Vzopriem sa osudu...3/3
Obaja na seba dlho hľadíme, pokým prvý nepretrhne ticho: ,, Takže tu si sa ukrýval."
Mlčím. Čo mám povedať? Moje ústa sa nedokážu otvoriť. Moje srdce bije splašene, akoby sa snažilo vykonať, čo najviac úderov predtým, ako sa zastaví a nastane koniec. Telo nemôže urobiť jediný pohyb. Prečo by vlastne malo? Nechcem újsť. Nie od toho, čo stojí predo mnou.
Na jeho tvári sa objaví úškľabok. ,, Nemáš mi čo povedať? Je to predsa toľký čas, odkedy sme sa naposledy videli."
,, Ako...?" Nedokážem dokončiť vetu. Neviem, ako začať. Neviem, či chcem začať.
,, Mali by sme ísť pekne po poriadku, však Michael? Pred dvoma rokmi si si mal zvoliť s kým zostaneš. Tvojou voľbou bol tvoj pána. Prečo nie? Veď ja som bol iba muž, ktorý ťa prinútil žiť so mnou pod jednou strechou. Odišiel som, rozhodnutý zabudnúť na teba. Avšak po nejakom čase za mnou prišiel Rey. Kričal, aby som ťa vrátil. Netušil som o čom to hovorí, no ľahko som si domyslel, že sa muselo niečo stať. Aj sa stalo- ušiel si. Najal som si nejakých mužov, aby po tebe začali pátrať. Rey spravil to isté. Vedel som, že keby ťa našiel prvý, zabil by ťa. Ale po tebe, akoby sa zľahla zem. A pozrimeže...ty si zatiaľ pokojne žil v tomto sídle a svoju spoločnosť poskytoval Christiánovi. Prečo sa pozeráš tak udivene? Zabudol si kto som? Samozrejme, že som poznal Christiána. Čo myslíš, čo tu robím? Nie som tu kvôli tebe. Nemal som tušenie, že si tu. Prišiel som sem, ako hlavný predstaviteľ šľachty. Prišiel som rozhodnúť o osude tohto majetku...A teda aj o tvojom."
Jeho chladný hlas a čierne oči, ktoré na mňa hľadia tak pohŕdavo, s nezáujmom, vo mne vyvolávajú strach. Viac ako to. Očakával som jeho nenávisť a jeho hnev by som privítal. No z jeho ľahostajnosťou som sa vysporiadať nedokázal. Po prvý raz som sa muža stojacého predo mnou bál.
,, Zdá sa, že si stratil reč."
Musím mu to vysvetliť. Neznesiem to, ako sa na mňa pozerá. ,, Sylvain, ja..."
,, Pre teba som vaše lordstvo."
Cítim, ako sa mi do očí tlačia slzy. Spomeniem si na ráno po našom prvom milovaní. Keď sa na mňa zhora díval s nežným úsmevom. Keď mi vravel, aby som ho volal iba jeho menom. Menom, ktoré nemôže vysloviť hocikto. Znamená to, že som pre neho teraz jeden z mnohých? To nechcem! ,, Nemáš právo o mne rozhodovať. Nepatrím ti. Mojim pánom je..."
Nestihnem ani dohovoriť, keď ma jeho ruky priklincujú ku stene. ,, Reya si opustil! Alebo chceš, aby som mu ťa vrátil?! Pochybujem." Kričí. V jeho očiach konečne zbadám známky nejakého citu: je to zlosť. Kedysi som v nich nevidel nič, no po jednom roku strávenom s nim som sa naučil rozoznávať dve emócie, ktoré sa u neho v mojej prítomnosti často striedali. Jednou bola vášeň a druhou hnev, ale nikdy nie takýto. Predsa mi však odľahlo, pretože to značilo, že v ňom vyvolávam nejaké pocity. ,, Bol si Christiánova šľapka, jeho majetok a teraz si môj!" Schytí ma za zápästia takou silou, že mi ho takmer rozdrví.
,, Sylvain, nie..."
Vražedne na mňa pozrie a ťahá ma preč z pracovne. Prechádzame cez chodbu až k salónu. Vpredu sú zoradený otroci, moji priatelia a hŕstka šľachticov si ich úlistne obzerá. Keď vkročíme dnu, všetky oči sa na nás zahľadia. Ja ale vyhľadávam iba Dereka. Stojí na kraji a z čela mu tečie krv. Za to môžem ja. Aj on do mňa zabodáva svoje zreničky, ktoré jasne naznačujú jeho sklamanie a zúfalstvo, keď ma tu vidí.
,, To je ten zatúlaný otok, ktorý mi utiekol. Našli ste ho, vaše Lordstvo. Dovoľte mi, aby som ho potrestal a naučil, ako sa má správať sluha."
Cúvnem, keď sa ku mne začne približovať jeden z mužov, ktorý ma prichytil pri úteku. Zadrží ma však Sylvainova ruka. Zrakom prebehnem po jeho kamennej tvári. Dovolí tomu chlapovi ublížiť mi? Do vzduchu vyletí mužova ruka a chystá sa šľahnúť ma po líci. Zavriem oči očakávajúc úder, no nepríde. Opäť ich teda otvorím, aby som videl, čo ho zastavilo. Boli to Sylvainove prsty, ktoré sa okolo jeho predlaktia pevne obtočili. ,, Máš pravdu Henrich, tento chlapec nepozná svoje miesto, ale ja som ten, čo ho to naučí." Chvíľu sa obaja premeriavajú a potom muž menom Henrich odstúpi. Postrčí ma dopredu a zreteľne vyhlási. ,, On patrí mne. Zvyšok nechám na tebe, Fabricio."
Z davu vystúpi modrovlasý šľachtic. ,, Počkaj Sylvain, to nejde. Ty predsa musíš rozhodnúť o všetkom..."
,, Verím, že to zvládneš." Otočí sa na mňa a pokynie mi, aby som šiel pred nim. Pohnem sa a za sebou počujem nesúhlasné mrmlanie a nahnevané sťažnosti Fabricia.
Viem kam mierime a cítim ako mi po tele naskakujú zimomriavky. Keď prejdeme okolo prekvapeného Williama- skôr šokovaného, akoby videl ducha a príčinou som zrejme ja- Sylvain prikáže, aby nás nikto nerušil a ťahá ma ďalej smerom k jeho spálni. Otvorí dvere a vsotí ma dnu. Nestihnem sa ani len otočiť a zozadu ma schmatnú silné ruky. Núti ma kráčať k posteli a tak sa začnem vzpierať. Musím mu to vysvetliť, porozprávať sa s nim, inak bude neskoro. Jednou rukou mi roztrhne košeľu, druhou ma chytí za vlasy a tvár mi zaborí do jemných oblečiek. Mykám sa na všetky strany, no vopred viem, že je to zbytočné. Snažím sa kričať, nejako ho zastaviť, no nepočuje. Presteradlá, do ktorých mi tlačí hlavu ma pripravujú o dych. Prsty, ktoré doteraz dráždili moje bradavky sa zakvačia do nohavíc a zbavia ma ich. Trhne mnou k sebe a aj cez nohavice, čo ma stále na sebe cítim jeho vzrušené mužstvo obtierajúce sa o môj zadok. Vykríknem a zaryjem nechty do oblečky, keď do mňa vsunie prsty. Zvuk, ktorý sa mi vydral z hrdla však stlmia vankúše. Dva roky v celibáte zapríčinili svoje, nechcem si ani predstaviť ako to bude bolieť, keď do mňa násilim vnikne. Táto fyzická bolesť ale nebude ničím s porovnaním tej jeho. Viem, že ak sa teraz nechá ovládnuť hnevom a ublíži mi, bude ho to bolieť oveľa viac. Nechcem, aby bol potom smutný. Nechcem opäť vidieť tú trpiacu tvár z tej hroznej noci, keď sa naše cesty osudovo rozdelili-nie, to ja som nás rozdelil. Musím ho zastaviť! Ale čo ak to všetko je iba moja zúfala túžba? Čo ak som mu úplne ľahostajný? Čo ak som tu jediný, ktorému sa telom rozlieva ten zvláštny pocit? S rozšírenými očami vnímam ako sa prsty v mojom vnútri prestali pohybovať a na steny otvoru sa tlačí jeho penis.
Vytrhnem si vlasy z jeho zovretia a pootočím hlavu na stranu so zúfalým výkrikom: ,, Nieeeeeeeeeeee..." Chvíľu vládne ticho a potom tlak povolí. Prekrútim sa na chrbát, keď sa mi naskytne možnosť a chystám sa z hlboka nadýchnuť, ale zabránia mi v tom ruky obkrútené okolo môjho krku.
,, Prečo?! Prečo sa ťa nemôžem dotknúť, keď to iným dovolíš?" Stisk zosilnie. Ja však nedokážem myslieť na iné, len na tie temné oči naplnené priepasťou. ,, Prečo potrebuješ iných mužov, keď môžeš mať mňa?!"
Po líci sa mi skotúľa slza a za ňou nasledujú ďalšie, ktoré už nemožno zadržať. Prečo je v jeho čiernych očiach toľko zármutku? Prečo na mňa takto hľadí? Azda nie som jediný, ktorý ten spoločný rok nebral iba ako hru? Nie som jediný, ktorý tu bol zranený? Viem, že nie. Niečo v mojom vnútri mi to potichu našepkávalo už v tú noc, keď sa o mne s pánom pokúšal vyjednávať. Ja som ale počúvol starý zákon a zbabelo sa rozhodol neriskovať. Ale akoby ku mne mohol niečo cítiť tento muž? Akoby mu mohlo záležať na úbohom, bezvýznamnom otrokovi? To nie je možné...ale prečo sa tak díva? Prečo to tak bolí? Jeho ruky ma odrazu pustia.
,, Ako si sa stretol s Christiánom?"
Viem, že to nie je otázka, ktorú chcel skutočne položiť a ktorej odpoveď túžil poznať. ,, Sylvain...nikdy som nespal s nikým iným len s tebou a ..." Meno svojho pána som netúžil pripomínať- aspoň nie nahlas, no obom nám bolo jasné, kto sa za tým tichom ukrýva. Vpíja sa svojimi zreničkami do mojich a snaží sa odhaliť náznak lži. Pravda je, že som svoje telo nespočetne krát ponúkol Christiánovi, no nikdy si ho nevzal a v tomto okamihu som mu bol za to nesmierne vďačný, pretože som sa mohol bez strachu pozerať do tých tmavých hĺbin.
,, Prečo si za mnou neprišiel?!"
,,....................."
,, Prečo si sa nevrátil? Prečo si ma dočerta opustil?! Prečo si si vybral jeho?!"
Nedokážem zo seba vydať jediné slovo. V tajomných, nečítateľných očiach sa mu odrazu zrkadlí toľko pocitov až ma to desí. Nemôžem sa do nich dlhšie dívať, preto zatvorím tie svoje. Na krku ma pošteklí jeho teplý dych, jeho telo ma jemne privalí a tvár zaborí do mojich dlhých prameňov vlasov. Vôňa, ktorá sa okolo neho vznáša si ma podmaňuje.
,, Michael, nemohol som na teba zabudnúť..." Jeho prsty mi prechádzajú po tvári a zotierajú z nej slané slzy. To gesto mi pripomenie našu prvú noc a zničí všetky nádeje, aby som načisto nepodľahol. Rukami ho obíjmem okolo ramien a celý sa mu odovzdám.
,, Odpusť mi, Sylvain. Bál som sa, že ma nenávidíš, že ma viac nechceš vidieť. Zradil som ťa. Bol som vystrašený z toho, čo som cítil, čo cítim. Z toho, že som spravil osudovú chybu, že som ťa nespoznal skôr, že patrím inému a nejde to zmeniť. Z toho, že ťa bezmocne milujem a že na to nemám právo...nechcem ťa stratiť. Takto by nemal hovoriť otrok, však?" V miestnosti nastane ťaživé ticho a ja čakám na rozsudok. Práve som mu odhalil celé svoje vnútro, svoju slabinu.
,, Nie, nemal. Ale ty si nikdy nebol poslušným sluhom." Chytí ma za bradu a prinúti ma tak hľadieť na ňho. ,, Nedovolím ti odísť. Patríš iba mne, navždy. Môžeš sa pokúšať uniknúť, ale ak to spravíš, mohol by som ťa zabiť. Ja som tvojim pánom, ktorého miluješ, nie je tak?" Na tvári sa mu objaví ten arogantný šibalský úsmev, ktorý tak zbožňujem a v očiach zablesknú nezbedné iskričky. Toto je môj Sylvain.
Do očí mi vyhŕknu ďalšie slzy. Znamená to, že ma nikdy nenechá ísť? Budeme navždy spolu? Čo by som robil, ak by som ho stratil? Nemohol by som to zniesť. Nechcem žiť bez neho. Už viac nie. Sylvain, ak sa to niekedy stane...nenechaj ma samého. Milujem ťa tak veľmi, že by som mohol zomrieť. Ak by som mal o teba raz prísť, ak by som od teba mal byť oddelený budeš ma musieť zabiť, pretože v tom prípade radšej zomriem. ,, Prepáčte, ale musím oponovať. Momentálne som takpovediac na voľnej nohe a nemám žiadneho pána." Odpoviem a opätujem mu jeho úsmev. Aj keď to nie je celkom pravda. Ale na to nechcem myslieť.
,, Tsk, musím ťa teda pripútať k reťazi a naučiť ťa ako sa správať, ty môj neposlušný Michael."
,, To bude dlhá a mučivá cesta..."pane"." Pokúsim sa o oslovenie, ktoré si vyžaduje, no znie v ňom štipka sarkazmu, ktorým sa ho pokúšam jemne podráždiť a smútku nad tou lžou, ktorý dúfam nepostrehne.
,, Máš pravdu, veľmi dlhá a mučivá..." Zašepká a pritisne svoje pery na moje.
Ten dotyk zbúra zvyšné mosty a umožní mi nechať sa pohltiť rozbúrenou riekou, ktorá doteraz bublala pod povrchom a čakala na splynutie s ďalším tokom, aby sa mohla stať silnejšou...
Zobudil ma tichý šepot a chlad postele, v ktorej som bol sám. V prvej chvíli na mňa doľahli obavy a šialenstvo. Kde dočerta je? Srdce a mozog sa upokojili v nasledujúcej sekunde, keď som ho sledoval ako opatrne otvára dvere a vstupuje dnu. Mal na sebe včerajšie oblečenie, pričom mu roztrhaná košeľa odhaľovala hruď, začo som mohol ja. Dlhé ohnivé vlasy sa mu tiahnu až k pásu a doteraz sklopené oči sa naširoko rozšíria, keď si uvedomí, že som hore.
,, Kde si bol, Michael?"
,, Nechcel som ťa zobudiť, prepáč."
,, Odpovedaj na otázky, ktoré ti kladiem."
,, Rozkaz pane."
,, Michael!" Vykríknem, pretože ma začína rozčuľovať ako ma dokáže neustále dráždiť. Zároveň sa mi to zdá také rozkošné a tieto dve kombinácie sú naozaj nebezpečné. Mám chuť ho celého zjesť.
,, Bol som sa porozprávať s Williamom. Ste spokojný, pane?"
,, Prestaň s tým!"
,, S čím?"
Vzdychnem si. Je to beznádejné. ,, Volať ma pane."
,, Nežiadali ste si to tak včera?"
,, To stačí. A teraz poď ku mne." Natiahnem k nemu ruky, keď si sadá vedľa mňa.
,, Prajete si ešte niečo?"
,, Mlč."
,, Prečo ste taký hrubý? Ako ste si iste všimli snažím sa byť poslušným a..."
Vôbec sa nedokážem ovládať. Všetko na Michaelovi ma vzrušuje. Aj jeho podrezaný jazyk. Vždy ma zaujímalo, či si tak dovoľuje aj k ostatným...k Reyovi. Nie, na to teraz myslieť nebudem. V tejto chvíli si mienim vziať to, po čom túžim. Zastavím jeho ďalšie dráždivé slová dobýjajúc sa mu do úst jazykom. Prestanem, keď zastoná. ,, Povedz to."
,,.............."
,, Nebudem pokračovať, kým to nepovieš."
,, Sylvain."
,, To je už lepšie." Stiahnem mu nohavice a pustím sa do uspokojovania jeho nabehlého prirodzenia. Ranný spev škovránkov na okne sprevádzajú slastné vzdychy Michaela.
,, Počkaj, Sylvain..."
Prekvapene stihnem v poslednej sekunde odskočiť, aby ma neskopol rovno na zem. ,, Čo máš zasa za problém?"
,, Prepáč, uhm...chcel som ťa o niečo požiadať."
,, Neboj sa. Dnes sa nebudem nikam plašiť a dám si záležať na tvojej príprave." Usmejem sa, no Michaelova vážna tvár ma zastaví od vrhnutia sa na to krásne nahé telíčko predo mnou.
,, Mohol by si nájsť jedného Christiánovho otroka menom Derek a osvojiť si ho?"
,, Prečo?"
,, Je to môj dobrý priateľ a bojím sa, že si ho vzal nejaký..."
,, Môj perverzný, agresívny známy?"
,, To som nechcel povedať, ale miloval svojho pána a teraz má žiť u cudzinca... Čo ak mu tam nie je dobre? Chcem, aby bol šťastný."
,, Neboli ste si až príliš blízky?"
,, Čože?"
,, Mal si s nim niečo?"
,, Nie! Už som ti povedal, že..."
,, Ak je to tak, v poriadku. Ale nepomyslel si, že by možno nechcel byť mojim poddaným?"
,, Myslím, že bude radšej tu ako u niekoho neznámeho. Veď som tu predsa ja..."
Naozaj tu nepotrebujem mať nového otroka. Navyše na ňom Michaelovi záleží. To je, akoby som si kopal vlastný hrob. Ale ako mu to môžem odmietnuť? Je to jediná vec, ktorú si odo mňa doteraz žiadal. A je ňou nejaký muž. Mám preto právo cítiť sa dotknutý. Michael, prečo mi to robíš?,, Súhlasím, no v tomto okamihu sa budem zaoberať niečim iným." Schmatnem ho za plece a privalím svojim telom. Predtým ako ho pobozkám a obaja sa ponoríme do ríše vášne na mňa uprie svoje zelenkavé žiarivé oči, čo ma trocha znepokojí, no najmä divo roztĺčie moje srdce. Radosť, ktorá sa mu v nich odráža ma napĺňa.
V Sylvainovom sídle som dva týždne a zdá sa, akoby sa čas vrátil späť. Celé dni trávime spolu, samozrejme aj noci- hlavne noci. Zvykol som si na jeho prítomnosť, akoby bola moja vlastná, preto som v tejto chvíli skľúčený. Je preč už takmer 24 hodín. Som blázon, že nedokážem vydržať ani jediný deň bez neho. Každá minúta sa vláči ako hodina. Chýba mi, no nemám právo sa tu na niečo sťažovať. Odišiel predsa splniť moje želanie...Z okna započujem dupot konských kopýt a hlasy, ktoré nemožno priradiť k tváram, keďže sa navzájom prelínajú- až na jeden jediný. Je späť. Rozbehnem sa dolu schodmi a pri dverách mu vletím rovno do náruče.
,, Derek." Obíjmem hnedovlasého muža okolo ramien a potichu sa rozosmejem pri sledovaní Sylvaina ako sa za nami mračí. Pravdaže som sa chcel najskôr ocitnúť v jeho náručí, no nedalo mi trocha ho poškádliť. Nerozumiem prečo sa mi tak páči dráždiť a hnevať ho. Predtým by som si nič také nedovolil. K nikomu. To nie je celkom pravda, jemu som vždy rád odporoval. Iba jemu, pretože sa pri ňom cítim voľný. Práve uvažujem nad tým, akoby som ho mohol provokovať ďalej, no po jeho boku sa objaví muž, ktorého som určite už videl.
,, Nie je toto ten tajuplný chlapec, ktorý ťa pred niekoľkými dňami odlákal od povinnosti?" Položí Sylvainovi ruku okolo pliec a lišiacky sa usmeje.
,, Jeho meno je Michael. Michael toto je Fabricio."
Predstaví mi ho a ja na znak privítania skloním hlavu. Meno Fabricio mi pripomenie modrovlasého šľachtica, ktorý mal za úlohu rozhodnúť o majetku Christiána namiesto Sylvaina. A nebol tým vôbec nadšený.
,, Nezdá sa ti Sylv, že sú si naši novopečení otroci nejaký blízky?"
Hovorí o mne a Derekovi. Znamená to azda, že tento chlap si prisvojil Dereka?
,, Ale to sme aj my, však Sylv?" Záhadne sa na ňho pozrie a pomaly z neho spustí ruku tak, že sa pritom nežne dotýka jeho hrude.
,, Prejdime do salónu." Sylvain sa pohne vpred a v jeho šľapajách kráča Fabricio.
Zostanem stáť na mieste. Prečo ma nevzal do náruče? Prečo mi nepovedal niečo sladké? Sotva sa na mňa pozrel. A prečo sa ten modrovlasý muž naňho takto lepí? Prečo je tu? Prečo mi zovrelo srdce a opantal ma ten zlý pocit? Čo medzi nimi je? Moje myšlienky preruší Derek, ktorý mi pripomenie, že sa máme presunúť do predsiene. Zvláštne sa na mňa usmeje. Skoro až šťastne a jediné vysvetlenie je, že som sa nemýlil. Chce tu ostať so mnou. Opätujem mu úsmev a spolu vkročíme do salónu. Potichu si sadneme do kresiel a snažím sa tváriť, akoby som prehliadol Fabriciovu tvár blízko Sylvainovej a jeho dráždivé šepkanie mu do ucha. Moje vnútro sa však celé chveje.
,, Nie je to milé ako sme sa tu všetci zišli." Prehovorí modrovlasý šľachtic a venuje mi úsmev. ,, Vieš, bol som trocha prekvapený, keď si ma prišiel navštíviť. Nečakal som ťa. Nezykneš sa mi pred svojim príchodom najprv ozvať, aby som sa mohol fyzicky a najmä psychicky pripraviť?" Tento krát obráti svoju pozornosť znova na Sylvaina.
,, Nie, dosť často chodím neohlásený." Odpovie a potom na mňa konečne pozrie. ,, Michael, Derek s nami nezostane."
Moje čoraz väčšie znepokojenie nad Fabriciovými zreteľnými vyhláseniami a Sylvainovo nepoprenie jeho rečí sa v momente stratilo. ,, Čože?"
,, Oh, ty si hrozný Sylv. Povedať to takto na rovinu."
Sylvain sa na modrovláska zamračí a pokračuje: ,, Fabricio sa rozhodol nechať si ho a ja nenamietam, pretože u neho bude o tvojho priateľa dobre postarané."
,, Ale..." Na jeho tvári sa zjaví výraz, ktorým mi dá jasne najavo, že nepripúšťa námietky. Čo pre neho znamená prisediaci muž, keď pre neho nedodrží svoj sľub, ktorý mi dal? Nemôžem to len tak nechať. Čo Derek? Musím za neho bojovať. Pomôcť mu. On to pre mňa vždy robil. Otočím sa na hnedovlasého priateľa a bez okolkov sa spýtam: ,, Chceš zostať tu. So mnou, však?"
Odpoveď ma zarazí. ,, To je v poriadku, Michael."
,, Nie, nie je! Nemôžeš predsa..." Vyskočím na nohy, no nestihnem dohovoriť.
,, To stačí." Sylvain pár rýchlymi krokmi premeria vzdialenosť medzi nami a schmatne ma k sebe.
,, Vravel si, že mu tu dovolíš ostať. Prečo...?" Nemienim sa tak ľahko vzdať.
,, Povedal som, že to stačí!" Vykríkne a obaja sa zamračíme. Keby nebolo Dereka naďalej by som sa so Sylvainom škriepil.
,, Michael, ja chcem odísť s pánom Fabriciom. Naozaj. Po tom, čo zomrel Christián som si myslel, že môj život je už zbytočný, ale nie je. To som zistil v jeho sídle. Ver mi, keď hovorím, že mu chcem slúžiť."
Dívam sa do jeho očí a pokúšam sa nájsť pravdu, no je mi jasné, že ju vyslovil. Aj keď nepoznám príčinu.
,, Tak a je to čierne na bielom." Podíde ku mne modrovlások a šibalsky sa uškrnie na Sylvaina, ktorý ma zviera v náručí. ,, Ty si teda vieš vybrať, Sylv. Budeš potrebovať trpezlivosť na takéhoto rebela. Vždy som tvrdil, že máš zvláštny vkus." Uchechtne sa a nakloní k môjmu uchu. ,, Neboj sa maličký. Medzi mnou a tvojim milovaným nič nie je. Len som ťa trochu skúšal a som spokojný s výsledkom, takže ti ho nechávam na starosť. Ty mi na oplátku nechaj starosť o tvojho priateľa, okey?"
Jeho slová ma zmiatnu. Celú dobu sa so mnou iba hrá? Čo je to za muža?! No musím uznať, že jeho priznanie mi padlo vhod. Takže nie sú milenci. Navyše to vyzerá, že sa o Dereka dosť zaujíma...možno nie je taký, aký sa na prvý pohľad vzdal. Možno s nim bude môj priateľ šťastný alebo aspoň spokojný. Vzdychnem si a slabo prikývnem. Budem v to aspoň dúfať. Asi som sa vzdal priskoro, ale poznanie, že Sylvain je iba môj je jediné na čom mi skutočne záleží a preto sa primknem bližšie do jeho objatia.
,, Nn..." Zo Sylvainových úst sa vyderie tichý ston a ja začnem ešte dôkladnejšie sať jeho pýchu. Popri tom si všakovako pomáham rukami, keďže jeho rozmery prekračujú bežnú hranicu. Vydá ďalší tlmený zvuk a ja sa usmejem. Dnes v noci mám nezyčajný úspech. Sylvain totiž vždy pri milovaní sotva preriekne hlásku, no mňa núti neustále kričať od rozkoše. To nie je fér. Chcem, aby prišiel o zdravý rozum presne ako ja, keď sa ma dotýka. Pocítim vo vlasoch jeho ruku a jemné odstrčenie. ,, To stačí, Michael." Pobozká ma a presunie pod seba.
Pevne na neho pozriem. ,, Nechaj ma ťa uspokojiť."
,, Nemaj obavy." Uškrnie sa. ,, O chvíľu dostaneš príležitosť." Prejde mi jazykom okolo uška a zahryzne sa doň. Zároveň do mňa vsunie prsty a ja som schopný iba vzdychať slasťou. Ústami sa prisaje na moje a celé vnútro mi vyplní svojim šikovným jazykom. ,, Už nikdy mi neodvrávaj kvôli inému mužovi. Nevieš si predstaviť čoho som schopný, keď žiarlim."
,, Eh?"
,, Ale dnešok sa už nebude opakovať. Patríš len mne, Michael."
Aj keď mi telom prechádza triaška pochopím, že hovorí o Derekovi a zaplaví ma radosť. Naozaj na mňa žiarlil. Nebol však jediný, koho toto popoludnie ten pocit opantal.
,, Prečo ťa Fabricio oslovuje menom? Dokonca skratkou..." Prestane pohybovať prstami, keď sa mu po prvýkrát nepodarí porozumieť mojej vete.
,, Sme priatelia od detstva a ver mi, že za tú prezývku by som ho najradšej zabil. Prečo ťa to zaujíma?"
".................."
,, Ty žiarliš?" Udivene po mne prejde svojimi čiernymi očami.
,, Je jediný, čo ťa tak volá...aj ja by som chcel mať niečo špeciálne..."
Rozosmeje sa.
,, Nelíšim sa v ničom od iných, však? Ale on áno. Preto ťa nazýva..."
,, Tak to nie je. Ty si pre mňa najdôležitejší. Nepovedal som ti, že ťa milujem? A to nevyslovujem len tak."
,, Nikdy si to nepovedal!" Vykríknem a snažím sa potlačiť slzy šťastia.
,, Vážne? Potom to hovorím teraz: Milujem ťa, Michael."
Obtočím mu ruky okolo krku a silne sa k nemu pritisnem. ,, Čo keby si ma volal miláčik? Tak mi zatiaľ nehovorí nikto." Zašepká.
Usmejem sa a zaborím prsty do jeho strieborných vlasov, keď do mňa hlboko prenikne. Pri tom spojení sa mi telom rozľahne nekontrolovateľná rozkoš. Plameň, ktorý sa rozblčí v mojom vnútri bolo nutné hasiť celú noc a Sylvain mi v tom s radosťou vyhovel. No žeravé uhlíky tam stále ostali a lenivo čakali na ich ďalšie rozpálenie...
"Hm..."
Napäto čakám na Sylvainov názor a pozorujem rovnako ako on portrét pred sebou. Je to už vyše päť minút, čo sa Sylvain postavil ku mne a sleduje obraz, ktorý som vlastnoručne namaľoval a na ktorom mi osobne pózuje. Neprehovoril zatiaľ jediné slovo. Sotva sa zmohol na úbohé pohmkávanie. Zamračím sa a stupnem si pred jeho zorné pole.
,, Nepáči sa ti."
Zamyslene na mňa pozrie a o okamih s úsmevom vykríkne: ,, Mám to! Zavesím si to do spálne."
To premýšľal iba nad tým, kam si ho zavesí? ,, Takže sa ti páči?"
,, Iste. Netušil som, že si v tom taký zručný Michael."
,, Nie som až taký dobrý." S červeňou sklopím tvár k zemi.
,, Naozaj je to krásne umelecké dielo, ver mi. No chýba ešte jedna vec."
Prekvapene po ňom blysnem a on sa na mňa šibalsky uškrnie. ,, Potrebujem aj tvoj portrét, aby to bolo kompletné. Preto si teraz vymeníme miesta. Vyzleč sa."
,, Čože? Ja som ťa predsa maľoval oblečeného!"
,, To je síce pravda, ale v tejto chvíli tu budem umelcom ja, takže ja rozhodnem o svojom modeli. Nepostávaj len tak a rýchlo si zlož všetky šaty."
S rozšírenými očami cúvam a on sa približuje. Natiahne ruky a ja uskočím. Takto mu uhýbam asi minútu, kým ma neschmatne a neprivalí svojim telom. So smiechom sa mu ešte trocha vzpieram.
,, Naozaj mi nedovolíš nakresliť ťa nahého?"
V hrudi sa mi rozleje príjemné teplo z poznania, že mi Sylvain nič neprikazuje ba dokonca mi dáva najavo možnosť voľby. Neviem čím som si zaslúžil jeho nežnosť a lásku. Pocit voľnosti a vedomie, že pre niekoho nie som iba jeden z mnohých, nie som iba obyčajná vec, žiaden bezvýznamný otrok je nádherný. Pre tohto muža by som urobil všetko, ale nie...prudko zamykám hlavou naznačujúc mu, že vylučujem jeho návrh. Popri tom si nepozornosťou sfarbím jedno líce na červeno, keďže na zemi zostal ležať štetec po našej menšej naháňačke. Rukou mi zachytí bradu a oblizne to miesto.
,, Č-č-čo to robíš? Nemôžeš jesť farbu."
,, Všetko na tebe chutí úžasne Michael." Prehovorí zastretým hlasom, pri ktorom mi prejdu telom zimomriavky. Vášnivo sa vrhne na moje pery a rukou zájde pod košeľu. Chystá sa ňou dobyť práve do nohavíc, keď nás zastaví krik na chodbe. Šok, ktorý mnou prejde po spoznaní vrieskajúceho hlasu ma načisto omráči.
,, Kde je?! Kde dopekla je?!"
Ani si neuvedomím, že je už Sylvain na nohách a postavil dokonca aj mňa. ,, Počkaj na mňa v izbe." Zašepká a vystrčí ma z dverí smerom k schodisku vedúcemu na poschodie a do jeho spálne.
,, Ale..."
,, Choď!" Zvýši hlas a prosebne na mňa pozrie, čo ma príjme k činu. Nestihnem však prejsť ani meter, keď sa z druhej strany objaví on a zatarasí mi cestu.
,, Vedel som to. Vedel som, že si tu!" Zakvačí prsty do mojich dlhých vlasov a trhne k sebe. Bolestivo syknem a postavím sa na špičky, keďže ma k tomu núti jeho ruka.
,, Pusti ho, Rey!" Sylvain sa pohne k nám, no môj pán vytiahne meč a pritisne mi ho k hrdlu.
,, Nepohni sa, lebo ho podrežem. A ver mi, že v tejto chvíli by som to najradšej urobil."
,, Neurob nijakú hlúposť."
,, Pche, tento otrok patrí mne! Môžem si s nim robiť, čo si len zažiadam. Kto vám dal právo vziať si ho bez môjho zvolenia, lord Sylvain?! Ešteže je šľachta taká klebetná a šírila svoje flámy rýchlosťou blesku. Klebety o tom ako vďaka jednému otrokovi veľactený lord nesplnil svoje povinnosti. Ako si ho zobral zo sebou a na všetko ostatné sa vykašľal. Nemusel som dvakrát hádať, kto sa za tým tajomným otrokom ukrýva, však Michael?!" Čepeľ ostria prereže jemnú pokožku na mojom krku.
,, Prestaň Rey!" Vykríkne bezmocne Sylvain.
,, Čo urobíte? Prevezmete jeho miesto, lord? Po takej zrade si Michael nezaslúži nič iné len smrť."
,, Pane..."
,, Čuš Joshua!"
Až pri tichom proteste si uvedomím, že za nami stojí aj čiernovlasý mladík, ktorý bol mojim životným nepriateľom, keď som žil u pána a ktorý bol nakoniec jediný, čo ma zachránil od dovŕšenia jeho trestu na mne.
Upriem pohľad na Sylvaina. Opäť nás to dostihlo. Osud, ktorému sa nemožno vyhnúť. Osud, ktorý mi jasne naznačuje, že k nemu nepatrím. Nechce ma pustiť zo svojich osídieľ a pevne ma zviera v okovách. Čo môžem robiť? Nechcem o neho prísť. Ale ako sa ho dokážem znova vzdať? Je mi jedno, čo sa stane so mnou, no Sylvain musí žiť. Musím to ukončiť. Tentoraz navždy. Pre jeho dobro. Vždy som vedel, že si ho nezaslúžim, že ho nemôžem mať pre seba, že nemám právo ho milovať... ,, Pôjdem s vami pane, tak prosím odložte ten meč."
,, Čo to hovoríš?!" Sylvain zabodne svoje tmavé oči do mojich. Zračí sa mu v nich zúfalstvo a zároveň odhodlanie. ,, Nemusíš to robiť. Ver vo mňa, Michael. V nás. Môžeš si vybrať...nemysli na nič, iba na to, čo skutočne chceš. Nehľad na následky len mi povedz, čo naozaj chceš!"
,, Ja-ja..." Musím poslúchnuť, musím ho zachrániť, musím sa podriadiť. ,, Nedovoľ mi odísť Sylvain!" Vykríknem a cítim, že po týchto slovách som to roztrhol. Puto, ktoré ma spájalo s pánom, ktoré držalo aj napriek mojej láske k inej osobe, ktoré nepovolilo, kým som nenabral odvahu a nevzoprel sa osudu. Pokým som si neuvedomil, že nemusím byť obyčajným otrokom a svoj život si som schopný určiť sám.
Všetko potom sa strhlo prirýchlo. Sylvain ma oslobodil z pánovho zovretia...nie on už nie je a nikdy nebude mojim pánom, odteraz som nim ja sám...bojovali a nebyť Joshuu v tejto chvíli by som bol určite mŕtvy a nemohol slobodne dýchať. Rey sa v jednej sekunde pološialeny vrhol na mňa a chystal sa ma popraviť za moju trúfalosť, zradu...za druhé slobodné rozhodnutie v mojom živote. Netuším prečo to Joshua urobil, no skôr ako sa to Reyovi podarilo, prebodol ho svojim mečom. Usmial sa, avšak jeho tvár pokropili bolestné slzy. Následne vrazil osteň zbrane aj do seba. Sú to štyri dni, čo sú obaja mŕtvy a ja cítim zvláštny pokoj. Prvý deň som preplakal. Trápila ma smrť môjho bývalého pána. Veď som ho toľké roky zbožňoval. Naozaj som ho mal rád aj napriek všetkým strastiam, ktoré mi spôsobil. Kým som nespoznal Sylvaina bol pre mňa všetkým. S jeho stratou som prišiel o nejakú časť seba, no namiesto ukrutnej prázdnoty, ktorú som cítil, keď som si myslel, že Sylvaina viac neuvidím, tú časť vyplnil tichý teplý pokoj. Dáva mi silu pokračovať, silu ísť ďalej a bojovať o to, čo skutočne milujem. Budúcnosť mám pred sebou a tá mi odkrýva nekonečné možnosti.
,, Michael, cítiš sa lepšie?" Do izby vstúpi Sylvain a podíde k posteli, na ktorej sedím. Tieto posledné dni ma nechal samého, keď som to potreboval. Bol ohľaduplný. Dokonca na mňa netlačil ani v noci. Aj keď sme spali v rovnakej posteli po prvý raz ma držal iba v náručí. Čaká, kým urobím prvý krok. Vlastné rozhodnutie, ktoré budem robiť až po zvyšok môjho života. Už viac nechcem byť samotný...chcem spraviť všetko po čom túžim.
,, Pobozkaj ma." Zašepkám a zdvihnem k nemu tvár. V jeho očiach sa zračí neistota, no nezaváha ani sekundu a nahne sa nado mňa. Spojí naše pery v jedno a ja viem, že toto, tento muž je jediné, čo ma dokáže urobiť šťastným. Milujem ho viac ako čokoľvek na svete. Viac ako seba, no nechcem sa pri tom pocite stratiť, preto si zanechám aspoň niečo čo bude patriť iba mne. Svoju slobodu, no všetko ostatné je iba jeho. ,, Štyri dni bez sexu ťa naozaj poznačili." Uchechtnem sa a pritisnem bližšie k nemu. ,, Si taký tvrdý už po jednom bozku."
,, Michael." Roztúžene šepne do mojich úst a povalí ma na posteľ. ,, Musíš mi vynahradiť tie nekonečné hodiny bez tvojho lákavého tesného vnútra."
,, Sylvain..." Zavzdychám, keď sa jeho ruky rozbehnú po mojom tele.
,, Keď som s tebou nebol jedno." Presunie pery na citlivé miesto na krku a celého ma rozochveje.
,, Táto noc bude zrejme veľmi dlhá."
,, Nie srdiečko, jedna noc mi nepostačí. Chcem všetok tvoj čas na tejto zemi a aj ten potom."
Tento muž vždy dosiahne svoje a ani tentoraz tomu nebude inak. Usmejem sa do tých najtemnejších a najláskavejších očí, ktoré mi poskytli to najcennejšie... ,, Je len tvoj."
Komentáře
Přehled komentářů
SUper, těšila jsem se na konec téhle povídky :)
=0)
(Teressa, 20. 7. 2010 7:51)uzasne!!! som rada ze to takto dobre skoncilo=) uz sa neviem dockat dalsich tvojich poviedok=) uz aby tu nejake boli=)
o*.*o
(kated, 19. 7. 2010 15:16)ohhh suprovej konec....ty joho uz sem se lekla ze ho podrizne XD.....ale super...ja proste miluju happyendy XD.
***
(Jana(http://mujutajenysvet.blog.cz/), 18. 7. 2010 18:31)skutečně nádherný šťastný konec, úžasný
...
(Arya, 18. 7. 2010 1:44)
uuu dockali sme sa ;-)
ten zvrat ku koncu s tym Reyom uz som si myslela, ze sa to niajak zvrtne v neprospech nasej dvojice :DDD
ale jednoducho super poviedka :D
...
(Aylen, 23. 7. 2010 20:41)