Jdi na obsah Jdi na menu
 


6. diel

12. 10. 2012

 

 Justin

 

    Schody beriem po dvoch a splašene sa rútim na ulicu. Otváram bránu a preletím cez cestu plnú áut. Kradmo sa obzriem za seba.

    ,,Dávaj pozor!" - okríkne ma nejaký chlap, do ktorého som vrazil.

    ,,Prepáčte. Naháňa ma nebezpečný muž, prosím, musím sa dostať preč! Kde je najbližšie polícia?" - zmätene sa snažím vysvetliť situáciu.

    ,,Hlavne sa upokoj a poď so mnou." - povie ten muž. Vezme ma za ruku a ťahá za sebou do nejakej malej dlhej opustenej uličky. Pár- krát zabočíme a zastaneme. ,,Tak a teraz mi povedz, kto ťa to vlastne naháňa." - povie a rukami sa zaprie o kolená, aby sme si boli výškovo aspoň ako tak rovnocenní. Cítim sa ako malé dieťa. Má čierne dozadu nagélované vlasy a na krku mu visí prívesok hada. Aj on tak vyzerá. Nepáči sa mi.

    ,,Volá sa Troy Lenning. Je striptér a je to cvok. Uniesol ma a-"

    ,,Tak preto ma celé tie dni ignoroval." Vystrie sa ten muž a teraz sa na mňa pozerá z výšky. Neveriacky rozšírim oči. On ho pozná! ,,Hm...Vlastne sa ani nedivím pri takom úlovku." Jeho skúmavý zrak sa presunie k mojej obuvi, teda ručne šitým poltopánkam. ,,Ale kde ťa preboha našiel?"

    ,,Ja-ja..už by som...m-mal ísť. Ďakujem." - vykokcem a rýchlo sa otočím tomu chlapovi chrbtom. Urobím dva rýchle kroky a som veľkou rukou vtiahnutý naspäť. Chlap si ma otočí k sebe.

    ,,Nemyslím si, že je to najlepší nápad. Čo keby si teraz zabavil aj mňa?" Usmeje sa čiernovlasý muž a druhou rukou ma zozadu obchytí.

    ,,Prosím pustite ma. Prosím..."

 

Troy

  

    Ak mu Rick niečo urobí, zabijem ho!

    ,,Dokelu aj s autami." - zanadávam a prinútim sa vliezť na väčšinou prázdnu cestu. Zľava na mňa zatrúbi nejaký tlstý kamionista. Rád by som mu niečo pekné povedal, ale nemám čas. Zamierim do uličky, kam šiel Rick. Z diaľky už počujem Justinov uplakaný hlas.

    ,,Rick, pusť ho! rozkážem pevným hlasom, skôr ako vôbec vidím situáciu. Tá je však presne podľa očakávaní. Rick drží Justina opretého o stenu a s ľahkosťou mu už stihol roztrhnúť moje tričko.

    ,,Povedal som pusť ho! rozkážem ešte raz. Rick nadvihne obočie a mierne sa od Justina odtiahne.

    ,,Čo je to s tebou? Doteraz sme si naše hračky delili. To si na mňa už zabudol? úlisne hovorí Rick zatiaľ čo kráča ku mne. Justina pri tom vlečie za sebou. 

Justin

 

 

    Troyov priateľ ma za sebou tiahne ako bábku, hoci sa mu snažím vytrhnúť. Podíde až k Troyovi, chytí ho za bradu a pobozká. Neveriacky sa na to pozerám. Keď spolu spávajú, prečo ma potom uniesol? Prečo ma... V očiach ma pália ďalšie slzy. Trhnem rukou ako najsilnejšie viem.

    ,,Mal by si si ho skrotiť. utrúsi akoby mimochodom Rick a naďalej ma pevne drží.

    ,,Pusti ma!“ – vrieskam na plné hrdlo. ,,Nechaj ma!“

    ,,Neskôr sa ti ozvem, teraz by si ho mohol pustiť. ozve sa Troy. Rick ma pustí a nakloní sa k nemu. ,,Nezabúdaj, že o tebe viem všetko. povie a odíde.

    ,,Čo ťa to preboha napadlo?!“ – rozkričí sa na mňa Troy, keď si je už istý, že ho jeho priateľ nemôže počuť. ,,Nevieš, kde si? Je to tu nebezpečné! Hocikto ťa tu môže zbiť, znásilniť, či zabiť!“

    ,,Veď tebe to môže byť jedno!. Ty si ma tiež znásilnil! kričím na neho aj ja. Je toho na mňa priveľa. ,,Prečo ma nepustíš? Už si dostal, čo si chcel... s trpkosťou v hlase hovorím, nepýtam sa, len hovorím...

    ,,Nechcem ťa pustiť. Vezme ma za ruku a ťahá naspäť do toho príšerného bytu. To ma chce väzniť naveky? Pri tej predstave sa zatrasiem. Nie...to sa nestane. Chytia ho... Musia.

    Po prekonaní schodov ma Troy nešetrne strčí do svojho bytu a tentoraz zamkne. Môj mozog začína pracovať na plné obrátky. Rýchlo bežím do kuchyne pre stoličku na zabarikádovanie dverí, potom nájdem telefón a...

    ,,Môžeš mi vysvetliť, čo zasa robíš? opýta sa otrávene blonďák po vstupe do bytu. ,,To sa ti tá včerajšia noc až tak páčila, že si ju hneď túžiš zopakovať?“

 

 

Troy  

 

    Justin s vystrašenými očami o krok ustúpi. Stolička v jeho rukách sa trasie. Usmejem sa.

    ,,Nepribližuj sa! výhražne povie a nohy stoličky namieri na mňa. Pokojne pristúpim k nemu a v polovici jeho výpadu chytím stoličku za nohu a potiahnem za seba. Justina pri tom druhou rukou chytím za ruku a pritiahnem k sebe do náruče.

    ,,To si si naozaj myslel, že mi tým ublížiš? pobavene sa opýtam. Je taký naivný. Skloním sa a pobozkám ho. Dýcha rýchlo. Bojí sa. Nie som z toho nadšený, ale baví ma sa s ním naťahovať. Jazykom vkĺznem do jeho úst. Je taký neskúsený! Po chvíli sa od neho odtrhnem a odstúpim. Vydesene sa na mňa pozerá a cúva čo najďalej odo mňa.

    ,,Ty si sa ešte ani nebozkával, však?“ Justin vytreští oči. ,,Takže som to uhádol.“ Usmejem sa.

    ,,Sľúbil si, že mi už neublížiš! vykríkne. ,,Sľúbil si to! Sľúbil... Jeho oči sa znova zalievajú slzami. Povzdychnem si.

    ,,Nevyspím sa s tebou, ak to nebudeš chcieť. poviem napokon a rukou mu postrapatím vlasy. ,,Tak poď.“

 

Justin   

 

 

    Troy zodvihne stoličku a odnesie ju na miesto. Medzitým mi prikáže, aby som si obul tie príšerne oranžové topánky. Zo svojej izby mi ešte prinesie žlté tričko. Prezlečiem sa a spolu s Troyom ideme pred bytovku. Chvíľu tam čakáme. Troy ma pri tom celú dobu drží pevne za ruku.

            „Už bolo načase.“ – zahundre Troy. Pred nami zaparkuje sivý Peugeot a vodič stiahne okienko.

            „Páči sa ti toto zlatíčko?“ – opýta sa chalan asi v mojom veku. Má dredy a vulgárne prežúva žuvačku.

            „Dúfam, že nie je kradnuté.“ – poznamená Troy, otvorí zadné dvere a strčí ma dnu. Prisadne si ku mne a podobne ako vodič, aj on si otvorí okienko.

            „Poznáš ma Troy, prácu si robím dobre!“ – urazene prenesie a šliapne na plyn. „Hej mladý, ja som Ace.“ – prehodí a šokovane vytreštím oči. On nevie, že ma uniesol?

            „Vie o tom, zlatíčko.“ – usmeje sa Troy a pokojne sleduje cestu. Neznášam ho! Najhoršie je, že predvída dokonca aj moje myšlienky.

            „Banda odporných zverí!“ – vyhŕknem so slzami na krajíčku. Všimnem si ako sa na mňa Ace cez predné zrkadlo pozrie. Odvrátim hlavu a zaryto sledujem cestu.

            „Troy nie je zlý chlap.“ – povie s povzdychom. Samozrejme, že nie! To je slabé slovo!!! „Bol som narkoman a neplatená štetka, kým neprišiel. Možno ťa uniesol, ale čo stratíš zopár dňami na mori? Uži si dovolenku a ber to z tej lepšej stránky.“

            „Čože! Veď ma znásilnil!!! Mám si uži-“

            „Preboha! TROY!!“ – zvrieskne Ace a šliapne na brzdu tak prudko, že sa narazím do predného sedadla. „To si mu fakt urobil?“

            „Áno.“

            „To je z teba už rovnaký hajzel ako sú tí vonku?“ – opýta sa ublížene Ace. Vidieť mu na tvári ako veľmi ho to sklamalo. Svojim spôsobom prišiel o hrdinu. Je mi to vlastne ukradnuté. Podstatné je, či mi pomôže. Musím sa dostať preč.

            „Nie. Vysvetlím ti to.“ – povie a uprene sa mu pozrie do očí.

            „Čo mi chceš vysvetliť? Že si to urobil prvýkrát, alebo že si bol zdrogovaný? Nič z toho ťa neospravedlňuje!“ – zvyšuje hlas Ace a vidno, ako veľmi sa ho to dotklo.

            „Nie, neospravedlňuje.“

            „Tak čo to potom robíš? Musíš ho pustiť! Okamžite.“ – prikáže Ace a ja pomaly nedýcham. Áno. Presne to by mal urobiť. A Ace mi pomôže.

            „Jednoducho sa nedokážem ovládať, keď ide o tohto drobca.“ – pousmeje sa Troy. „Daj mi jeden týždeň. Už sa ho proti jeho vôli ani nedotknem. Sľubujem.“

            „O to predsa nejde, či to urobíš, alebo nie. Už si to urobil! Ako je to možné? To už nie si ten výnimočný človek, ktorého som stretol pred dvoma rokmi?“

            „Vieš, aký som. Poznáš ma.“ – trochu naštvane poznamená Troy.

            „Zjavne nie. Toho chlapca pustíš! Už si mu toho urobil dosť.“ – rezolútne rozhodne vodič.

            „Ace! Si mojim dlžníkom.“

            „Nie. Mám dlh voči dobrosrdečnému človeku, ktorému sa znásilňovanie a šikana hnusili. Takého tu nevidím. A teraz vystúp! Odveziem mladého domov.“ – nekompromisne ho odbije Ace. Cez slzy sa usmejem. Nemôžem uveriť, že sa to naozaj zvrtlo v môj prospech.

            „Prosím ťa len o týždeň. Nič mu nespravím. Dlžíš mi to.“ Ace sa uprene pozerá na Troya a Troy na Aca. Potom sa chlapec s dredami pozrie na mňa. Vrhnem na neho zúfalý pohľad. Nemôže ma s ním nechať.

            „Fajn, ale pôjdem s vami. Nenechám ho s tebou.“ – ukončí rozhovor Ace a šliapne na plyn. Troyov úsmev ma desí.

            „Prosím, pomôž mi.“ – vykríknem bez premýšľania. Vodič sa na mňa opäť pozrie a potom sa už sústredí na cestu. Úchylov úsmev sa ešte rozšíri.

 

 

 

Troy

 

Tak maličký, nakoniec mi predsa len ostaneš. Som tak rád. Vedel som, že Ace by mohol robiť problémy, keby sa to dozvedel. No iného som riskovať nemohol. A Justin práve prišiel o jedinú šancu úniku. Viac už mať nebude. Usmejem sa.

„Mimochodom, bude tam aj Melissa.“ – prehodím nezúčastnene a pozorujem Aca v spätnom zrkadielku. Tomu mierne sčervenajú líca. Je dosť sexy. Štíhly a vysoký. Nebyť toho, že si dal urobiť z jeho prekrásnych vlasov dredy, vyzeral by úplne neodolateľne. Vlastne jeho vzhľad bol príčinou jeho skazeného života. Ale aj tak je to škoda.

„Vlastne ťa minule spomínala. Vraj si sa vyparil z jej večierku bez rozlúčenia. A to som si myslel, že s ňou chceš niečo mať.“

„Tak to nebolo! A vôbec, to nie je tvoja vec.“ – rozzúri sa a pridá rýchlosť. Rozosmejem sa.

„Dobre, dobre. Hlavne nás nezabi.“ – podpichnem ho ešte a obzriem sa za Justinom. Ten si nás už nevšíma a sústredene o niečom premýšľa. Aj tak mu to nepomôže. Odo mňa už neujde.

   

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

:D

(kated, 29. 1. 2013 13:57)

ohooo.....rikala sem si..... mrknu se k holkám jeslti náhodou za tu dlooouhou dobičku něco nepřibulo :D a ono jo :D..... a to sem se obávala, že už svojje příběhy nedokončíte :) huhuuuu...hezký pokráčko :D doufám že si ho nějak usmíří protože by byla škoda je od sebe oddělit :D .... těším se na pokráčko :D a víš že já si na něj klíďo počkám dlouhooo :D

 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA