Jdi na obsah Jdi na menu
 


3.diel

30. 5. 2010

                                                     Troy

 

    Je neskutočne rozkošný. Tak rád by som ho pomiloval hneď teraz, s čím zjavne súhlasí aj ten dole. Odhrniem neposlušné pramieky vlasov z jeho tváre. Zavreté oči sú ešte stále mokré. Priblížim k nemu svoje pery. Myknutie. Takže nespí.

    Chcem ho.Dokelu! Stačí jeden pohľad do tej nevinnej tváričky a som bezmocný. To musí reagovať práve takto?! Čo teraz? Predsa sa ho nevzdám len pre pár sĺz. Musím si to premyslieť. Stočím naňho pohľad. Radšej si to premyslím inde.

    Prudko ho otočím na brucho a uvoľním mu ruky. Nebráni sa. Z toho mi je ešte blbšie. Akoby som bol kat pred popravou. Veď som si chcel len užiť, preboha!

    ,,Ukľudni sa. Nechystám sa ti nič spraviť." Aspoň nie teraz.

    ,,Pustíš ma?" - opýta sa a svojími uslzenými očičkami sa na mňa pozrie.

    ,,Án- nie." Som ja ale idiot! Skoro som povedal áno. Nesmiem sa nechať oklamať jeho sladkým výzorom. ,,Pozri, nepustím ťa, ale sľubujem, že teraz ti nič nespravím."

,,Teraz . . ." -zašepká. Dúfal som, že si to slovo nevšimne. Nie je hlúpy. Nanešťastie.     Radšej už nič nepoviem. Z nočného stolíka vytiahnem ďalšie putá a každú ruku mu pripevním k jednej nohe postele.

 

                                                      Justin

 

    ,,Kam to ideš?" - opýtam sa. Nenechá ma tu. Nechcem byť na tomto mieste sám.

    ,,Do sprchy. Mám menší problém a ty mi s ním asi nepomôžeš, či hej? - líškavo zanôti.

    ,,Nie som lekár." - odvrknem. Čo odo mňa vlastne chce? Je divný.

    ,,Ach. A to som si myslel, že si múdry." Uškrnie sa. Nechápem. Chvíľku ešte stojí na mieste. Potom prevráti oči a odíde. Dvere a zurčenie vody.

    Čakám. Nič iné mi neostáva. Cez tie želiezka ruky neprestčím a rozhodne nemám silu zbúrať posteľ. Ten úchyl príde a potom . . . Nechcem na to myslieť.

    Voda. Už ju nepočuť. Aj napriek tomu, že som s tým zmierený, moje telo sa roztrasie strachom. Kroky. S každým z nich počujem biť svoje srdce rýchlejšie.

 

                                                        Troy

 

    A čo teraz? Vidím Justinov ustráchaný pohľad a mám chuť sa prefackať za to, že aj napriek tomu s ním chcem mať sex. Ani som nemusel ísť do sprchy. Môj problém sa znova dostavil.

    Priblížim sa pomaly k posteli, pričom Justin neustále striehne na chvíľu, keď sa na neho vrhnem. Uvažujem, či to mám, alebo nemám urobiť. Nakoniec sa rozhodnem pre tú druhú variantu. Posadím sa na posteľ.

    ,,Tak načo čakáš?!" - plačlivo vykríkne môj zajatec.

    ,,To sa nevieš doškať?" Usmejem sa. Rozpaľuje ma tými rečičkami a svojou spupnosťou, hoci je v takej situácii. Ja by som bol na jeho mieste rozhodne krotký. Teda, ak je moja domnienka správna a ten chlapček je ešte pannic.

    ,,Nenamýšľaj si ty zúfalec!"

    ,,Zúfalec? To mi krivdíš. Také slovo sa ku mne absolutne nehodí."

    ,,Ako inak sa dá nazvať človek ako ty?"

    ,,Len ti chcem otvoriť oči, maličký."

    ,,Nechaj ma na pokoji! Nemáš právo ma tu držať. Okamžite ma pusť!" Zasa histéria. Sladké.

    ,,Nie." Rukou zablúdim k jeho brušku a vyhrniem mu košeľu. Oblúčikmi sa pohybujem smerom nahor. Justin má vytreštene oči a slzy na krajíčku. Aj napriek tomu sa ho tentoraz tak ľahko nevzdám.

    ,,Prestaň!" - kričí.

    ,,Nie." - odpoviem a venujem mu jemnú pusu na brucho. Prstami šikovne rozopnem košeľu a odhalím tak bielu pokožku. Hrudník sa vďaka rýchlemu dychu nepravidelne dvíha a pôsobí omnoho príťažlivejšie. Jazykom si vytvorím cestičku k pravej bradavke.

    ,,Prosím prestaň." - zakňučí ako ranené šteňa. Ten hlások. Taký neodolateľný. Zahryznem do rúžového výstupku a ten druhý šúcham medzi ukazovákom a palcom.

    Nevšímam si Justinove námietky. Som si istý, že to o chvíľu ustane. Ľavým stehnom sa otieram o jeho rozkrok, ktorý je krásne vypuklý.

    ,,Troy, prosím, dosť."

    ,,Nemá cenu ma presviedčať. Nie v tomto stave." - prehodím a pokračujem v láskaní jeho skvostného tela.

    Neponáhľam sa. Najradšej by som to urobil hneď, ale nechcem ho vystrašiť. Istý čas bude u mňa, takže nechcem, aby sa triasol zakaždým, keď sa priblížim. Odísť ho nenechám. To chlapča je len moje.

 

                                                       Justin

 

    ,,Nie . . ." Moje protesty už neznejú tak rozhodne. Zrádza ma vlastný hlas aj telo. Nechcem to! Prečo ma nepusti? Veď som mu skoro nič nespravil. Ani ten kopanec nie je dôvod na únos. Prosím, nech prestane.

    Neprestane . . . Dotýka sa ma stále viac. Kúsok po kúsku sa dostáva svojimi horúcimi perami ku krku. Pokúsim sa znova namietať, ale hlas sa mi zlomí a unikne len slabé zastenanie.

    Odrazu sa jeho ruka ocitne v mojom rozkroku. Úľakom slabo vykríknem. Začne ňou krúživo pohybovať.

    Prečo sa mi to páči? Ja to nechcem! Troy sa ma pokúsi pobozkať, ale uhnem. Následne ma voľnou rukou chytí za čeľusť a bozk si vynúti. Zavriem oči.

    Keď sa jeho pery oddelia od mojich, stočím hlavu na stranu. Troy ma prstami pohladí po líci. Pri tom pohybe sa roztrasiem. Mám zaťaté zuby, oči silno prižmúrené, ruky napnuté a zápästia červené. Trasiem sa ako osika a neviem si pomôcť.

    ,,Nemáš sa čoho báť. Bude sa ti to páčiť." - zašepká a presunie sa nižšie. Mám chuť vykríknuť, že to tak nebude, ale viem, že by to bola lož. Telu sa to páčiť bude. Ako mu mám vysvetliť, že to nechcem? On to nechápe . . .

    O necelú minútu som zbavený oblečenia. Iba košeľu mi nechal a aj tá nič naskrýva. Cítim sa tak hnusne bezbranný a ponížený.

    ,,Prosím, nerob to . . ." Nepočúva. Namiesto toho mi rukami roztiahne nohy a vkliesni sa medzi ne. Chytí môj úd a celý ho pohltia jeho ústa.

 

                                                      Troy

 

    Nič ma nedokáže odradiť. Žiadne slová, ktorými popiera to, čo je zjavné. Tie vzdychy sa nedajú prehliadať. Robím mu dobre, tak sa nemá načo sťažovať. Vlastne by mal byť rád.

    Vyberiem ho z úst a olížem. Vezmem ho do ruky a natíahnem sa po ďalší sladký bozk, ktorý si musím tak trochu ukradnúť. Pár rýchlych ťahov a Justin vyvrcholí.

    Slovo sprevádzajúce ten okamih sa mi nepáči, ale čo už. Jeho hrdosť mu zjavne nedovolí reagovať inak ako protestom. Podstatné je, že teraz mám už právo si užiť aj ja.

    Vyzlečiem si nohavice a prezriem si tú krásu. Ukazovákom prejdem od krku až k podbrušku a ochutnám bielu tekutinu, ktorou je postriekaný. Z nočného stolíka vytiahnem tubu s gelom a natriem sa

    Kľaknem si a zodvihnem Justina, čomu sa snaží zabrániť neškodnými kopancami. To nestačí, aby ma odohnal. Usmejem sa a podložím pod neho vankúše. Pevne ho chytím za boky.

    ,,Prestaň!!!!" - vrieska ako zmyslov zbavený. Prečo sa tak vzpiera. Takto ho to bude zbytočne bolieť. Uľahčím mu to ako sa len dá, keď si to nechce uľahčiť sám. Pevne ho zovriem a jedným prudkým pohybom sa do neho dostanem.

    Ten výkrik je strašný. Vzlyká a celý sa trasie. V očiach má hrôzu. Čakám. Nemá cenu teraz niečo robiť. Skloním sa nad neho a hladím ho po hlávke.

    Postupne sa ako tak upokojil. Tentoraz na to pôjdem pomaly. Drobnými pusinkami zasypávam jeho chvejúce sa telo. Pomaličky. Je vyľakaný. S tým nič nespravím, ale aspoň ho to už nebude tak bolieť.

    Jazykom a zúbkami rozdráždim jeho bradavku, čo však nestačí nato, aby som ho znova vzrušil. Uchopím jeho penis a prechádzam po celej jeho dĺžke. Časom začína naberať na mohutnosti. Využijem to, mierne sa vysuniem a opäť zasuniem. Sykne bolesťou a v zápätí zastoná slasťou. Takto je to lepšie. Konečne sa s ním začínam milovať ako chcem . . .

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

kated

(*´.´*, 2. 6. 2010 19:39)

oh oh promin ze jsem sem nezasla :-) koukam ze mas novej design. hihi abych se dostala do deje tak jsem si musela precit i minulej dil :-) no reknu ti uuuuuzasny :-) jen jedna vec....................................................................................................................................................................................sup sem s dalsim dilem :-)

***

(Jana(http://mujutajenysvet.blog.cz/), 1. 6. 2010 18:34)

nevím co dodat, snad jen úžasný a honem dál xD

...

(Hirotana Naoto, 30. 5. 2010 15:06)

páááni na to nemám co jiného říct...
snad jen že se těším na pokračování a že tvoje povídky zbožňuju...nádhera...

...

(Aylen, 30. 5. 2010 15:01)

Moc hezká kapitola :) Těšim se na další díl.

 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA