Jdi na obsah Jdi na menu
 


Stávka- prvá kapitola

21. 1. 2010

    Mladý vikomt bol žiarivým príkladom maznáčika celého Paríža. Rovnako ho milovali nežné pohlavia ako aj mužské. Obľubovala ho celá aristokratská spoločnosť, od samotného francúzského kráľa po vidieckých šľachticov. Svojou roztomilou tváričkou, ktorá dokonale odzrkadľovala nevinné vnútro majiteľa si dokázal získať aj to najtvrdšie srdce.

    Temnú noc marcových dní, ktorá zastrela mesto Paríž si nevšímal nikto z prítomných. Ako by na nich vonkajší svet v tejto chvíli nemal žiadny vplyv. Každí sa zabával na večierku u markízy Beatrice, ktorý bol usporiadaný na počesť päťdesiatich narodenín jej manžela. Iba jediná osoba, jediný tieň v ligotavej sále sa nesmial spolu s ostatnými, no jeho pozornosť bola bez pretrženia upútaná miláčikom tunajšej smotánky. Sledoval ako sa okolo neho prehŕňa jeden hlúčik slečiniek za druhým, ako ho mnohý vplyvný muži Francúzska tľapkajú po útlych pleciach a dospievajúci chlapci v jeho veku milo a žartovne podpichujú, pričom sa mu na tvári z času na čas objaví rumenec.

    Toto mesto navštívil po prvýkrát. No neznámy tieň už vedel, že to nebolo nadarmo. Našiel niečo čo po dlhej dobe naozaj chcel, niečo čo nenechá nikdy uniknúť...

 

    ,, To nie je možné. Nemohol som prísť o všetko!" Gróf de Ambremont bol na dne. Práve prehral svoj majetok, služobníctvo, kone dokonca i investície, ktoré mal odložené bokom s mužom, ktorého nikdy predtým nestretol. S mužom, ktorý sa pri ňom z ničoho nič zjavil a pripravil ho o budúcnosť. Prečo sa len dal nahovoriť na hru? Už je to dlho, keď s tým nadobro skoncoval a teraz...teraz tomuto cudzincovi patrí všetko čo bolo jeho.

    ,, Dám vám ešte jednu šancu. Čo poviete na ďalšiu partiu s názvom Všetko alebo Nič."

    ,, Ako to myslíte? Ja vám už nemám čo ponúknuť, nemám čo vložiť do hry."

    ,, Ale áno, máte. Sébastien."

    ,, Môj brat?"

    Odpoveďou mu boli cudzincové oči. Chvíľu hľadel gróf na neznámeho muža a potom prikívol.

 

    ,, Tak tu sa schovávaš, Sébastien."

    ,, Neschovávam sa, iba som túžil po čerstvom vzduchu." Čiernovlasý chlapec sa zodvihol zo zeme, kde obdivoval krásu práve vykvetnutého bieleho kosatca a usmial sa na svojho priateľa.

    ,, Stále sa čudujem ako môže niekto, kto trávi takmer všetok čas v záhrade skrývajúc sa medzi kvetmi, kde nepretržite pália slnečné lúče oplývať tak bledunkou pleťou." Ryšavovlasý mládenec sa dotkol tváre, ktorá bola tým najkrajším čo za celý svoj život videl. ,, Vieš, že ti to závidia všetky ženy?"

    ,, Dúfam, že si zo mňa nerobíš zasa posmech, Cajétan." Chlapec uprie fialkové oči do tmavo zelených a chvíľku vládne ticho. ,, Mali by sme sa vrátiť späť. Tvoja mamička nás určite očakáva."

    ,, Áno." Mládenec nechá klesnúť svoju ruku a spolu sa vydávajú k sídlu Lancasterovcov. ,, Určite je nedočkavá, aby si jej porozprával ďalšie zážitky z večierkov. Je zvlášť zvedavá na ten čo usporiadala markíza Beatrice, no mňa si vypočuť nechce. Mal by som ťa upozorniť, že ju klebety veľmi nezaujímajú. Zato ju však až priveľmi zaujíma všetko čo sa týka teba- vikomta de Ambremont. Je taktiež dosť sebecká a..."

    ,, Cajétan, ako tak môžeš rozprávať o svojej mamičke?! Veď vieš, že ju mám rád a beriem skoro ako svoju, keďže ja som nemal nikdy možnosť spoznať tú moju. Zahynula skôr ako som stihol po prvýkrát zaplakať."

    ,, Prepáč, nechcel som..."

    ,, Viem. Ešte stále sa mi nezunovala vaša spoločnosť, ak si mal na mysli toto. Som šťastný, že vás mám. Si mi ako druhý brat- Laurent a ty, ste moja jediná rodina."

    ,, Nechcem, aby si ma bral ako svojho brata." Zamumlal si ryšavovlasý mládenec pod nos. Potom obaja zmizli v dome.

                                            Sébastien

    ,, Som doma." Prejdem cez hlavný vchod a vyzlečiem si kabát.

    ,, Ah, mladý pán."

    ,, Stalo sa niečo, Arette?" Otočím sa k staručkej slúžke, ktorá v našej rodine pracuje od nepamäti.

    ,, Oh, pane." Zaplakala.

    ,, Je Laurent v poriadku?" Mysľou mi preletí tá najhoršia obava.

    ,, Áno."

    Vydýchnem od úľavy. ,, Tak čo sa deje, že pre to roníte slzy?"

    Práve sa zviechala a chcela začať rozprávať, keď do haly doľahol hlboký neznámy hlas, za ktorým sa vynorila postava ktorej patril. Bol to muž okolo tridsiatky, vysoký, štíhly so svetlohnedou hrivou na hlave a čiernejšimi očami ako samotná noc. Túto tvár by som si určite zapamätal, keby som je niekedy uvidel, ale nehovorila mi nič. Tohto muža nepoznám.

    ,, Arette, choďte prosím vás pripraviť večeru. Potrebujem si pohovoriť so Sébastienom."

    Ukázal smerom ku knižnici a potom tam zamieril. Nezostávalo mi iné len ísť za ním.

    ,, Kto ste?" Bola to prvá otázka, ktorá zo mňa vykĺzla, ešte kým za nami zatváral dvere. Prešiel k stolu a sadol si.

    ,, Som Damon, vojvoda zo Stavertonu. Čo keby si si urobil pohodlie, Bastien. Môžem ťa tak volať?"

    ,, Uhm...ste Laurentov priateľ?"

    Damon sa usmeje. ,, Nie. Nemyslím, že sa to tak dá nazvať. Tvoj brat a ja sme uzavreli stávku. Poviem ti to na rovinu, Bastien. Tvoj brat prehral celý majetok a všetko teraz patrí mne."

    Trvalo chvíľu, kým som pochopil zmysel tých slov. Laurent znova hral, no tentoraz tu už nebol náš otec, aby ho zastavil a my sme stratili náš domov...

    ,, Rozumiem. Odídem hneď ako..."

    ,, Ty nikam nepôjdeš, Bastien. Bol si súčasťou sadzby."

    Zdvihnem hlavu, nechápem. ,, Čo to znamená?"

    ,, Znamená to, že si môj. Do hry stavil aj teba a teda patríš teraz mne."

    ,, To by môj brat nikdy neurobil! Neverím vám. Kde je?" Zdvihnem sa z kresla, no pocítim slabosť a padám. V poslednej sekunde ma zachytia pevné ruky a pritiahnu k sebe.

    ,, Si v poriadku? Neublížil si si?"

    ,, Prepáčte." Zamumlám do jeho košele a snažím sa odtiahnúť, ale jeho zovretie je príliš silné. Uchopí mi bradu a nadvihne tvár. Je sklonený a tak sme od seba vzdialený iba niekoľko centimetrov. Dívam sa do jeho temných očí, ale nenachádzam žiadne známky krutosti či zla. Keď sa začne približovať, rozbúši sa mi srdce.

    ,, Tvoj brat je už dávno preč." Zašepká mi do ucha.

    Tentoraz mu vykĺznem z náručia. ,, Kam šiel? Ako? Má vôbec nejaké peniaze?" Z predstavy ako sa môj braček niekde túla bez groša mi je ťažko. Musím ho nájsť. Pomôcť mu.

    ,, To ťa nemusí znepokojovať. Nie som žiaden tyran a aj keď som nemusel, poskytol som mu slušnú sumu." Pravda bola, že až prehnane veľký balík sa ocitol v rukách toho lotra. No čo? Jediné čo som naozaj chcel získať bol Sébastien, na inom nezáleží.

    ,, Nechcel som vás uraziť, pane. Ďakujem vám za šľachetnosť, ale potrebujem ho nájsť. Určite sa obáva a..." Prestal som, keď si Damon povzdychol a tvrdo na mňa pozrel.

    ,, Túžiš sa stretnúť s tvojim bratom, aj keď vieš čo urobil? Nepremýšľal práve dvakrát, keď mi ťa podhodil ako na tanieri. Prečo ho chceš znova vidieť?"

    Nie. Laurent musel mať pevný dôvod, ak ma ponúkol tomuto mužovi, alebo to tak vôbec nie je. Je jediný kto mi ostal! Nemohol ma opustiť. Musím ho ísť hľadať. Ale ako ho nájdem?

     ,, Prosím vás, pomôžte mi." Vedel som, že mojou jedinou nádejou bol neznámy nazývaný Damon.

    ,, Nie."

    To prudké, chladné nie vo mne vyvolalo strach, no i napriek tomu som nemohol ustúpiť. ,, Urobím čokoľvek, ak..." Pozriem do jeho očí a po chvíli zaznie jeho odpoveď...

                                             Damon

    Trvá to nejako dlho. Možno bola chyba povedať Bastienovi, kde sa nachádza Laurent. Ale ako som mohol odolať jeho nevinným očkám so slzami na krajíčku. Bože, je ešte krajší ako som sa nazdával. U markízy na večierku som si ho z diaľky nemohol tak dobre obzrieť ako by som chcel, no dnes v pracovni som sa nedokázal vynadívať.

    Dočerta! Ak Laurent nedodrží sľub zaplatí za to. Je to špinavá krysa a jeho naivný malý braček o tom ani len netuší. Je pravda, že som to bol ja, kto navrhol stávku o neho, ale Laurent nezapochyboval. Čo je to za brata, keď ho nechá v rukách človeka, ktorého ani nepozná? Už na prvý pohľad mi bolo jasné s akým mužom mám dočinenia. Šlo mu len o peniaze a o svoje blaho. Bastien by mi mal byť vďačný, že som ho zbavil takéhoto sviniara. Pravdaže vysolil som pekne mastnú sumičku, aby sa už nikdy neukázal nikomu z nás na oči. Sumu, ktorá mu zabezpečí život bez väčších starostí. A on odtiaľto odišiel s úsmevom, no ak Bastien nepríde do pol hodiny späť prisahám, že mu vykrútim krk a tentoraz ho naozaj oberiem o všetko. Prestanem sa prechádzať po izbe, keď započujem kroky na schodoch. Otvoria sa dvere a dnu vstúpi Bastien. Odľahne mi. Prekvapene na mňa pozerá. Ani sa mu nečudujem, keďže som v jeho izbe. No na to, si bude musieť zvykať.

    ,, Chceli ste niečo?"

    Spýta sa ma tenkým hláskom a je mi jasné, že ubehlo len niekoľko minút, kým prestal plakať. Jedna moja časť bola šťastná a kľudná, že Laurent dodržal slovo, no druhá trpela pri pohľade na toto nádherné, smutné stvorenie.

    ,, Chcete si nechať túto izbu? Ale Laurentová je omnoho priestrannejšia. No ak...alebo ste si to rozmysleli a chcete ma vyhodiť? Nebudem robiť problémy..."

    ,, Už som ti povedal, že ťa nemienim vykopnúť na ulicu. A nevezmem ti ani tvoju izbu, vzal som si tú naproti."

    ,, Prepáčte."

    ,, Nemusíš sa za každým ospravedlňovať."

    ,, Prepáčte."

    ,, Si v poriadku?" Pohľad ma zastretý. Prejdem k nemu a dotknem sa jeho tváre. Má tak neuveriteľne hebkú pokožku.

    ,, Áno."

    Potom zamyká hlavou a položi mi ju na hruď. Chveje sa a aj cez košeľu cítim vlhkosť jeho sĺz. Odpusť mi. Obkrútim ruky okolo krehkého tela a zdvihnem ho do náruče. Sadnem si s ním na posteľ a hladím ho, pokým sa neupokojí. No nestačí mi to. Chcem sa ho dotýkať...

                                           Sébastien

    Damonové hladkanie ma uspávalo. Cítil som sa slabý a jediné, po čom som túžil bolo ponoriť sa do ticha, do úplného zabudnutia aspoň na chvíľu. Zavriem oči a upadám do sladkej agónie, z ktorej ma pretrhnú Damonové ruky nachádzajúce sa na mojej nahej hrudi. Prudko roztvorím oči a pozriem na neho, no nestihnem nič ďalšie. Jeho pery sa zrazu prisajú na moje. Neviem čo robiť. Prechádza mi jazykom po perách a vojde dnu. Spojí ho s mojím a jemne naznačuje obrysy, ktoré spôsobujú, že sa mi zrýchly dych a začne prudko tĺcť srdce. Položí ma na posteľ a prikryje svojim telom. Ústa presunie na krk a potom putuje nižšie. Vykríknem, keď mi jazykom dráždi bradavku. Čo sa to deje?

    ,, Nie, prosím, prestaňte." Vzlyknem. Nedokážem vydržať ten nápor slasti.

    ,, Neboj sa. Neublížim ti. Bude ti dobre, sľubujem." Zašepká mi do ucha a nežne sa doň zahryzne.

    Keď mi rukou zájde do nohavíc zastonám. Nemôžem uveriť tomu, čo sa so mnou deje. Pohybuje ňou v zmyselných rytmoch. Netrvá dlho, kým sa k nemu bokmi nadvihnem a on ma prinesie do raja.

    Zamrvím sa, keď začnem opäť myslieť a cítiť. Damonová váha ma celého gniavi. No, keď sa pohne ľutujem, že som to spravil. Uhnem pohľadom pred jeho temným zrakom.

    ,, Dokončíme to, keď budeš pripravený. Dobrú noc, Bastien." Pobozká ma na čelo, vstane a odíde.

    Schúlim sa do kĺbka a zavriem oči. Dnešok bol jeden z najťažších dní v mojom živote a mal som pocit, že ich teraz malo prísť veľa. V priebehu pár hodín nastalo mnoho zmien a všetky spôsobila jedná a tá istá osoba- Damon. Kto vlastne si?

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

hehe

(bronwyn, 22. 1. 2010 23:49)

nemaj strach, k vsetkemu raz dôjde:P

*-*

(kated sb, 22. 1. 2010 23:43)

UUUzasnyyy...dasli krasny pribeh ale docela by me zajimalo jestli budete dokoncovat i tamty a nebo si rozdelate jeste daslich sto. XD

 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA