť tam vojsť. Zhlboka sa nadýchnem a ráznym krokom kráčam ku vchodu. Keď sa dostanem k dverám, zastaví ma miestna gorila. ,,Padaj mladý. Vstup len od osemnástich!"
Tak to snáď nie je možné! Je fakt, že na svoj vek nevyzerám , ale toto ma vie vytočiť. Nič na sebe však nedám poznať. ,,Mám tu stretnutie so slečnou Clemensovou." Chlap oproti mne si ma nedôverčivo premeria a pustí ma dnu. Okamžite mi udrie do nosa smrad z cigariet. Je tu dosť veľká tma, no aj tak si všimnem obnažené telá striptérov a ženy i mužov s nenásytnými pohľadmi.
,,Tadiaľto." Niekto ma šklbne za rukáv saka. Bez otázok idem za ním. Vedie ma ďalej od pódia. O chvíľu uvidím svoju klientku odetú v modrých vyzývavých šatách sediacu na červenom gauči. Rukou ukáže na miesto vedľa seba a ja sa posadím.
,,Justin, aké milé, že ste sa ukázali."-začne familiárne so širokým úsmevom na perách.
,,Ako iste viete, nemal som na výber".odpoviem so štipkou mrzutosti v hlase. Divne sa na mňa pozrie a rozosmeje sa. ,,No to ste nemali."-prisvedčí.
,,Milý Justin, tu máte zmluvu." Podá mi papiere a pokračuje v monológu. ,,Je mi ľúto, no nemám čas sa Vám venovať. Preštudujte si ich, kým sa vrátim. To viete, Troy je Troy."-dokončí s úškrnkom a ladným krokom sa vzdiali. Je pre mňa trochu nepochopiteľné, že v jej veku (46) je taká, aká je. No čo už. Začnem si pozorne prezerať dokument. O necelú pol hodinu ku mne pristúpi a podá mi pero. Chcem zaprotestovať, že som si to nestihol poriadne pozrieť, ale ona ma zastaví pohybom ukazováka a strčí mi do ruky spomínaný predmet. Nemám rád, keď má niekto takú prevahu, ale nemám na výber. Okrem toho si nemyslím, že by ma podviedla. Je trochu egocentrická a pojašená, no prácu berie vážne.
Podpíšem zmluvu, jednu kópiu si vezmem a odchádzam. Konečne vypadnem. Necítil som sa tu vo svojej koži. Neznášam miesta, ako sú tieto.
Tok mojich myšlienok preruší pevný stisk, ktorý ma odťahuje niekam mimo všetkých. Je tu ešte väčšia tma ako v hlavnej miestnosti.
,,Tak tebe sa moje vystúpenie nepáčilo?"-sklamane a zároveň pobavene zaznie do tmy mužský hlas. ,,A čo povieš na toto?" Tentoraz mi to šepne do ucha, kde ma hneď na to slabo kusne. ,,Čo to ro. . ." Jeho ústa sa pritisnú na moje, čím preruší príval mojich slov. Od prekvapenia sa nemôžem pohnúť. Jeho pevné telo ma pritlačí ku stene. Konečne sa spamätám a z celej sily ho odtlačím. Z hlboka dýcham, aby som sa upokojil.
,,Vieš, že keď sa hneváš si ešte krajší." Čo to má všetko dočerta znamenať?! ,,Kto si myslíš, že si a čo si to dofrasa dovoľuješ!!!"-nahnevane zo seba dostanem.
,,Ospravedlňujem sa, že som sa nepredstavil."-prehovorí veselým hlasom. ,,Volám sa Troy Le. . . " Šokovane počúvam toho blázna pred sebou. Najvyšší čas zdrhnúť. Obrátim sa.
,,Kamže kam? Ešte som nedohovoril." Prudko si ma otočí k sebe. ,,Ale máš pravdu, na spoznávanie máme čas." Chytí ma okolo pásu, rukou mi chytí bradu a znovu ma pobozká. Snažím sa dostať z jeho zovretia, ale nejde to. Je na mňa príliš silný. Pokúsim sa teda urobiť to jediné, čo mi zostáva. Je to síce babská technika, no v tejto chvíli je to jedno.
,,Doriti!"- zaskučí Troy po údere mojím kolenom do rozkroku. Mierne sa predkloní, zatiaľ čo ja som na ceste preč z tejto mizernej diery. Chrbtom ruky si utriem ústa, keď mi dôjde, že ma práve bozkával chlap.
Troy
,,Doriti!"- siknem po rane kolenom do môjho mužstva. Predkloním sa a snažím sa neaukať. Nadvihnem hlavu a sledujem, ako ten rozkošný sopliak odchádza. Kam si myslí, že ide? Cupitám za ním. Už som od neho len zopár krokov, keď sa otvoria dvere od čiernej limuzíny a on tam nasadne. No fajn. Stratil som ho. . . Alebo možno ani nie. Ak si dobre spomínam, bol v spoločnosti Adelaide. To sa bude hodiť.
Vojdem späť do hlavnej miestnosti. Poobzerám sa okolo. Po chvíli hľadania ju zbadám. Nasadím jeden zo svojich najneodolateľnejších úsmevov a kráčam rovno k nej.
,,Dobrý večer, drahá Adelaide."
,,Koho že to tu máme." Zvodne na mňa pozrie spod veľkých mihalníc. ,,Ako to, že ste si na mňa našli čas. Počula som, že ho veru nemáte popri vašom búrlivom živote veľa."
,,Pre Vás si nájdem čas kedykoľvek." Vezmem jednu jej ruku a letmo ju pobozkám.
,,Mala by som byť zrejme polichotená, ale mám taký dojem, že za tým niečo bude."
,,Ste bystá žena. Nebudem teda chodiť okolo horúcej kaše. Mali ste tu dnes spoločnosť, nemám pravdu?" Pomaly pikývne na znak súhlasu. ,,Kto to bol?"
Lišiacky sa zasmeje. ,,Nebodaj sa Vám zapáčil? Vlastne prečo nie? Je celkom zlatý, ale nič pre mňa, pochopiteľne." Žmurkne na mňa. ,,Volá sa Justin Cenderson. Je dedičom niekedy významnej lodnej spoločnosti. Tá na tom teraz nie je práve najlepšie. Myslím, že takéto detaily Vás asi netrápia. Tak teda, do skorého videnia." Ukloním hlavu na pozdrav a odchádzam.
Komentáře
Přehled komentářů
jujky bez diakritiky rozumim
www.kagome-sora.blog.cz
(kated, 26. 12. 2009 22:14)aaahh prosĂm prosĂm dalšà dĂl :-)
www.shounenaifanfiction.blog.cz
(Tamara, 2. 1. 2009 1:36)huhuhu z toho kuka naozaj napinavy dej ;D hezu dilek tesim na dalsi :D
www.kagome-sora.blog.cz
(kated, 26. 12. 2009 22:15)