2.diel
Troy
Už celý týžden premýšľam, ako by som sa dostal do blízkosti toho chlapčiatka, ktoré si ani nevšimne dokonalosť, keď pred ním stojí. Sklamane si vzdychnem a ďalej sa prechádzam po pláži zaliatej lúčmi zapadajúceho slnka. Morská voda mi obmýva kotníky a piesok sa mi príjemne zarýva medzi prsty na nohách. Keby nebolo toho fagana, tak by som si túto scenériu určite vychutnával spolu s nejakou tmavovlasou kráskou či povoľným chalanom mladého veku. No vďaka tomu chlapčisku na to vôbec nemám náladu.
Popravde som si ho trochu oťukol. Viem, že má 21 rokov, rodičia nežijú a žije sám. Problém je, že k jeho bytu sa nedostanem. Pred tou jeho spoločnosťou ho neodchytím, lebo stále je s ním niekto. Mimo domu a práce sa nikde nezdržuje. Otrávene vykopnem piesok pred seba. Slnko je už za horizontom a ľudia sa z pláže postupne vytrácajú. Onedlho mám znova vystúpiť pred ten dav nadržancov. Inokedy by som bol viac ako rád, ale k môjmu údivu ma tá predstava skôr unavuje.
S pochmúrnymi myšlienkami o mojom doterajšom neúspechu sa pomalým krokom presúvam do práce. To slovo sa mi nepáči a obvykle ho nepoužívam, no dnes mi príde byť vhodné. Ten sopliak mi úplne zobral radosť do života. Doteraz som mal pocit, že žijem v rozprávke, síce trochu nemravnej, ale bola to predsa moja rozprávka. No odrazu sa predo mnou zjavil Justin ako veľká guma a celú moju rozprávku zmazal. Ak ho nedostanem, tak sa asi zbláznim.
O chvíľu budem pred budovou, kde pracuje. O takomto čase tam už zvyčajne nie je, čo je škoda. Je pre mňa stále väčšou výzvou. Tá jeho spupnosť a to, že sa k nemu nemôžem dostať ma neskutočne rajcuje. Zavriem oči pri predstave ako sa mi dostane do rúk a ja mu ten jeho blbý postoj ku mne napravím.
,,Dávaj pozor, dofrasa!" -zvriesknem na niekoho, kto do mňa vrazí. Otvorím oči a všimnem si hnedú kopu vlasov a útlu postavu nejakého chlapca.
,,Prepáčte." - odpovie a na moje obrovské prekvapenie je to Justin. Údivom otvorím ústa. Justin sa ešte raz ospravedlní, otočí sa a dosť rýchlou chôdzou sa niekam náhli. Zaujímalo by ma, kam to ide. Čo to vystrájam?! Veď to je moja šanca. Dobehnem ho a než si stihne niečo uvedomiť, rukou mu zapchám ústa a vlečiem ho so sebou. Snaží sa vymaniť a je dosť agresívny, ale utiecť ho rozhodne nenechám.
Justin
Hádžem sebou ako zmyslov zbavený, ale nie je mi to na nič. Ten muž ma drží ako vo zveráku. Pohryziem mu ruku a zo saka si vytiahnem slzák, ktorý som si so sebu sebou zobral, keďže šofér išiel za manželkou do pôrodnice. Dal mi ho do ruky. Protestoval som, lebo som nepredpokladal, že sa niečo také môže stať a ono sa to stane len čo vykročím na vzduch. Namierím ho na toho špinavca. Chytí ma za zápästie ruky, v ktorej ho držím, vykrútí mi ho a slzák následne padá na zem. Následne mi ruku bolestivo stáča za chrbát a tlačí ma pred sebou. Druhú ruku mi drží na ústach.
Kráčame pomerne dlho, až kým nezastavíme pred jedným striptíz barom. To miesto poznám.
,,Zdá sa, že sa ti to konečne vybavuje. Mňa nikto neignoruje a už vôbec neodmieta!" -prehovorí muž za mnou. Po chrbte mi prebehnú zimomriavky. Čo chce robiť? Keby som bol veriaci, tak sa začnem modliť, aby to bol len nepodarený vtip, ale ja som skôr racionálny typ. Veľmi rúžovo to nevidím. Postrčenie dopredu a sme vo vnútri. V tej tme mi robí problém sa zorientovať, avšak ruky môjho vezniteľa ma nekomromisne tlačia ďalej.
Zastali sme v jednej neveľkej miestnosti. Pravdepodobne to bude šatňa. Ten chlap ma posadí na stoličku a ruky mi pripevní o nejakú trúbku oceľovými želiezkami potiahnutými červenou látkou a páperým. Ani si nechcem predstaviť na čo sa majú používať.
,,Počkáš ma tu. Verím, že kričať nebudeš. Aj tak by to v tomto hluku nemalo význam."- zvrhlo sa usmeje a nakloní sa ku mne. ,, Rád by som si vypočul tvoje výkriky neskôr osamote."- dopovie a uhryzne ma do krku. Nie silno, ale aj tak sa ucuknem. Chtivo sa na mňa pozrie a zmizne vo dverách.
Musím sa odtiaľto dostať! Vyskúšam si prevliecť ruky cez želiezka, ale nejde to. Kľúčik od nich som nikde nevidel. Nanešťastie mal pravdu- kričať o pomoc by bolo zbytočné. Spomeniem si na jeho nasledovné slová a otrasiem sa. Sám sa odtiaľto nedostanem. Premýšľaj!!! Rozkazujem si. Keby sa mi podarilo zistiť jeho meno, tak by som sa mu mohol vyhrážať súdom, ale pochybujem, že bude taký hlúpy a sám mi ho vyrapoce. Neostáva mi iné, ako to skúsiť.
Troy
Toľko prachov - to svedčí o mojom nesmiernom pôvabe! Neodpustiteľné! Dnes ho však potrestám. Vyzbieram zvyšné bankovky spod nitiek, ktoré tvoria moje jediné oblečenie a idem k nemu. Vojdem dnu. Justin pri pohľade na mňa sklopí hlavu k zemi a trocha do strany. Jeho líca naberú mierne červený odtieň. Je taký chutnučký. Škoda ho v nejakej fabrike, či čo to je. Dnes bude konečne naplno využitý jeho potenciál. Oblíznem si pery pri tej predstave. Ledabolo na seba natiahnem nohavice a tričko. Odomknem Justina od zábradlia, ale putá mu dole nedám. Zamknem mu ruky za chrbtom a vlečiem ho k sebe. Nie je to ďaleko, ani mimo štvrte, takže nikomu nebude nič divné.
Cestou okolo nás prešlo zopár deciek. Justin začal kričať o pomoc. Len som prehodil, že je zhulený a skupinka šla ďalej. Také zbytočné a najivné. Je priam na zjedenie ako sa tak snaží.
Pootvorím bránu od vchodu. Nikto si nedá tú námahu zakaždým opravovať zámok. Popostrčím Justina dnu a tlačím ho hore schodmi na druhé poschodie. Vo vedľajších bytoch žije hluchá starena a závislá prostitútka. Odomknem dvere do svojho bytu.
,,Tak predsa si hlupák."- pokojne povie Justin. Zamračím sa. Čo tým myslí? S úsmevom víťaza ukáže hlavou na dvere. Nič zvláštne tam nevidím. ,,Poznám tvoje meno. Ak sa mi niečo stane, zažalujem ťa! Vo väzení sa potom môžeš naplno oddávať svojím zvrhlým chúťkam, ty úchyl." - opovržlivo mi vmetie tie slová do tváre.
,,Toto je dvojsečná zbraň." Uškrniem sa. Strčím ho do bytu a zamknem. Rukou vkĺznem medzi jeho ruky a chrbát a pritlačím si ho k sebe. ,,Čo by sa asi stalo s tou tvojou lodiarňou, keby sa dostalo na verejnosť, že majiteľ bol znásilnený striptérom z najhoršej štvrte. Otázkou by bolo, čo si robil na takom mieste. Ako myslíš, že by reagovali možní zákazníci?" Jeho reakcia je kúzelná. Neodolám a vášnivo ho pobozkám. Po chvíli sa odtrhnem od jeho sladkých a zjavne neskúsených pier. Do jeho oči sa dostala panika a strach.
,,Môžem ti zaplatiť, alebo . . alebo ti nájsť dobre platenú prácu . . .alebo . . ."
,,Peňazí mám dosť, aj keď to tak možno nevyzerá a moja práca sa mi páči." Justin sa po tých slovách začne prudko škubať. Iba ho pevnejšie chytím a prakticky odnesiem do spálne.
,,Okamžite ma pusť!!!" -kričí na mňa akoby som bol hluchý. Stíšim ho svojou obľúbenou metódou- bozkom.
Justin
Jeho jazyk sa znova dostal do mojích úst. Silno sa do neho zakusnem. Troy sa odo mňa odtiahne a prsty si priloží k ústam. Nemám čas sledovať stav jeho jazyka. Rozbehnem sa k dverám. Otočím sa k ním chrbtom, chytím kľúčku a zatiahnem. Sú zamknuté! Začínam sa skutočne báť. Okno! Sme len na prvom poschodí. Asi sa dolámem, ale bude to stokrát lepšie ako skončiť v posteli s tým chlapom. Budem musieť to okno preraziť a dopad so spútanými rukami . . . Zatlačím tu predstavu do úzadia. Odhodlane sa rozbehnem oproti oknu v kuchyni.
Troy
On ma uhryzol? To chlapča ma neprestáva udivovať. Prebieha okolo mňa smerom k vchodovým dverám. Vzdychnem si. Aj tak sú zamknuté. Pokojne sa vydám za ním. V tej horlivosti si ma ani nevšíma. Odrazu sa rozbehne do kuchyne. To snáď nie? Prekvapenie z jeho rozhodnutia ma na malú chvíľu zaskočilo. Rýchlo sa rozbehnem za ním a v poslednej chvíli ho chytím. ,,Nieee! " -zakričí v mojom náručí. Ešte raz tie slová potichu zopakuje. Pozriem sa mu do tváre. Oči má zaplavené slzami. Keď si uvedomí, že sa na neho pozerám, pevne ich zavrie.
Toto som nečakal. Popravde som si to predstavoval úplne inak. Chcel som, aby bol chladný ako obvykle, mierne zaskočený, čo by bolo v poriadku, ale toto . . . Utriem mu slzy a odnesiem ho do spálne. Položím ho na posteľ. Oči má stále zatvorené, no aj napriek tomu sa z nich valia nové potôčiky sĺz. Ľahnem si vedľa neho a pritúlim si ho k sebe. Nechcem mu ublížiť. Keď si to tak veľmi neželá, tak nič nebude, ale ešte nechcem, aby odišiel. Hladím ho po hlávke a sledujem,ako pod mojimi dotykmi pomaly zaspáva.
Komentáře
Přehled komentářů
juchu nejdriv uz jsem si myslela ze mu to udela proti jeho vuli :-)ale tohle je lepsi :-)
*-* *v*
(Alex, 25. 1. 2010 3:04)Tak jsem se konečně dočkala pokračování tohoto cyklu, holt trpělivost přinesla růže:)
*****
(Jana (http://mujutajenysvet.blog.cz/), 24. 1. 2010 20:46)skvělý, doufám, že bude brzo další dílek
*-*
(kated sb, 25. 1. 2010 14:40)