Jdi na obsah Jdi na menu
 


Zmierenie s novou budúcnosťou- druhá kapitola

3. 2. 2010

                                                 Damon

    Sklonená hlávka a červeň na Bastienových lícach je tým najkrajším obrazom, ktorý sa mi v toto hmlisté ráno mohol naskytnúť. Usmejem sa pri predstave, že to tak bude odteraz navždy.

    ,, Môžeš mi podať soľničku?"

    Po mojej prosbe zdvihne zrak, no hneď ho aj sklopí. Zopakujem otázku a potom nešikovne presunie chcenú vec na moju stranu. Je radosť dívať sa na jeho rozpaky. Ale ešte krajšie je dívať sa na jeho tvár poznačenú túžbou. Keď som od neho včera večer odchádzal pomyslel som si, že nejestvuje nič ťažšie. No akonáhle som sa ocitol sám uprostred obrovskej prázdnej postele pochopil som, ako sa mýlim. To najťažšie bolo nevrátiť sa späť. Predstava, že leží iba kúsoček odo mňa, nahý a rozvášnený bola tak bolestne sladká. No nemohol som. Chcem, aby za mnou prišiel sám, aby si tým bol istý. Pretože, keď raz príde už ho nenechám nikdy odísť.

    ,, Prepáčte, páni, že vyrušujem. Prišiel list od poslíčka rodiny Soumac pre pána Sébastiena. Chcete si ho prečítať teraz alebo až po raňajkách?"

    Bastien pozrie na list v rukách slúžky a potom na mňa. Žiada ma o povolenie?! Nechcem, aby sa ma bál a myslel si, že sa ma musí počúvať na slovo! Prikývnem a pošlem slúžku preč. Chvíľu mĺkvo číta poštu a potom ju položí na stôl.

    ,, Som pozvaný na ples." Zašeptá potichu.

    ,, Pôjdeš?"

    ,, Ja..."

    ,, Asi by sme si mali niečo vyjasniť. Pozri Bastien, nie si môj otrok. Možno som v tebe vyvolal dojem, že je to tak, ale opak je pravdou. Nemusíš sa ma pýtať na povolenie ísť niekam, či sa mi so všetkým spovedať. Si slobodný. Jediné čo chcem je, aby si zostal tu, v tomto dome. No nepopieram, že budem rád, keď mi budeš dôverovať a zveríš sa mi so všetkým, čo ťa trápi či bude trápiť." Dobre klamal som ,že jediné moje želanie je jeho prítomnosť tu. Pravdaže som chcel viac. A aj to získam. No musím ísť na to pomaly. V noci som sa uponáhľal, no aspoň dúfam, že mu je jasné ku čomu speje náš vzťah. ,, Bol by som šťastný, keby sme na tento ples šli. Je na čase predstaviť sa spoločnosti a budem rád, keď ma budeš sprevádzať, no ak nechceš nemusíš."

    Uprie na mňa veľké fialkové oči a usmeje sa. Začne mi prudko biť srdce a krv z mozgu sa mi valí do nižších partií. Žiadostivosť, ktorá mnou prebehla mi vyrazila dych. Vždy som sa dokázal dokonale kontrolovať a teraz mi stačí jediný pohľad na Bastiena, ktorého pozornosť je upriamená na mňa a nedokážem vôbec myslieť.

    ,, Rád s vami pôjdem, pane."

    ,, Dobre, no najprv mi niečo sľúb."

    ,, Áno?"

    ,, Volaj ma Damon."

    Chvíľu na seba hľadíme. ,, Ako si praješ, Damon." Pri vyslovení môjho mena sa začervená a ja mám pocit, že nič krajšie ako počuť svoje meno z jeho úst na svete nejestvuje.

 

    ,, Sébastien, drahý, sme potešení, že ťa tu vidíme." Dívam sa ako k nám pribehne štíhla, krásna dáma v stredných rokoch a za ňou sa ženú dve mladučké dievčatá s priam neskutočne rovnakou podobou. Po ich prekvapenom pohľade, ktorým ma obdarili sme si navzájom vymenili pozdravy a zdvorilostné frázy. O pol hodinu sa už navôkol diskutovalo iba o novom, krásnom cudzincovi- čiže mne. Takže predstavovanie už mám konečne za sebou. Bastiena a mňa obklopovali stále iní hostia, no po našom boku neustále postávali dcéry Marion de Soumac. Bolo nanajvýš jasné, že grófka už rozhodla o ich budúcich manželoch. No zďaleka netušila, že ja mám svoje vlastné plány s Bastienom.

    ,, Takže vy ste starými priateľmi?"- spýtala sa jedna zo slečiniek.

    ,, Nie, mademoiselle. Poznám sa so Sébastienovým bratom, spoznať vikomta som mal to potešenie len pred nedávnom."

    ,, Povedali ste, že zatiaľ žijete v grófovom sídle, však?"

    ,, Presne tak."

    ,, Kde je teda gróf teraz? Už dlho sme ho nevideli na žiadnych podujatiach. Kolujú reči, že váš braček niekam odcestoval, je to pravda vikomt?"

    Tentoraz obrátila pozornosť na Bastiena, ktorý potichu sledoval náš rozhovor. Pri otázke, ktorá jasne smerovala na ňho zamrzol.

    ,, Gróf naozaj odišiel a bol taký láskavý, že mi dovolil pobudnúť v jeho sídle ako dlho budem chcieť. " Odpovedal som namiesto neho.

    ,, Kam šiel? A kedy sa vráti?"

    Zvedavosť miestnej smotánky nemala hraníc, no takto to vlastne bolo všade.

    ,, Myslím, že spomínal Španielsko. Mieni tam zostať dlhší čas."

    ,, Španielsko? Čo chce v tejto krajine robiť?"

    Odľahlo mi, keď našu debatu prerušil ryšavovlasý mládenec. No prešiel iba okamih a už som ľutoval, že sa tak stalo. Po vzájomnom predstavení sa s úsmevom a neistotou obrátil k Bastienovi, ktorý s ním potom opustil sálu. Nepáčil sa mi pohľad toho chlapca. Bol až príliš starostlivý a vonkoncom sa na môjho Bastiena nedíval ako na obyčajného priateľa...

                                              Sébastien

    ,, Čo sa tu deje, Sébastien? Všetci hovoria o tom, že u vás žije ten muž. Kto je zač? Kde je Laurent? A nepokúšaj sa mi natárať rovnaké hlúposti ako ostatným."

    Cajétanové oči na mňa hľadia vážne a znepokojene, nechcem mu klamať. Potrebujem mu povedať pravdu a tak mu vyrozprávam, čo sa za posledných pár dní stalo.

    Po počiatočnom ohúrení ma vezme Cajétan do náručia a zaborí tvár do mojich vlasov.

    ,, Čo ak klame? Možno..."

    Pokrútim hlavou. ,, Stretol som sa s Laurentom, urobil to." Zo všetkých síl som sa pokúšal zadržať slzy, ktoré ma pálili v očiach.

    ,, V poriadku. Zabudni na ňho, poď bývať k nám. Vieš, že moja rodina nebude mať nič proti. Milujú ťa dokonca viac ako mňa." Zasmeje sa.

    ,, Nemôžem."

    ,, Zaplatím mu! U mňa ti bude dobre, budeš voľný."

    ,, Nie. Naozaj ti ďakujem, ale to nepôjde. Nechcem vás obťažovať a navyše je ku mne Damon milý."

    ,, Čo je milé na tom, že ťa núti žiť s ním pod jednou strechou?"

    ,, Tak to nie je. Povedal som predsa, že...chce byť mojím priateľom." Zasuniem hlavu do jeho pleca, aby nevidel ako som očervenel. Spomenul som si totiž na tú noc v mojej izbe. Na to, ako ma hladil a bozkával. Bola to jediná vec, s ktorou som sa mu nezmienil. Ani nezmienim.

    ,, Rozmysli si to."

    ,, Bastien." Spoza nás sa ozve Damonov hlas. Rýchlo sa začnem odťahovať od Cajétana. Hanbím sa, aj keď nemám prečo. Veď Cajétan mi je ako vlastný brat. A tento pocit sa ešte prehĺbi, keď si nás oboch premeria. Sklopím zrak k zemi, no potom ho zdvihnem a zbadám ako sa navzájom prebodávajú pohľadmi. Atmosféra okolo nás je zvláštne dusivá a tak sa snažím niečo povedať, keď zaznie: ,, Chystám sa už odísť, Bastien. Mám na teba počkať alebo ešte zostaneš?"

    ,, Pôjdem tiež, ďakujem." Váhavo sa otočím ku Cajétanovi. Vyzerá nahnevane a preto sa naponáhľo rozlúčim. Bez slova nastúpim do koča za Damonom, ktorý nás vezie späť do sídla.

    Prejde pár minút, keď sa ocitneme v hale, kde vládne ticho, ktoré nedokážem prerušiť. Nadýchnem sa a poprajem mu dobrú noc snažiac sa, odtiaľ čím skôr uniknúť. Damonová ruka mi ovinie zápästie.

    ,, Je medzi vami viac ako len priateľstvo?"

    ,, Áno. Cajétan je ako moja rodina, ako môj brat."

    Odľahne mi, keď sa usmeje. Vzápäti ma však privinie k sebe a dotkne sa perami mojich. Trvá to len okamih, za ktorý ich nežne pritisne a dá preč, no stačí na to, aby ma úplne omráčil.

    ,, Sladké sny, Bastien." Pošepne a zmizne na schodoch.

    O chvíľu sa vydám do izby aj ja, kde ma čaká ďalší šok...

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

=0)

(Teressa, 12. 3. 2010 17:08)

to nemyslis vazne takto to useknut!!! rychlo prosiiim pokracovanie =) bolo to uzasne!!!

www.hicumarixanime.blog.cz

(Tomoko, 11. 2. 2010 19:01)

Děkuju za pochvalu,ale ta povídka je až nechutně stará a já se za ní dost stydím :D Za prvné sme psala jako prase a za druhé to bylo jen a jen o tom yaoi :D Ale i tak díky :))

*-*

(kated, 10. 2. 2010 15:04)

dobre dobre uz se nemuzu dockat dalsiho tydne :-) u me je to ve skole stejny. dnes a vcera nam dali neocekavany testy...no a hadej ja se na ne neucila a dostala jsem tri ctyrky T-T budu to muset zlepsit. ale hlavne si rikej fighting :-)

*-*

(kated, 9. 2. 2010 18:44)

Bronwyn to stejny bych mohla rikat ja ...stale se tesim a tesim na pokracovani vasich povidek :-) ja jak sis asi nevsimla XD davam novy dil povidky v utery...teda snazim se. tak se taky stalo a ted tam je dalsi dil. doufam ze se ti aspon trochu bude libyt.

www.may-darrell.blog.cz

(May Darrellová, 8. 2. 2010 15:58)

Okey, přidávám si tě do SB ;-)

***

(Jana(http://mujutajenysvet.blog.cz/), 8. 2. 2010 15:57)

ráda spřátelím :)

www.may-darrell.blog.cz

(May Darrellová, 8. 2. 2010 14:19)

Ahojky,
nádherná kapitolka a též nádherná povídka ;-)
Jinak moc děkuji za komentář na mým blogu. Moc mě potěšil. To víš, snažím se povahy osob nechávat, ale taky mi to někdy ujede ;-)
Jinak... nechceš spřátelit? ;-)

http://who--i--am.blog.cz/

(Mrs.M, 7. 2. 2010 20:27)

Ahojky, zapsala jsem tě do členů Fans Uchiha brothers... byla bych ráda, kdyby sis někam na stránku dala klikačku FANS ;-)

***

(Jana(http://mujutajenysvet.blog.cz/), 7. 2. 2010 17:50)

děkuju, já sem za komentáře ráda, alespoň vím, že ty moje slátaniny někdo čte

*-*

(kated sb, 3. 2. 2010 17:36)

jakej jakej jakejjjjjjjj ....juuuuj tak to je neco. ukoncila si to v tom nejlepsim *-*.......ja s tebou nebudu mluvit *-* ja to totiz nevydrzim to umorny cekani *o*...jinak super dilek :-) ale chtelo by to pokracku *-*

 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA