Jdi na obsah Jdi na menu
 


Silný cit 1/2

4. 3. 2010

    Znova. Prečo sa mi v hlave neustále zjavuje jeho tvár? Prečo si ho musím dookola pripomínať? Nadvihnem sa do sedu a rukou si pretiem oči, pokúšajúc sa vymazať tú pálčivu predstavu. No nejde to. Sú to už toľké roky, čo som ho videl naposledy. Je to presne tridsať rokov od nášho posledného stretnutia, kde sme spoločne porazili Naraka. Vtedy to bolo druhýkrát, čo sme bojovali bok po boku. Pri našom prvom zkombinovaní síl, kde sme boli prinútení a rozhodnutí zničiť jeden z mečov-Souunga, ktorý kedysi patril nášmu otcovi, a v tej dobe sa postavil proti nám, som to pochopil. Porozumel som, prečo mi otec zanechal práve Tenseigu a prečo som ju v jednu temnú noc použil. Tenseiga, ktorá ma silu liečiť, či prinavrátiť život už mŕtvej osobe. Vždy som bol na otca nahnevaný, že mi zanechal práve tento bezcenný meč, pretože ja som nikdy nechcel životy zachraňovať. Som démon a jediné, po čom som túžil, bolo mať moc. Moc, ktorú mi mohla priniesť práve Tessaiga. Tessaiga, ktorú otec prenechal v rukách môjho nevlastného mladšieho bračeka. Nenávidel som ho, rovnako ako som nenávidel ženu a dieťa, ktoré mi ho vzali. Môj bláznivý otec opustil matku, ktorá s ním žila dlhé roky a našiel si obyčajnú smrteľníčku. A spolu splodili jeho- polodémona menom Inuyasha. No ich život nemal nikdy budúcnosť, vždy som to vedel. Opovrhoval som ním ešte viac, keď zahynul pri ich záchrane. Bol som znechutený tým dieťaťom a zároveň som mu strašne závidel. Každopádne som sa nevedel vyrovnať s predstavou, že nejaký novonarodený bastard bude vlastniť meč, ktorý mal patriť mne. Trvalo čas, kým som vypátral, kde sa po smrti otca usadila jeho smrteľníčka so svojim faganom, no našiel som ich. Tú noc som po prvý raz použil Tenseigu, aby som zachránil jeho. Blížil som sa k domu, kde žili. Pripravený vziať si, čo chcem a vymazať omyl, ktorého sa dopustil otec. Pohľad mi padol na malé červené kĺbko na zemi. Pohol som sa vpred rozhodnutý dosiahnuť svoj cieľ, keď som nohou kopol do zakrvavenej lopty a opäť prebehol zrakom po červenom výstupku. Priťahoval ma pach toho stvorenia a tak som za nim vykročil. Na trávnatej prikrývke ležal mŕtvy chlapček so striebornými vlasmi, cez ktoré vykúkali psie ušká, obklopený farbou smrti. Bol to on. Vedel som od prvej chvíle, že on je mojim nenávideným bračekom. A predsa som to potom spravil. Zdvihol som ten zbytočný meč a švihol. Následne sa otvorili veľké oči jantárovej farby, ktorá sa vynímala aj na tvári otca a mňa. Odišiel som a niesol som si so sebou ešte väčšiu nenávisť k sebe samému, ktorú som potom obrátil na neho. Izayoi, matka Inuyashu(irónia- ešte stále si pamätám meno toho človeka), o pár dni zomrela. Nie však mojou rukou. A keď som sa s ním po niekoľkých rokoch stretol, bojoval som. Túžba získať Tessaigu a zabiť to, čo som tej osudnej noci nebol schopný, ma celého pohltila. Pri každom našom nasledovnom kontakte sme navzájom bojovali s nevraživosťou voči tomu druhému. Prejdem si po prázdej látke odevu, kde mi chýba polovica ruky. Áno, pripravil ma o ňu. Opriem sa o kmeň stromu a započúvam sa do zvukov prírody. Osudu sa asi nedá uniknúť, pretože nech som sa snažil akokoľvek veľmi, moja nenávisť sa zmenila na lásku. Tridsať rokov sa pokúšam zabudnúť a zmieriť s jeho odchodom. Kagome, to je meno dievčiny, s ktorou odišiel do jej sveta. Sveta ďaleko v budúcnosti, kde nepatril. Je čas navštíviť Rin. Sľúbil som jej to. Ďalšia irónia, Rin je ľudským mláďaťom a predsa sa raz moja cesta s tou jej spojila. Teraz žije so svojim mužom pokojným životom v neďalekých horách. Každý rok za ňou chodievam, no je to stále ťažšie. Má už tridsaťosem a ja som vzhľadom rovnaký, ako keď sme sa prvýkrát stretli. Démoni totiž starnú oveľa pomalšie. Aj Jaken je s ňou. Nechal som jej ho, aby sa necítila taká opustená, keď jej nie som nablízku. Má ku mne vybudovaný príliš pevný vzťah, aj napriek tomu, že je to už pár rokov, čo si vytvorila vlastnú rodinu. Postavím sa a zamierim k jedinej ľudskej bytosti, ktorá ma vždy očakáva s nežným úsmevom na tvári.

                                     

                                          - -Sesshoumaru- -

    Vo vzduchu visí vôňa krvi. Taká ostrá, že mi to dráždi všetky zmysly. Od zabitia Naraka som nič také temné necítil a tak sa aj napriek môjmu ľahostajnému postoju voči všetkému poberiem smerom, z ktorého vychádza. Viem, že som stále bližšie. Po zemi sa povaľujú mŕtvoly desiatok démonov. Dotknem sa pošvy meča pripravený sa brániť. Za sebou zacítim záchvev vetra a vyhnem sa útoku. Ďalší ťah ma však dostane, keď v šoku letím niekoľko metrov cez celé priestranstvo. To nie je možné. Vidím ako sa na mňa rúti chlapec, ktorého poznám veľmi dobre a za ním sa tiahnu dlhé striebristé vlasy podobné tým mojim. Môj malý braček- Inuyasha. Nezostáva mi však dlhá chvíľa na premýšľanie, pretože bezmyšlienkovito útoči. Zarazím sa, keď zbadám jeho krvavo-červené oči. Takto som ho už párkrát videl. Toto bola jeho démonia forma, do ktorej sa dostával vždy, keď sa prestal ovládať. Taktiež som vedel, že nič navôkol nevníma. Prahne len po zabití. Tessaiga, tá niekedy dokázala zabrániť jeho besneniu. Kde ju dočerta má? Prirazím ho k stromu a rozhliadam sa naokolo. Nikde nie je. Poškriabe ma na hrudi a ja ešte silnejšie prirazím. Na boku pocítim vlhkosť. Je zranený a jeho krv mi presakuje cez šaty. Vrčí, no jeho zrak nadobúda sklenný výraz. Zachytím ho, keď stratí vedomie a klesne. Škvrna na líci mizne a s tým aj jeho démonicka podoba. Musel bojovať niekoľko dni, pretože zranenie nevyzeralo čerstvé a predsa sa z neho neustále valil plný potok krvi. Vytasil som Tenseigu a vyliečil ho. Neprebudil sa, zrejme stratil priveľa krvi a nejaký čas potrvá, kým sa zotaví. Čo tu robí? Prečo je na mieste ako toto? A prečo je vôbec v tomto svete? Na moje nemé otázky odpovedá len ticho. Zodvihnem ho do náručia a nesiem odtiaľto ďaleko preč.

                                            

                                                 - -Inuyasha- - 

    Otvorím oči a posadím sa, pričom sa mi hlava zakrúti. Je ráno...Pošúcham si rukami oblasť spánkov a snažím sa utriediť si myšlienky, kde som, čo tu robím...je mi hrozne. Otáčam pomaly hlavou, aby som si to tu lepšie obzrel, keď mi pohľad padne na osobu opierajúcu sa o kmeň stromu. Vyskočím na nohy a šahnem po Tessaige. Iba vydesene civím, keď mi dôjde, že môj meč už niekoľko týždňov hľadám po tom, čo mi ho ukradol ten sviniar Gendo. Postava sa pohne vpred a ja prižmúrim oči. Bez Tessaigi ho neporazím, ale aj tak sa pripravím na boj.

    ,, Nemysli si, že ma porazíš tak rýchlo. A aj keď sa ti to náhodou podarí, Tessaigu nezískaš, Sesshoumaru." Škodoradostne sa na neho usmejem.

    Priblíži sa. Rozbehnem sa proti nemu chystajúc sa použiť Sankon Tessou. Jeho ruka vyletí príliš rýchlo a zachytí tu moju. Šklbnem sebou, aby ma pustil, no jeho zovretie nepovoľuje. Pokojne na mňa hľadí, až mi z toho po tele naskakujú zimomriavky.

    ,, Večne ukričaný, však? Mal by si si zachovať chladnú hlavu, ak nechceš skončiť ako naposledy."

    Zamračím sa po jeho poznámke. O čom to dopekla melie? Prestane ma držať a odstúpi.

    ,, Zdá sa, že si nepamätáš v akom stave si sa posledných pár dni nachádzal."

    ,, Nemám páru o čom hovoríš."

    Sadne si na zem a uprie na mňa svoje jantárové zreničky. ,, Nečudujem sa. Mal si podobu démona a bol ako v tranze."

                                    

                                          - -Sesshoumaru- - 

    Vôbec sa za tie roky nezmenil. Je rovnaký zvnútra, aj čo sa týka vonkajšej stránky. A taktiež sa nezmenila moja túžba po ňom. Ba naopak je ešte väčšia. Sledujem ako sa mu po mojej poslednej vete rozšírili zreničky a zbledol.

    ,, Prečo si tu?" Pri otázke, ktorú som mu teraz položil a ktorú dokonale pochopil zbledol ešte viac.

    ,, Nikdy som neodišiel."

    Fajn. Tak túto odpoveď som neočakával. Celé roky som bol v domienke, že ho už nikdy neuvidím a on bol stále tu. Tak blízko.

    ,, Keď sme porazili Naraka a vrátili Shikon no Tama, cesta medzi svetmi sa uzavrela. Jediná Kagome mohla naposledy prejsť." Spresnil.

    ,, Prečo nezostala?"

    V očiach sa mu zračil záblesk hnevu a smútku. ,, Nepatrila sem."

    Takže je Kagome preč. A Kikyo je už dávno mŕtva. Nie len duševne ako pred tridsiatimi rokmi, ale i fyzicky. Jej čas nadišiel tesne pred Narakovou smrťou.

    ,, Prečo si ma nenechal tak?"

    Z úvah ma preberie Inuyashov hlas. ,, Kde máš Tessaigu?"

    ,, Á, takže ti zasa ide o ňu."

    ,, Len ma zaujíma, prečo ju nemáš pri sebe."

    Uhne pohľadom, no potom na mňa namrzene pozrie a vykríkne. ,, Ukradol mi ju jeden všivavý démon menom Gendo. No do toho ťa nič! Je moja, tak sa neopováž..."

    ,, Pôjdem s tebou."

    ,, Kam?"

    ,, Predsa získať späť otcov meč."

    ,, Aby si si ho mohol nechať pre seba?"

    ,, Sám najlepšie vieš, že ja sa Tessaigi nemôžem ani dotknúť."

    ,, Tak prečo mi chceš pomáhať?"

    ,, Nedovolím, aby vo svojich špinavých rukách nejaký úbohý démon držal otcov meč."

    ,, Je to môj meč."

    Prevrátim očami nad jeho neustálym opakovaním tejto vety a vyrazím na východ. Počujem ako si Inuyasha niečo mrmle a potom sa rozbehne za mnou.

                                            

                                            - -Inuyasha- -  

    ,, Myslím, že je na čase povedať mi, čo je to vlastne za démona a ako sa mu podarilo obrať ťa o meč."

    Sesshoumaru vystrie na trávu kožušinu, ktorá je doplnkom jeho odevu a sadne si. Zamračím sa. Nepýtal som si jeho pomoc, takže mu nemusím nič vysvetľovať. Po lese blúdime už štyri dni a nenašiel som žiadnu stopu, ktorá by nás zaviedla k tomu lacinému bastardovi. Jediné čo mi zostáva je riadiť sa čuchom, no ten mi nemusí veľmi pomôcť. Kde sa dočerta schovávaš Gendo? Sesshoumaru na mňa pevne hľadí. Povzdychnem si. Vie, ako docieliť svoje.

    ,, Je to už pol roka, čo na neho narážam na každom kroku. Dávno by som ho dostal, no je šikovný v úteku. Využíva zem...no teda...dokáže s ňou robiť podivné veci, moje útoky na neho nezaberali, keď sa obalil do nejakého štítu a navyše vie zmiznúť z ničoho nič. Hej, nepozeraj na mňa tak!"

    ,, Ako?"

    Naštvane sa otočím. Neznášam ten pohľad. Vyjadruje ako mnou opovrhuje. Som pre neho obyčajná nula. ,, Dokážem ho poraziť aj sám. Nepotrebujem ťa." Ticho. Zrazu začujem ako odchádza. ,, Kam ideš?" Vykríknem skôr ako si to stihnem premyslieť.

    ,, Chytiť nejaké ryby. Zatiaľ môžeš založiť oheň."

    Dívam sa na neho, kým kráča preč. Prečo zostáva? Nerozumiem mu. Smutne sa uškrniem. Nikdy som ho nechápal a ani nikdy nepochopím. Potom urobím, o čo ma požiadal. O chvíľu sa objaví držiac v rukách naše jedlo. Sedíme pri ohni a jeme čerstvo opečené sumce.

    ,, Ako sa ten démon mohol dotknúť Tessaigi?"

    ,, Netuším." Uhnem pohľadom. Pravda je, že som na tom pri boji s ním nebol najlepšie. Je silný, aj keď si to nechcem pripustiť. A veľmi prešibaný, no používa špinavé triky. Iba preto sa mu podarilo ma poraziť a vziať mi meč.

    ,, Ako ho vlastne chceš nájsť?"

    ,, Idem podľa pachu, to je jediná možnosť, aj keď to môže byť mýlka."

    ,, Takže cez hory."

    Prikývnem.

    ,, Aspoň zabijem dve muchy jednou ranou." Postaví sa a vykročí.

    ,, To myslíš ako?"

    ,, Pôjdeme na pár dni navštíviť Rin."

    ,, Rin...to ľuské dievčatko?"

    ,, Dievčaťom bola pred tridsiatimi rokmi."

    ,, Aha..." Viac nepoviem, pretože som stále v šoku z poznania, že sú si taký blízky. Pamätám sa na malé dieťa, ktoré Sesshoumara všade nasledovalo. No teda, nikdy som nevedel aký vzťak ich k sebe viaže. Počkať. Možno sú...pri tej predstave sa mi rozhorí tvár.

    ,, Asi by som tam nemal ísť."

    ,, Nepripadá v úvahu. Pôjdeš. Prinútila by ma tam zostať dlhšie ako je potrebné. To nemám v úmysle."

    ,, Ale..."

    ,, Pomôžem ti dostať Tesaigu, tak by si mi mohol vyhovieť aspoň v tomto."

    ,, Nežiadam ťa o to."

    ,, Naozaj zostaneme len pár dni. Jej manžel a deti..."

    ,, Má rodinu?"

    ,, Áno. Pozri, už o tom nebudeme diskutovať."

    Usmejem sa. Takže tak je to. To dievča má rád, preto s ňou je doteraz v kontakte, necíti však ten druh lásky, aký je medzi mužom a ženou. Navyše mu zrejme nie je najpríjemnejšie v kruhu rodiny. Ani sa mu nečudujem, naše životy boli iné. Chce, aby som šiel s ním, nech to ma rýchlo z krku. Nepáči sa mi však, ako veliteľský sa správa. Nepožiadal ma o láskavosť, ale dal mi príkaz. Pff. Dočerta, nemal by som ísť, no viem, že pôjdem.

                                            

                                              - -Inuyasha- -  

    Nie. Cítim ako vo mne slabne démonia podstata. Je to tu. Pozriem na oblohu, kde onedlho nastane slpn mesiaca (úplňek). Takto ma Sesshoumaru nesmie vidieť.

    ,, Asi by sme mali pokračovať v ceste až ráno." Preruším ticho chladnej noci a následne zastanem. Sesshoumaru sa prekvapene obráti. Počas týchto dni to bol on, čo určoval kedy vyrážame a kedy si odpočinieme. Keďže mi to doteraz neprekážalo nechal som to na ňom.

    ,, Sme blízko. Stačia dve hodiny, kým dorazíme k Rin. Oddychovať môžeš potom."

    Nepotrebujem oddychovať! A nemám dve hodiny! Nanajvýš pár minút. ,, Kde sa tak ponáhľaš? Myslel som, že nie si veľmi nadšený tou návštevou."

    ,, To máš pravdu, preto ju chcem mať čím skôr za sebou."

    ,, Dnešnú noc by sme však mali..." Nepočúva ma a kráča preč. ,, V poriadku! Môžeš ísť, ale sám, pretože ja zostávam!" Zakričím za ním a rozbehnem sa opačným smerom.

    ,, Čo to má znamenať?!" Objaví sa predo mnou s nahnevaným výrazom.

    ,, Neprikazuj mi, čo mám robiť! Mám toho akurát dosť. Rozhodol som sa ostať tu, tak mi uhni z cesty." Zúrivo prejdem okolo. Nechty na rukách sa mi začínajú skracovať. ,, A nechoď za mnou!" Vykríknem predtým, ako zmiznem medzi stromami.

                                       

                                        - -Sesshoumaru- -  

    Čo si ten zasran myslí, že robí? Mal by si dávať pozor na ústa. Môj malý braček zrejme netuší čoho som schopný. S kým si myslí, že sa rozpráva? Vždy mal nevymachanú papuľku. Mal by som ho naučiť slušného správania, no podľa všetkého je už neskoro. Sadnem si a opriem sa o strom. Odkedy so mnou cestuje nikdy sa takto ešte nenaštval. Pravdaže pár slovných výmen medzi nami prebehlo, bez toho by to nešlo. Ale dnes to bolo iné. Čo mu sadlo na nos? Naozaj je už taký znechutený mojim rozhodovaním o všetkom? No inak to ani nemôže byť. Keby som to nechal na ňom...zbytočné vôbec nad tým uvažovať. Mám ísť za ním? Asi by to bolo na nič. Počkám, kým ho to neprejde a nepríde sám.

    Prešla hodina a jeho tu ešte niet. To chce byť preč celú noc? Zažmúrim oči, no nepomôže to. Nedokážem zaspať. Zvykol som si na jeho prítomnosť. Na ten hrejivý pocit z jeho blízkosti, na jeho vôňu vznášajúcu sa vo vzduchu a tiché pravidelné dunenie jeho srdca. Pri všetkom tom vybavovaní si spomienok na neho, zrazu zaznie ohlušujúci rev. Prudko otvorím oči a rozbehnem sa smerom odkiaľ vychádza. Viem, že si Inuyasha dokáže poradiť sám, no predsa ma premkne strach. Cez stromy vidím démona, ktorý meria okolo päť metrov. U nás výška však nehrá žiadnu rolu. Nezdá sa silný a tak by ho mal Inuyasha zdolať aj bez Tessaigi. Spomalím tesne pred čistinkou, kde sa to odohráva. Ticho navôkol preruší bolestivý výkrik. Inuyasha! Vydesene sa dívam na bytosť, ktorá práve preletela vzduchom po údere toho démona a klesla na zem. Rýchlo zareagujem, keď sa chystá opäť zaútočiť. Démon pod mojim bičom zaúpe a zomrie. Priblížim sa k čiernovlasému ľudskému chlapcovi. Uprie na mňa čierne oči, také povedomé.

    ,, Takto si ma nemal vidieť." Zašepká a skrivý tvár bolesťou.

    Inuyasha? Prečo ma to nenapadlo skôr? Je polodémonom, presne ako bol Naraku. Aj tomu v určitý čas zmizla sila. Zotriem mu rukou krv, ktorá mu vytekala z úst a tiahla sa ako potôčik až k brade.

    ,, Ty hlupák, prečo si mi nepovedal, že sa premeníš v človeka?! Mohol si zomrieť." Poznal som však odpoveď. Neveril mi a tak si radšej zvolil nebezpečenstvo, ako by mi mal povedať svoje veľké tajomstvo. Alebo si najskôr myslel, že ja som pre neho v takejto situácii jediným nebezpečenstvom. Zdvihnem ho do náručia a nesiem cez les.

    ,, Zvládnem chodiť aj sám."

    Neodpoviem mu. Keď s nim dôjdem k pôvodnému miestu, kde sme sa naposledy hádali, zložím ho na zem a sám si ľahnem vedľa neho. ,, Si v poriadku?"

    Uhne pohľadom. ,, Ráno bude všetko zasa v normále."

    Takže zajtra bude opäť polodémonom. ,, A čo tvoje zranenia?"

    ,, Ľudské telo je príliš slabé, no keď budem mať svoju podobu, budú to len jemné škrabance."

    Chvíľu obaja mlčíme. Zachveje sa. Rukou si ho pritiahnem k sebe a obíjmem.

    ,, Čo robíš?" Snaží sa odtiahnuť.

    ,, Je chladná noc a tebe v tejto podobe musí byť iste zima."

    Prestane sa mykať a zahľadí sa na mňa. ,, Nechápem ťa. Máš príležitosť sa ma nadobro zbaviť a namiesto toho mi pomáhaš."

    ,, Nechcem ťa zabiť. Povedal som ti, že..."

    ,, Aha. Nemyslel som si, že si ten typ čo je za rovnocenné podmienky a tak...Čakáš, kým budem mať Tessaigu, aby si ma mohol poraziť a mať potom dobrý pocit, že si lepší..."

    ,, Už viac s tebou netúžim bojovať! Ver či never." Zavriem oči a aj napriek smútku z toho, že mi Inuyasha určite neverí sa snažím vychutnať si teplo, ktoré sa z neho šíri. Je to také príjemné.

    ,, Vždy pri splne. Mením sa pri splne mesiaca."

    Prekvapene po ňom pozriem. Práve mi prezradil svoju najväčšiu slabinu. Usmejem sa pri poznaní, že mi predsa len trocha dôveruje. Hlavu ma opretú o moju hruď a celým telom sa ku mne túli. Obleje ma horúčava. Chcem ho ako som ešte nikdy nič nechcel. Ruku posúvam z jeho boku stále vyššie. Keď niečo nesúvisle zamrmle uvedomím si, že spí. Trocha so žiaľom, no hlavne s úľavou si povzdychnem a začnem ho hladiť po havraních vlasoch.

                                      

                                           - -Sesshoumaru- - 

    Jeho ľudská podoba je naozaj krásna. Jediné čo mi na nej chýba sú roztomilé psie ušká. Zavrtí sa, keď ho pohladím po líci. Táto noc bola nádherná. Môcť ho držať v náruči a cítiť jeho teplý dych na sebe je ako sen. No zároveň pre mňa bola neznesiteľne mučivá. To poznanie, že sa ho dotýkam a predsa nemôžem ukojiť ten obrovský hlad po ňom. Už to nevydržím. Viem, že by som nemal, ale nedokážem to viac v sebe dusiť. Nahnem sa nad jeho tvár a spojim naše pery. Jemne pritlačím, aby povolili a vniknem dnu. Pohne sa a ja očakávam, že ma odstrčí, no namiesto toho sa ku mne pritisne a jazykom ma začne rovnako skúmať ako ja jeho. Zastoná, keď mu rukou zájdem pod kimono a prejdem mu po nahej hrudi. Túžba vo mne rastie a bozkávam ho čoraz nástojčivejšie. Špičkou jazyka mu prehmatávam vnútro úst, ale prestanem, keď skĺznem po ostom špicatom výbežku. Odtiahnem sa a sledujem ako nadobúda svoju pôvodnu podobu. Vlasy mu opäť zmenia farbu na striebristú a z nich vykuknú dve biele ušká, nechty sa mu predĺžia na moju úroveň a uprú sa na mňa jantárove oči. Tvárou mi prebehne úsmev, no zmizne hneď ako uvidím Inuyashov vyľakaný pohľad. Žeby nebol ešte celkom pri zmysloch, kým som ho bozkával? Fajn a teraz čo? Z tejto zamotanej situácie ma dostane šťastný výkrik ženy, ktorú nasleduje ďalší rozrušený hlas . ,, Sesshoumaru-sama."

    Pustím Inuyashu a zodvihnem sa zo zeme. ,, Rin. Čo robíš na tomto mieste, tak ďaleko od domova?"

    ,, Lord Sesshoumaru, som tak rád...ah Lord Sesshoumaru." K nohám sa mi pritisne Jaken, no ustúpi, keď ho schladím pohľadom.

    ,, Bola som natrhať nejaké liečivé bylinky, ktoré rastú tu nablízku. Je tu so mnou Jaken, takže sa mi nemohlo nič stať." Usmeje sa a Jaken sa hrdo vystrie. ,, Ste tu, pretože sa ma chystáte navštíviť, však Sesshoumaru-sama?"

    ,, Áno."

    Veselo sa zatočí ako to zvykla robiť v detstve. ,, To je úžasné, že sme sa stretli. Môžme ísť spolu. Nechcete sa nikam inam zastaviť, však?" Pozrie na mňa čokoládovo sfarbenými očami so šibalskou iskričkou, ktoré jediné nepoznačil čas.

    ,, Nie."

    Rozosmeje sa vrhnúc zrak za mňa. ,, Inuyasha-sama?! Som rada, že si tu aj ty." Prikročí k nemu a chytí ho za ruku ťahajúc preč. Stihnem ešte zazrieť ako sa môj malý braček začervená a obaja zmiznú pred nami. Jaken mi začne rapotať o tom, aký je to kríž žiť spolu s Rin a jej piatimi deťmi. Hovorí, že našťastie tam je ešte jej manžel, ktorý má aspoň štipku rozumu. A samozrejme nezabudne spomenúť, že by bol nesmierne šťastný, keby ma mohol sprevádzať na cestách. Keď po polhodine zhrnie, že to najdôležitejšie už povedal so šokovaným výrazom začne pobehovať okolo, potom čo si uvedomí kto je osoba, s ktorou cestujem.

                                       

                                         - -Sesshoumaru- -  

    ,, Zasa si sa dostal do problémov a ťaháš do nich aj Lorda Sesshoumara!"

    ,, Ja ho neťahám do ničoho! Hej Jaken, žeby si predsa len trocha za tie roky vyrástol?" Natiahne malého démona a pustí, potom to zopakuje. Miestnosťou sa rozliehajú piskľavé zvuky verného sluhu Sesshoumara a pomedzi nich vykĺzne pár nadávok.

    ,, Au, pusti ma ty hlupý polodémon." Po tejto vete sa ozve smiech, ktorý sa následne zmení na vrčanie.

    ,, Tassio a Kara sú Inuyashom-sama úplne nadšený." Rin pozrie na svoje dve najmladše deti ako lezú po bratovi Sesshoumaru-sama a ťahajú ho za ušká. Potom pozrie na muža, ktorého bude navždy obdivovať a svojim spôsobom milovať. ,, Dúfam, že sa vám podarí bezpečne dostať Tessaigu späť."

    ,, O to sa nemusíš báť." Odpoviem bez toho, aby som zdvihol zrak od skupinky ľudských mláďat obklopujúcich Inuyashu.

    ,, Prepáčte, idem ešte po nejaké drevo." Od stola sa dvihne Rinin manžel, ktorý dokonale pochopí jej pohľad s tichou prosbou, aby ich nechal samotných.

    ,, Som rada, že si konečne rozumiete."

    Tentoraz upriem svoje žlté oči na ženu sediacu vedľa mňa.

    ,, Prišla som ráno v nevhodnú chvíľu?" Opýta sa s miernym úsmevom.

    ,, Nie, prišla si akurát v čas." S prekvapením odpoviem. Rin nie je hlúpa, takže som trocha očakával, že jej dnešná scéna na lúke neušla.

    ,, Nejde to s nim práve najľahšie, čo?"

    Isteže nie. Celé roky som ho nútil nenávidieť ma. Robil som všetko preto, aby mnou opovrhoval a on ani len netuší, čo k nemu skutočne cítim. Náš rozhovor preruší nahnevaný Inuyasha: ,, Rin, povedz tým deckám, že ja nie som pes!"

    ,, Chi-chi. Chytaj psíček." Ozve sa piskľavý hlások malého dievčatka až s neskutočnou podobou samotnej Rin v mladosti a následne vzduchom preletí drievko konáru. Na moje obrovské prekvapenie aport na Inuyashu zaberie. Vystrelí, a kým palička stihne dopadnúť, nachádza sa v jeho ústach. Sledujem ako s červeňou na tvári vypľuje danú vec a zúrivo zanadáva, počas odchodu z domu. Nevedel som, že môj braček je detinský až do takej miery.

    ,, Úsmev vám naozaj pristane, Sesshoumaru-sama." Obrátim opäť svoju pozornosť na tmavovlasú ženu a prestanem sa nevedomky úškrňať. ,, Váš brat je jediný, kto vám ho dokáže vyčariť a to je veľmi dôležitá vec. Už ho nenechajte odísť."

                                       

                                         - -Sesshoumaru- -  

    Jej slová mi stále znejú v ušiach. Ležím na mäkkej posteli v izbe, ktorá tu je postavená zvlášť pre mňa. Čakajúca na môj každoročný príchod, aj keď len na pár dní. Od večere sa Inuyasha nevrátil, no viem, že je nablízku. Cítim navôkol jeho vôňu, jeho prítomnosť. Vzdychnem si a zamierim ho ísť hľadať. Asi päťdesiat metrov od domu stojí starý strom, na ktorom ho vidím odpočívať. Jedným skokom sa k nemu dostanem. Hlavu ma sklonenú a oči zavreté. Zaspal. Jeho pokojný výraz na tvári ma hypnotizuje. Rukou mu prejdem po hustých vlasoch a dotknem sa jedného jeho rozkošného, hebkého ušká. Párkrát ním zastrihá a prebudí sa. Jantárové oči sa mu rozšíria a pod nimi sa objaví jemný nádych ružovej farby. Rukou, ktorá je stále na tom istom mieste slabo pohnem a v jeho slnečnej dúhovke zazriem potešenie. Keby bol mačka tento záblesk by sa dal prirovnať spokojnému pradeniu. S výzvou, že ma od seba stále neodstrčil sa nahnem dopredu a špičkou jazyka olíznem biely výstupok v mojej ruke. Z jeho úst výjde tichý ston.

    ,, Hmm, takže si na nich citlivý." Po tomto zistení sa chystám venovať svoju pozornosť aj druhému ušku, no Inuyasha sa postaví a tým mi zabráni v hocičom pokračovať. V duhu si vynadám, že som to musel povedať nahlas a odstrašiť ho tak.

    ,, O čo ti ide? Prečo to robíš?" Potichu šepne a hľadí pri tom cez závoj konárov do diaľky.

    Je na čase výjsť s pravdou von. Nie úplne. Musím na to ísť opatrne a pomaly. Jedno však viem- tentoraz ho nenechám odísť! ,, Priťahuješ ma."

    Šokovane urobí krok vzad. ,, Sme bratia."

    ,, U démonov to nehrá žiadnu úlohu a navyše sme nevlastný."

    Sklopí oči. Vie, že na tom u našho druhu naozaj nezáleží. Zostáva teda jediná otázka a odpoveď, ktorú si musím v tejto chvíli zistiť. ,, A čo ja? Priťahujem ťa?"

    ,, Nie."

    ,, Klameš." V sekunde ho priklincujem ku stromu a celou svojou bytosťou dúfam, že sa v tom nemýlim. Perami jemne prechádzam po tých jeho- je to skôr ako letmý dotyk motýlich krídel, a následne sa o kúsok odtiahnem. Na brade ma pošteklí jeho zrýchlený dych a uprú sa na mňa zahmlené žlté oči, čo mi na tvári vykúzli úsmev. ,, Zdá sa, že si pletieš pojmy."

    ,, To nie! Prestaň hovoriť či myslieť za mňa."

    ,, Nečakal by som od teba takéto správanie. Si tvrdohlavý, výbušný, detinský, ale vždy si povedal no rovinu, čo si myslíš a to si aj urobil. Prečo potom odmietaš pripustiť pravdu? Riaď sa tým, čo cítiš- presne ako ja."

    ,, Ty aj niečo cítiš?"

    Jeho štipľavú poznámku prejdem mlčaním, no pevne sa na ňho zahľadím.

    ,, Prepáč." Zašepká po chvíli.

    ,, Poď." Chytím ho za ruku a zdvihnem do náruče zoskakujúc s ním na zem.

    ,, Čo robíš? Pusť ma. Kam ma vedieš?"

    ,, Do postele."

    Vyľakane zamrká očami a ja sa rýchlo poopravím. ,, Neboj sa. Budeme len spať."

                                           

                                               - -Inuyasha- - 

    Čo sa tu deje? Sesshoumaru ma drží v objatí a nesie k domu. Ešte pred pár dňami som blúdil sám po lesoch, pripravený a zmierený s osudom, že zostanem až do smrti opustený. S vedomím, že pre mňa nikde na svete nie je miesto, že nikam nepatrím, presne ako to bolo doteraz. Áno. Ten prekliaty osud sa so mnou špinavo zahrával, keď mi priniesol do cesty dve ženy, ktoré som skutočne ľúbil a potom mi ich vzal. Aj o tie málo vecí, na ktorých mi v živote záležalo ma vždy okradol. A teraz ma spojil s mojim starším bratom. Bratom, ktorý ma z celej duše nenávidi. Bratom, ktorého som aj napriek maske neznášanlivosti, obdivoval a v kútiku duše túžil po jeho rešpekte a záujme. Nikdy som nerozumel, prečo mnou tak opovrhuje. Nie. Vedel som to až príliš dobre, no nechcel som, aby to tak bolo. Počujem biť jeho srdce. Tieto dni, ktoré som s ním strávil boli iné. Preto som sa vo svojom vnútri tak obával. Necítil som z jeho strany žiadnu nepriateľskú zátarasu. Ten pocit vo mne vyvolával strach. Pred chvíľou, nie-stalo sa to aj ráno, urobil dokonca viac. Bozkával ma, díval sa na mňa tak zvláštne, povedal, že po mne túži. Znamená to azda, že ma má aspoň trochu rád? Nie. No možno to znamená, že voči mne už necíti nenávisť. Z myšlienok ma pretrhne Sesshoumaru, ktorý ma položí na posteľ a ľahne si vedľa mňa. Niekoľko minút vládne ticho, kým sa nespýta: ,, Deje sa niečo?"

    Isteže áno. Ležím predsa tesne pri tebe, cítim z teba vychádzať príjemné teplo a tvoju omamnú vôňu. No namiesto poskytnutia mu pravdivej odpovede ho radšej podpychnem. ,, Nie som zvyknutý spať v mäkkých perinách ako nejaká princezná." Pritom po ňom šlahnem pohľadom, čím mu naznačím, že tou princeznou myslím jeho.

    ,, Chápem. Ja osobne dávam prednosť posteli ako tvrdému povrchu. Nie som predsa nejaké zviera." Jantárové zreničky sa do mňa zabodnú s pobavenou iskričkou. Nahnevane prižmúrim oči, pretože viem, čo tým sleduje. Poukazuje totiž na dnešné trápne popoludnie.

    ,, Ja nie som...!"

    ,, Pšš, spi." Pritiahne si ma k sebe a zaborí si tvár medzi môj krk a plece. Po jeho geste zmĺknem a sám netuším ako, no upadám do spánku...

Obrazek

 

 

 

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

1.kolo o nej blog

(Mysticia-sama, 6. 3. 2010 9:25)

Ahojky! Začalo 1.kolo soutěže o nej blog! Začni si shánět hlásky :-D A dnes bude 10. kapča KTL! Teš se! :D

Moc krásná kapitolka už se těším na další!

*-*

(kated, 5. 3. 2010 19:41)

ojky *-* ....tak o takovy moznosti jsem zatim nepremejslela...zatim jsem si rikala inuyasha ten ma kagome....no ale tahle moznost je taky dobra :-) och jen zase musim cekat na dalsi dil :-( ......nemohla bys ho napsat rychle ?,???:-) jo a nezapominej napsat dalsi dil polobratrsky lasky ...*-*

***

(Jana(http://mujutajenysvet.blog.cz/), 5. 3. 2010 16:49)

skvělý! moc se mi to líbí

......

(Alexia, 4. 3. 2010 21:45)

tak toto je naozaj nadherne :-D

 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA