Jdi na obsah Jdi na menu
 


Medailón- kapitola prvá

26. 6. 2010

    Na polube veľkej krásnej dvojsťažňovej brigy (plachetnici) stojí mladý chlapec a díva sa okolo seba. Navôkol zúri búrka, do jeho tváre sa opiera vietor a strapatí mu jeho dlhšie zlatisté vlasy. Obrovské morské vlny, ktoré sa vďaka tomuto nestálemu živlu penia, bičujú všetko, čo sa im postaví do cesty, výnimkou nie je ani spomínaná loď. Pod náporom prírodnej sily sa vznáša na všetky strany, vyzerá akoby sa už-už mala roztrieštiť ako domček z karát, no jej štíhla línia drevenej koštrukcie a kontrola, ktorú si vynucuje jej posádka ju bezpečne plavia smerom na Juh.

    ,, Si si istý, že to naozaj chceš urobiť?" K zamyslenému chlapcovi sa priblíži červenovlasý mládenec a obzrie si svojho spoločníka, parťáka a priateľa v jednej osobe starostlivým pohľadom.

    ,, Je čas, Dariell. Na túto chvíľu som čakal celé roky, nič mi v mojom pláne nezabráni." Pomaly odpovie chlapec stále zahĺbený v myšlienkach.

    Druhý mladík to prejde mlčaním. Vie, že svojho priateľa od jeho úmyslu neodradí, ale nedokáže si pomôcť aspoň sa o to nepokúsiť.

    ,, Ak si si to rozmyslel Dariell a nechceš ísť so mnou tak..."

    ,, Sám najlepšie vieš, že to tak nie je. Akoby som ťa mohol nechať samého? Určite by si sa medzičasom zaplietol ešte do kadeakých iných problémov, ktoré nie sú ani potrebné. Si ako magnet na nezmyselné potýčky."

    Tieto slová naplno vrátia chlapca do reality, čím sa prejaví jeho ohnivá povaha. ,, Čože?! Ja? Veď za to nikdy nemôžem. Stále si začnú nejaký mamľasi a ja sa iba bránim."

    ,, Keby si nebol taký unáhlený, ľahko by si sa vyhol týmto nepríjemnostiam."

    ,, Nie som unáhlený! No moja trpezlivosť má svoje medze." Zachmúri sa na priateľa.

    ,, Teda žiadne." Zašepká potichu Dariell, čo však stačí na to, aby to počul aj výborný sluch blonďavého chlapca.

    ,, Ak ma chceš naštvať tak sa ti to darí."

    ,, Nie, to naozaj nie, ale je to nesmierne jednoduché." Rozosmeje sa tlmeným smiechom.

    ,, Haha. A kto vôbec hovorí, že sú to nepríjemnosti? Pre mňa to je skôr menšie rozptýlenie, ktoré padne vhod." Vyplazí jazyk na červenovláska a otočí sa.

    Ten ho opatrne zastaví. ,, Lyra..."

    ,, Bude to v poriadku." Zozadu sa na ňho uškrnie a šikovne prejde na druhú stranu plavidla, pričom rozdáva svojim mužom ďalšie príkazy...

    O malú chvíľu loď zakotví v Portsmouthskom prístave.

 

                                     ............... Lyra...............

    Hlavou pokyniem Dariellovi na budovu pred nami a obaja vstúpime dnu. Pohľadom preletím po plných stoloch malej krčmičky, kým nezahliadnem jeden uprostred okna, ktorý čaká na zákaznikov. Pohnem sa dopredu uvedomujúc si ako nás zraky ostatných so záujmom sledujú. Keď si sadneme, z davu výjde starší zavalitý muž a postaví sa pred nás. ,, Páni, tento stôl bohužiaľ nie je voľný."

    ,, Ako to myslíte? Pokiaľ ma zrak neklame a len pre vašu informáciu je dosť ostrý, nikto okolo mňa nesedí, až na môjho priateľa." Zabodnem naštvaný pohľad do podľa všetkého tunajšieho hostinského, ktorý sa nevie rozhodnúť čo spraviť.

    ,, Prepáčte, ale za týmto stolom vždy sedia vojaci. Prichádzajú každý večer a..."

    ,, Nijaký zo spomínaných vojakov tu nie je, takže nás a ani seba nezdržujte týmito táraninami. Ak sa objavia...tak sa objavia. Som hladný. Teraz mi doneste nejaké dobré jedlo a víno." Podráždene odpoviem a zložím si so seba premoknutý kabát. Hostinský na mňa vypleští oči. Určite práve uvažuje nad tým, či má poslúchnuť príkazy takého sopliaka- uznávam nevyzerám práve najmužnejšie- ale mám inú zbraň. Zabodnem pohľad do hostinského, ktorému sa na čele objavia kvapky potu a začne potichu koktať: ,, H...neď ...to bude, ... pane." Aby som sa uistil, že prinesie niečo naozaj chutné do rúk mu hodím zlatú mincu. Ten to vletku chytí a celý sa rozžiari. S cudzými návštevnikmi je nadmieru spokojný. Netrvá dlho, kým na stôl prinesú plno jedla a my sa doňho pustíme. Dariell si zo seba tiež zhodí plášť, čím pripúta novú dávku pozornosti- tým myslím ženy. Nežnejšie pohlavie sa vždy zaujímalo o môjho priateľa. Jeho pekná tvár so zvodnými orieškovohnedými očami lemovaná červenou záplavou vlasov, vysoká a štíhla postava, lákala nie jedno ženské srdce. Často mu závidim jeho príťažlivosť. Ja sa môžem vychvaľovať akurát tak svojimi nebezpečnými mačacími očami, ktoré v človeku dokážu vyvolať neznesiteľný strach. Moja prezývka nie je pre nič za nič- PREKLIATA MAČKA. Zahodím svoje myšlienky do úzadia a spyklenecky sa na Dariella usmejem.

    ,, Prečo sa tak uškŕňaš?" Spýta sa a odhryzne si zo stehna z kurčaťa.

    ,, Zdá sa, že máš o dnešnú zábavu postarané. Pozri na tie dievčiny, ktoré ťa prepaľujú pohľadmi."

    ,, Nemám záujem."

    ,, Ty si blázon. Veď si sa na nich ani nepozrel. Keby som bol taký šťastlivec ako ty...hmm..." Z mojich predstáv ma vytrhne krik prichádzajúci odo dverí.

    ,, Hej, vypadnite z toho miesta! Tu sedíme my!" Hlas patrí jednému z vojakov, ktorý sa k nám začnú približovať.

    Výhľad mi zastrie hostinský, ktorý sa s prekríženými rukami a prosebným pohľadom prihrnie ku mne: ,, Prosím vás pánkovia, urobte tým mužom po vôli. Môžu vám ublížiť a narobiť tu neporiadok."

    ,, Tsk..." Pohŕdavo prejdem po hostinskom a uchlipnem si z vína predo mnou.

    Skupinka vojakov sa rozostaví okolo nášho stola a ten istý chlap- značne opitý- začne znova vyrevovať. Prekrútim očami a s pokojom mu odpoviem nech si nájde voľné miesto. Slovo voľné jasne zdôraznim.

    ,, Zavri hubu, zasran malý a počúvaj, čo ti hovoria dospelí." Zakričí mi rovno do ucha a moja trpezlivosť tým pretečie. Zavadím zrakom o Dariella vysielajúc mu správu o mojej snahe. Chystám sa práve vytiahnuť svoj meč, keď ma zadrží ďalší hlas. Z tieňa sa pohne vysoký muž, jeden z nich, čo spoznám vďaka vojenskej uniforme a položí ruku na plece toho ožratého trkvasa. ,, Steve, nechaj toho muža" jeho pohľad prejde po Dariellovi, ktorý si túto scénu ani nevšíma a potom po mne, pričom sa jeho žiarivé modré oči na dlhú chvíľu vpijú do mojich a úplne ma omráčia ,, a jeho syna na pokoji." Syna!!! Dariell sa usmeje a mňa ide od hnevu roztrhnúť. Čo je dosť je dosť! Z boku vytasím krátky meč, čo značí jasnú výzvu.

    ,, Chlapče, ty sa chceš so mnou biť? Haha, zmetiem ťa ako zrnko piesku." Opäť sa ozve ten idiot, čo vyvolal všetok ten hurhaj.

    ,, Kto hovorí o vás? Veď neviete stáť ani len na nohách." Ďalej sa už nezaoberám tým individuom a nasmerujem svoj meč na muža, ktorý ma počastoval poznámkou o synovi. Ten však iba stojí a obzerá si ma. Čo je s ním? Ak mieni iba blbo civieť je mi to jedno. Ja to tak nenechám. Zdvihnem ruku chystajúc sa zahnať, no zastaví ma hluk pred dverami. Čo zasa? V nich sa zjaví ďalší vojak.

    ,, Raven, generál s tebou chce okamžite hovoriť... Čo sa tu deje?" Zmätene si obzerá výjav pred sebou.

    ,, Nič, poďme." Modrooký muž, ktorý ma nejakým spôsobom zvláštne fascinoval sa pohne preč a za nim aj ostatní. Nestihnem vysloviť ani len slovo a už ho nie je. Zmizne tak rýchlo ako sa objaví. Klesnem späť k Dariellovi.

    ,, Čo to dočerta malo znamenať? Len tak si odíde!"

    ,, Mal by si byť rád, že sa situácia nijako nevyhrotila."

    ,, Rád?! Nazval ma deckom a potom si len tak odkráča. Mám chuť niekomu rozbiť ústa a zdá sa, že na to dnešnú noc nedostanem príležitosť!"

 

                                    ..................Raven...................

    Otvorili sa ťažké dubové dvere, vošiel som dnu a zaujal vojenský postoj sprevádzaný pozdravom. Potom sa dvere rázne zatvorili a v miestnosti nastalo ticho. ,, Plukovník Malonty," oslovil ma generál ,, prejdem rovno k veci. Dostal som správu, že sa na území Anglicka objavila pirátska loď. Včera popoludní napadla aj našu posádku nachádzajúcu sa blízko prístavu v Portsmouth. V tejto krajine vieme nakladať s pirátmi, však?

    Jeho otázku, na ktorú nepotreboval počuť odpoveď, som prešiel mlčaním.

    ,, Zaistite, aby som o tomto probléme už nepočul."

 

                                    .......................Lyra........................

    ,, Lyra, deje sa niečo?"

    ,, Prečo by sa malo?" Zo zovretia pustím modrý medailónik- jedinú vec, ktorá mi zostala z minulosti. Ten sa slabo rozkolíše na mojom krku a potom ustane.

    ,, Zasa na to myslíš?" Opýta sa Dariell a položí mi ruku na plece.

    ,, Neprejde hodina, aby som si to nepripomenul." Zašepkám a schovám medailónik za košeľu. No nebola to celkom pravda. Keď som si pred chvíľou vybavil deň, v ktorý som o všetko prišiel, po prvý raz sa moje myšlienky rozutekali iným smerom. Myslel som na to, že prívesok má rovnakú farbu ako jeho oči. Možno preto ma tak fascinovali. Možno preto mi neschádza z mysle. Farba jasnejšia ako šíre more. Zrejme toho muža už nikdy neuvidím...

    ,, Blíži sa k nám anglická fregata!" Vykríkne jeden z mužov, ktorý pozoruje ďalekohľadom morské vlny pred nami a preruší tak moje podivné úvahy.

    ,, Zdá sa, že máme spoločnosť." Usmejem sa. Trocha rozptýlenia nikdy nezaškodí. ,, Napnúť plachty, pripevniť laná, pripraviť zbrane a nezabudnite vztýčiť vlajku." Rozdávam príkazy a sledujem ako je nám anglická loď za pätami. O chvíľu sa nad nami zjaví vlajka uprostred, ktorej tróni čierna mačka s vytasenými pazúrmi. Vietor sa s ňou jemne pohráva a núti všetky oči, aby na nej spočinuli. Uškrniem sa. Moja minulosť je stratená a kým si ju vybojujem späť, toto je mojim kráľovstvom. Zhodnotím, či sú všetci muži na svojich miestach a so vzrušením blížiacim sa z boja zavelím obrátiť loď. Keď máme dostatočnú vzdialenosť na využitie lán a zaklesňovacých mostíkov polovica mužov na čele s Dariellom, ktorému plne dôverujem preskáče na druhú loď. Ja zostanem so zvyšnými mužmi brániť tú svoju. Nastáva boj muža proti mužovi. Práve zhodím jendého vojaka do mora, keď pohľadom zavadím o Dariella. Má problémy. Ako je to možné? On je predsa skvelým bojovníkom...Nemám čas na nezmyselné úvahy a bez rozmyslu preskočím na palubu druhej lode. Zdvihnem meč a zabránim tak akurát včas možnému zraneniu Dareilla.

    ,, Lyra..."

    ,, Vráť sa späť! Ja sa o tohto postarám." Postrčím Dareilla, aby ma počúvol, keďže len nemo civí a obrátim celú svoju pozornosť na muža, ktorý ma takmer pripravil o priateľa. Zostanem však stáť ako prikovaný. Z vrchu na mňa hľadia jasno modré oči čiernovlasého muža známeho ako Raven. Muža, ktorý ma v posledné hodiny v myšlienkach tak mátal. Aj na jeho tajomnej tvári sa zjaví prekvapenie, no to hneď vystrieda chladný výraz. ,, Si jeden z nich..." Konštantuje tichým, hlbokým hlasom.

    ,, Nielen to, som ich vodca." Spresním jeho dohady a vyvolám tak v jeho tvári ďalšiu búrku nejasnosti. ,, Zdá sa, že náhoda zariadila, aby sme sa opäť stretli...čo tak dokončiť to, čo sme začali v hostinci?" Vyzývavo zakrúžim mečom. ,, Tentoraz hádam budete bojovať."

    Modrooký muž nič nepovie a urobí výpad. Naše zbrane sa po prvý raz skrížia a mňa zaplaví neznesiteľná vlna potešenia.

 

                           ................o pár hodín neskôr...................

    ,, Zmizlo to."

    ,, Čo zmizlo, Lyra?"

    ,, Môj medailónik. Je preč." Prejdem si rukami po hrudi a roztrhnutej košeli, no znova ma to utvrdí v mojej domnienke. Musel som ho stratiť pri boji s tým mužom. Bitka sa neskončila najlepšie. Síce sme neutrpeli porážku, no boli sme vďaka príchodu posili angličanom nútení k úteku. Musel tam zostať. Nemôžem to tak nechať. ,, Dostanem ho späť. Viem, kto ho má."

 

                                   ....................Raven......................

    Odkiaľ ho to chlapča môže mať? Hlúpa otázka. Určite ho ukradol jednej z lodi, ktoré olúpil. Nečakal som, že ho ešte uvidím. A už vôbec nie, že by mohol byť hľadaným pirátom. Je to ešte decko.

    ,, Raven."

    ,, Nevstupuj bez zaklopania. Už som ti to nespočetne krát opakoval Steve." Schovám modrý prívesok do zásuvky a upriamim pohľad na postávajúceho hnedovlasého spoločníka.

    ,, Veď hej, hej. Iba som chcel osláviť naše malé víťazstvo."

    ,, Nezvíťazili sme."

    ,, Pff, ale tí zasraní piráti zbabelo ušli...to je akoby sme ich porazili."

    Sledujem ako sa Steve zatacká a dopadne do kresla predo mnou. ,, Myslím, že si to už dostatočne oslávil, takže nechápem, čo tu robíš."

    ,, Ale no tak, nebuď taký suchár. Sotva som otvoril fľašu." Nešikovne sa mu podarí položiť spomínanú fľašu na stôl, no následne ju zvalí svojim rozmachom, ktorým sa snaží opísať ako počas bitky dostal dvoch chlapov jedným úderom. Moje papiere by v tejto chvíli boli vťahu, no vďaka jeho "sotva otvorenej pálenke" spočívali naďalej nedotknuté na stole.

    ,, Ešteže si skoro nič nevypil." Zahľadím sa na prázdnu fľašu.

    ,, Hehe, zrejme si z nej uchlipli chlapci."

    ,, Iste." Ďalšiu polhodinu počúvam jeho chvály na dnešnú akciu, kým si zmyslí, že dnes so mnou do reči nie je a odíde. So zásuvky vytiahnem medailón a strčím si ho do vrecka. Erb na ňom mi je povedomý. Zistím komu patrí. Steve bol dnes opäť pod párou, takže som sa mu nezmienil o chlapcovi z hostinca, ktorý je zároveň našim terajším nepriateľom. Možno to je tak lepšie. Ktovie, akoby zareagoval pri spomenutí toho chlapca. Chlapca s divokými mačacími očami- takže chýry o tzv. PREKLIATEJ MAČKE sa zakladali na skutočnosti...

 

                                 .....................Lyra......................

    Trvalo mi týždeň zistiť pod akým velením pracuje muž menom Raven, kde sa nachádza a bolo to presne sedem dní, kým sa mi naskytla vhodná príležitosť na zobratie si toho, čo mi patrí. Z lode som sa vykrádol nenápadne, aby ma Dariell nevidel. Nie žeby som sa mu musel zodpovedať za to, čo robím, no jeho rodičovské rady si pre tentoraz môže nechať. Stojím na námestí, kde sa dnes usporadúva veľký trh parádnych čačiek prinesených z najrôznejších exotických krajín na svete. A keby som nemal na práci špehovanie dvoch mužov pred sebou, určite by som si niečo z týchto zaujímavých vecičiek ukoristil. Za ten čas, čo pozorne sliedim za plukovníkom Ravenom som zistil, že nie je veľmi spoločenský typ. Nikam si doteraz nevyšiel a ja som preto nedostal lepšiu šancu na vziatie si medailónika späť. Navyše mu spoločnosť robí ten opitý chmuľo z hostinca. Preto mi je vlastne záhadou, že sa rozhodol ísť práve tu! Predpokladám, že prívesok so sebou nemá, ale hádam sa mi podarí z neho vytiahnúť aspoň to, kde ho ukrýva. Som si vedomý, že to, čo sa pokúšam urobiť je zrejme hlúposť, ale nemám na výber.

    Potichu sa pohnem vpred a zastanem pri obchodíku z množtvom látok. Hnedovlasý muž sa práve nadchýňa nad škatuľkami tabaku asi meter odo mňa. Zrazu sa otočí a zamieri ku mne.

    ,, Hej ty, poraď mi nejakú peknú látku na slávnostný oblek."

    Rýchlo sa poobzerám okolo seba, ale ako predpokladám, jeho slová sú určené mne. Kde došľaka je obchodník? Raven sa k nám pripojí. Pokoj, mám na sebe plášť a klobúk- takto ma nespozná. Prejdem k rozloženým látkam a vytiahnem prvú, čo mi padne do ruky.

    ,, Myslíš si, že tento kus handry je primeraný môjmu postaveniu?!" Rozkričí sa hnedovlasý idiot predo mnou. Na toto nemám čas ani náladu. Môj medailónik je tak blízko!

    ,, Nemajte obavy, pane. Táto handra ho mnohonásobne prevyšuje." Štipľavo mu odseknem späť.

    Na chvíľu mi oslabý pozornosť Ravenov tichý smiech a tak si až neskoro všimnem, že hnedovlasý chlapík rozmachol rukou mojim smerom. Keďže som obratný a mám rýchle reflexy vyhnem sa útoku, no následne dopadnem na zadok vďaka kope látok na zemi. Z hora sa na mňa uškŕňa opilecký chumaj. Zdvihnem hlavu rozmýšľajúc, čo by som mu na oplátku mohol vyparátiť, no muži predo mnou zostanú nepohnute stáť.

    ,, Ty si ten zasran..." úžasnuto vykríkne hnedovlasý.

    Rukou si zašmátram po hlave, čo vysvetlí moje prezradenie. Klobúk mi pri páde niekde spadol. Rýchlo blysnem po Ravenovi. Toto môže byť problém. Ten sa ale nehýbe. Alebo moja šanca? Vyškriabem sa na nohy a vytiahnem meč. Najradšej by som mu čepel ostria priblížil ku krku a prinútil ho hovoriť, no je príliš vysoký. Nie len žeby bol ten výjav komický, no horko- ťažko by sa mi to podarilo a tak sa postavím pred neho. ,, Kde je?"

    Raven nadvihne obočie. Takže sa mieni hrať na hlupáka? Fajn.

 

 

    ,, Lyra, kde si bol?"

    ,, Prejsť sa."

    ,, Mal by si byť opatrnejší, už poznajú tvoju tvár." Zastúpi mi cestu k izbe Dariell.

    ,, O mňa sa nemusíš strachovať." Bez ďalších rečí prejdem okolo neho a vstúpim dnu. Dočerta! Môj prvý pokus načisto zlyhal. Navyše som bol nútený zasa utiecť. Dočerta s tebou, Raven! Ja sa ale nevzdám. Získam svoj medailónik nazad.

 

                                  ....................Lyra....................

    Tri dni som sa pokúšal nájsť spôsob ako sa dostanem do Ravenovej blízkosti, no všetky moje snahy boli zbytočné. Od našej poslednej potýčky sa znova neukázal na verejnosti a mne už dochádzala trpezlivosť. Takže mi nezostáva nič iné len prejsť na plán B, ktorý som za žiadnych okolnosti nechcel použiť! Jediná možná prístupová cesta sa riadila príslovim: Ak nepríde Raven k prekliatej mačke, mačka príde k Ravenovi. Problém ale spočíval v tom, ako k nemu mačka príde. Do kasárni, ktoré obývali vojaci viedla len jediná cesta. Prejsť cez strážený hlavný vchod, no civilov tam nepúšťajú. Takže mi zostáva zaopatriť si vhodný prevlek, aby som sa mohol nerušene dostať dnu, vziať čo chcem a odísť.

                                           ...o chvíľu neskôr...

    Srdce mi vynechá pár úderov, keď ma zastaví hvízdanie dvoch strážnikov. Všimli si to. Som v háji.

    ,, Hej krásavica, zatúlala si sa? Tvoje spoločníčky sú už dnu a zabávajú našich priateľov. Nezostala by si pri nás a nepotešila nás chudákov, ktorý sme boli poverený dozorom ešte aj dnes v túto chvíľu svojou spoločnosťou a tancom?"

    V prvej sekunde mi odľahne, že moje prestrojenie brušnej tanečnice neprekukli, no následne ma takmer šľahne o zem. Mám im zatancovať?! Zbláznili sa? Musím niečo urobiť, inak výjde najavo, že som muž. Totiž ja vôbec neviem tancovať, nie to ešte predvádzať vnady, ktoré sú iba falošné a krútiť pritom zadkom. Došľaka! Veď som sa doposiaľ nedostal ani do budovy.

    ,, Prepáčte fešáci, ale nemôžem. Moje kamarátky by mi nedarovali, keby som im neprišla pomôcť a ..." Pri "úprimnom ospravedlňovaní" sa pomaly zakrádam ku vchodu.

    ,, Ale no tak, kvetinka. Chvíľu sa bez teba zaobídu." Jeden z nich ma chytí za rameno a pritiahne k sebe. ,, Bože, aká si mi nádherná!"

    Bože, ako je možné, že si taký slepý? Musím to nejako uhrať. ,, Prosím vás páni, nebuďte taký sebeckí. Ak sa nedostavím dnu nedostanem zaplatené. Naozaj by ste chceli, aby som potom týždne hladovala?" Hodím po nich psie (presnejšie povedané mačacie) očká a všetci skamenejú.

    ,, Prekrista, to nie! Ako ťa niečo také napadlo, zlatko? Isteže ťa v tom prípade pustíme, no chceli sme sa trocha odreagovať aj my..."

    Ešteže sú idioti. ,, Sľubujem vám, že ak dokončím prácu tam vnútri, vrátim sa k vám chlapci a poriadne sa zabavíme. Čo na to poviete?" Žmurknem na muža, ktorý ma zviera a následne som za veselého pokrikovania a búrlivých vyznaní lásky pustený a kráčajúci bližšie k môjmu cieľu.

    Postupne prehľadávam izby, ktoré sú po väčšine prázdne, keďže sa nadržaný vojaci zdržiavajú na prízemí kochajúc sa krásou brušných tanečníc a keď aj na niekoho narazím ľahko sa z toho vykrútim. Tento prevlek je naozaj skvelý! Medailón bude zrejme v jeho komnate. Viem, že ho má. Posledné stretnutie a jeho arogantný úsmev ma o tom presvedčili. Kde ju však hľadať? S rozšírenými očami sa ukryjem do kúta, keď ho pred sebou uvidím. Našťastie ma nezaregistroval a pokračuje v ceste. To mi hrá do karát a tak sa za nim potichu pustím. Prešlo niekoľko minút odkedy som na neho narazil a čakám pred jeho izbou. Mám vojsť a vyvolať vo vojenských kasárňach rozruch alebo počkať, kým zmizne a potom to tam prehľadať? Viac sa mi páči prvá možnosť, no druhá je bezpečnejšia. Ale ako dlho mám čakať? Navyše, kto mi garantuje, že odtiaľ vôbec vylezie? Na moje nemé otázky odpovedia otvárajúce sa dvere a Ravenov odchod. Takže druhá voľba. O sekundu som dnu a s očakávaním sa pustím do snorenia okolo. Zamrznem, keď znova zavŕzgajú dvere a hlasno sa pribuchnú.

    ,, Koho to tu máme?" Ozve sa hlboký hlas modrookého muža.

    Pokoj, to zvládnem. Slabo sa rozosmejem a prehovorím tenkým hláskom napodobňujúc ženu: ,, Zdá sa, že som sa tu nejako stratila. Prišlo mi nevoľno a tak som hľadala nejaké tiché miestečko...prepáčte, že som vás vyrušila. Je mi lepšie, takže pôjdem..." So sklonenou hlavou pristúpim k dverám a teda aj k nemu, pretože sa o nich opiera. ,, Mohli by ste...?" Nestihnem dohovoriť a prekvapením otvorím ústa, keď ma chytí za bradu a prudko mi ju zdvihne.

    ,, Vitaj, mačiatko."

    Ako to, že ma spoznal? Toto je zlé, veľmi zlé.

    ,, Mal by si si zlepšiť schopnosť zakrádať sa a taktiež si zamaskovať oči. Tieto divoké očká ťa prezrádzajú, mačiatko. Aj slepý by ťa spoznal."

    Stále ma nepúšťa a tak naďalej mlčím. Čo mu mám vlastne povedať?! Totálne som sa strápnil. Navyše som oblečený v...

    ,, Mimochodom pekné šaty." Celého si ma prezrie a potom sa zhora naširoko uškrnie.

    ,, Ďakujem." Zaprskám mu do tváre a myknem sa, no nepomôže to.

    ,, Nehľadáš náhodou toto, mačiatko?" Voľnou rukou mi zakýva príveskom pred nosom.

    ,, Daj to späť!" Natiahnem sa za medailónikom, ale on nim začne uhýbať. Hraje sa so mnou ako mačka s myšou. Ale pre zmenu si pripadám ako tá myš. ,, Je to moje! Vráť to. Čo dočerta chceš?" Prestane sa so mnou naťahovať.

    ,, Dobrá otázka a hneď ti dám aj odpoveď." Skôr ako stihnem čokoľvek zaznamenať a urobiť, sa jeho pery dotknú mojich...

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Kawaiii

(Mysticia-sama, 15. 7. 2010 15:07)

Úžasný, úžasný a ještě jednou úžasný. *září jí oči, jak odvě světlušky*
Letím rychle na další kapitolku, ale nemám moc času, tak se omlouvám, kdybych tam dneska nehodila koment. Tak ho tam dám zítra ju. Opravdu krásný.

*´.´*

(kated, 2. 7. 2010 18:35)

oh boze promin mi to ze jsem si precetla tuhle...ehm zacinajci povidku....az ted. je naprosto skvela *o*...no jo taky jsem to mohla cekat XD. Nejdri jsem si rikala ze tam bude holka a kluk (ehm podle toho jmena Lyra...nevim proc ale predstavim si zenskou XD) no ale kdyz jsem zjistila ze to bude dalsi yaoi tak jsem se do toho uuuuplne ponorila. no a reknu ti bomba. je fakt ze musis jeste psat dalsi kapitoly svych rozepsanych povidek, ale nijak zvlast mi nevadi ze si napsala novou(ted nevim jaka z vas XD...)normalne by me zajimalo kam na ty dobry pribehy chodis....sice je to jenom prvni kapitola ale uz se mmi to libi :-) rychle rychle s dalsi kapcou :-)

...

(Aylen, 28. 6. 2010 0:37)

DOkonalý :) Rychle pokráčko :)

=0)

(Teressa, 27. 6. 2010 18:38)

nadhera!!! uz sa neviem dockat pokracovania=) rychlo prosiiim=)

...

(Arya, 27. 6. 2010 18:26)

juuuu dobry namet...pirati!!! ;)
sice som si najprv myslela ze to bude DarLyra ... ale ten Raven sa mi zacina pozdavat ;) pretoze *sa mi zda* ze bude dost uchylny ;) na macky !!! xD

.....

(Hirotana Naoto, 26. 6. 2010 22:29)

grrr...ten konec...ale asi je to dobře,ne?
jsem tak natěšená na pokračování,že snad ani neusnu...XD

***

(Jana(http://mujutajenysvet.blog.cz/), 26. 6. 2010 17:22)

úžasný! vůbec jse se nemohla odtrhnout!
rychle další díl prosím

...

(TeressV:), 26. 6. 2010 13:28)

Juhůů, další povídka a musím říct, že se ti povedla.. ale za to useknutí bych střílela fakt!:D

Jééé...

(LoLo, 26. 6. 2010 11:03)

...takhle to useknout, no teda! xD Jinak moc pěkně psaná povídka, těším se na pokračování =)

 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA