Jdi na obsah Jdi na menu
 


4.diel

3. 6. 2010

                                                         Justin

 

    Je ráno. Slnečné lúče sa dobíjajú do izby. Mohol to byť krásny deň. Mohol som byť práve na ceste do práce a toto všetko by sa mi v živote ani nezdalo. Prečo sa tento úchyl musel zavesiť práve na mňa? Prečo som sa nedokázal brániť? Prečo sa to stalo práve mne?

    Človek, ktorý ma znásilnil, pokojne spí vedľa mňa akoby sa nič nestalo. A ja s tým nemôžem nič urobiť. Som pripútaný. Ešte stále. Oči ma pália od plaču, či únavy. Kto vie. Vlastne je to jedno. Zaspať nedokážem. Ako by som aj mohol? Cítim sa hrozne.

    ,,Justin . . ." Pri mojom mene stuhnem. Ako sa vôbec opovažuje oslovovať ma takto?! Nenávidím ho! Pozriem sa na záplavu dlhých blond vlasov. Nehýbe sa. Asi spí.

    ,,Ahoj."- ozve sa odrazu. Otočí sa a rukou si podoprie hlavu.

    ,,Pusť ma!" - rozkážem.

    ,,Keď sa ti niekto pozdraví, je slušné odpovedať."

    ,,Slušné!!! A je slušné niekoho uniesť a znásilniť?!! PUSŤ MA!" - vrieskam. Nenávidím ho. Ako ma môže poučať po tom, čo mi spravil!

    ,,A čo keď si chcem ten včerajšok zopakovať?" - opýta sa. Vytreštím oči a zmocní sa ma panika. Už nie! Odsuniem sa ako mi to len želiezka dovoľujú. Troy ma pobavene sleduje. Čo je zábavné na tom, že mám strach?

    ,,Nedotýkaj sa ma! Neopováž sa ku mne priblížiť!"

    ,,A čo ak to urobím?" Nečaká na moju odpoveď a natiahne ku mne ruku. Nedovolím mu opäť sa ma dotýkať!

 

                                                      Troy

 

    Viem, že je na tom teraz zle, ale mám hroznú chuť sa s ním naťahovať.

    ,,Dopekla!"- zaskučím po jeho dobre mierenom kopanci do brucha. Justin je riadne rozzúrený a kopne ma ešte pár- krát. Okamžite sa odsuniem. Zrejme je citlivejší ako som si myslel. Nechám ho tak, kým sa nespamätá.

    ,,Hej! Keď nič nebude, tak ma nechaj ísť!" - zakričí môj zajatec predtým, než stihnem opustiť miestnosť.

    ,,Prepáč, ale to nespravím. Chvíľku si ťa ešte nechám." - oznámim mu.

    ,,Ty hajzel! Nemôžeš ma tu držať!"

    Keď sa na neho pozerám, mám pocit, že som to trochu prehnal. Premáha sa, aby znova neplakal, hoci má oči sčervenané a obrovské kruhy pod nimi. Ak aj v noci spal, tak veľmi málo. Zaťaté zuby svedčia o jeho zlosti. A na obliečke pod ním je tmavá škvrna od krvi.

    ,,Nedokážeš mi zabrániť prestať ťa väzniť. A po zopár dňoch to ani nebudeš chcieť."

    ,,Dňoch!!! Ty si blázon! Určite ma budú hľadať. To si chceš skaziť už tak dosť skazený život väzením?" - opýta sa. Teraz už nepôsobí ustráchane. Chladne vyjednáva. Taktizuje. Takto je neskutočne príťažlivý.

    ,,Práve preto si urobíme menší výlet." - škodoradostne mu odpoviem.

    ,,Hlupák. Chytia ťa." - s opovrhnutím a istotou odvrkne.

    ,,Nechytia. Možno tak nevyzerám, ale viem plánovať. A teraz ma ospravedlň." - ukončím rozhovor a opustím izbu. Som hladný a Justin tiež, hoci by to nikdy nepriznal.

    Skontrolujem stav chladničky. Týždňova šunka, konzervy, nejaká zelenina a zopár vajec. To by mohlo stačiť. Nie som bohvieaký kuchár, no nejakú omeletu zvládnem.

 

                                                   Justin

 

    Čas plynie tak príšerne pomaly. Kiež by bolo po všetkom. Kiež by som bol už doma a tá príšera vo väzení. Prečo ma nepustí? Dostal čo chcel. Uspokojil svoje zvrátené chúťky, znásilnil ma. Tak prečo ma tu ešte drží! Nechcem tu byť ani o sekundu dlhšie. Chcem ho zo seba zmyť. Cítim jeho hnusné paprče na celom tele.

    Dvere sa otvorili. Nepozriem sa tam. Nemám chuť pozerať sa na to monštrum. Prisadne si. Všimnem si podnos v jeho rukách. Zbystím pozornosť, ale nedám to najavo. Na tanieri je nejaká neforemná masa, ktorá iba vôňou pripomína jedlo. Troy kúsok naberie na lyžicu a dá mi to pred ústa. Naprázdno pregĺgnem, no ústa mám pevne stisnuté.

    ,,Otvor ústa!" - prikáže mi Troy. Nepohnem sa.

    ,,Otvor ústa!" -zopakuje. Jeho obvykle podlízavý a veselý pohľad sa zmení. Teraz je tvrdý a neústupčivý. Desivý. Bojím sa, ale neustúpim. Veď, čo viac mi môže urobiť?

    ,,Ako chceš." - prehodí. Zelenými očami ma sleduje. Kútik pier sa mu zodvihne a vytvorí úškľabok. Lyžica sa odo mňa vzdiali a jej obsah putuje do jeho úst.

    ,,Je to výborné. Naozaj si nedáš?" - opýta sa a zje ďalšie sústo. Z taniera pomaličky ubúda a ja sa len nemo prizerám a závidim. Naposledy som jedol včera okolo jednej. Lenže neznížim sa k tomu, aby som bol odkázaný na milosrdnosť tohto muža.

    Nasliním si pery, keď sa chystá zjesť posledný kúsok. ,,Ja-"

    ,,Áno?" - so záujom sa na mňa zadíva. Neznášam ho. Nie, neponížim sa ešte viac. Zavriem oči v snahe zabrániť ďalšej záplave sĺz.

    ,,Otvor ústa, maličký." - láskavo zašepká Troy. Prekvapene sa na neho pozriem. Milo sa usmeje. Nie je milý! Je to zviera. A ja som v jeho rukách. Avšak som hladný . . . Poslušne otvorím ústa.

    ,,Chutí?" - spevavo sa opýta.

    ,,Je to odporné." -zaklamem.

    ,,Takže ten zvyšok v kuchyni budem musieť vyhodiť. Aká škoda."

    ,,Nie!" - bezhlavo vykríknem. Úsmev môjho väzniteľa je plný radosti z víťazstva. Skutočne ho neznášam.

    ,,Chvíľu počkaj. Hneď som späť." - spokojne mi oznámi. Akoby som mal na výber.

    O dve minúty neskôr sedí pri mne a ja ho bez akýchkoľvek námietok nechávam kŕmiť ma.

 

                                                       Troy

 

    Je na zjedenie. Ani neviem, ktorá jeho stránka sa mi páči viac - chutnučké bezbranné chlapča, vypočítavý drzý drobec, či nahnevané vrabčiatko. Túžim poznať všetky jeho tváre.

    ,,Musel si byť riadne hladný." - skonštatujem po jeho rýchlom jedení. Ani sa na mňa nepozrie. Určite som bol jeho prvý. Tá myšlienka ma skutočne teší.

    ,,Si smädný?" - opýtam sa. Justin nepatrne prikývne. Dám sa mu napiť. Potom hodím riad do dresu a pripravím čisté obliečky. Z kúpeľňových dverí vyberiem kľúčik a vrátim sa späť k môjmu väzňovi.

    ,,Teraz ti uvoľním ruky, ale neurob nijakú hlúposť. Nechám ťa ísť do sprchy, no ak sa o niečo pokúsiš, tak tam pôjdem s tebou. Je to jasné?" Prikývnutie.

    Pustím ho. Prevalí sa na bok. Sadne si a trochu sa mykne. Asi ho to bolí. Pokúsi sa postaviť, ale spadne späť na posteľ. ,,Au."

    Povzdychnem si a vezmem to krehké telíčko do náručia.

    ,,Nechaj ma!" - vreští a snaži sa vymaniť.

    ,,Neboj sa, len ťa odnesiem."

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

***

(Jana(http://mujutajenysvet.blog.cz/), 5. 6. 2010 21:01)

začínám být na téhle kapitolovce závislá xD honem dál

kated

(*´.´*, 4. 6. 2010 23:31)

ochky......juj a co cekal ze mu skoci do naruce XD. super dil vim ze asi v ty koupelne si na nej nic nedovoli a prest se tesim na pokracko :-)

.....

(Hirotana Naoto, 4. 6. 2010 10:00)

heh tohle bude ještě hooodně zajímavé...skvělá kapitola...mám novou závislost...heh...XD

...

(Aylen, 3. 6. 2010 23:33)

Krásná kapitola :)

 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA