Jdi na obsah Jdi na menu
 


Nie som mačiatko! -kapitola tretia

22. 8. 2010

 

                                             ............Lyra...........

    S rozšírenými očami sa dívam do jeho jasno modrých zrkadiel. Odkiaľ pozná moje skutočné meno? Nemal sa ho ako dozvedieť. Je stratené. Je to niečo, čo je dávno pochované. Minulosť, o ktorú som bol okradnutý. Nepatrí mi, pokiaľ si ho nevybojujem späť. Ale prečo ho potom vie?

    ,, Čo sa deje? Si taký uchvátený, ako som vyslovil tvoje meno, že si stratil jazyk?" S úsmevom ma pritiahne k sebe.

    ,, Ty...pracuješ pre neho?" Úsmev mu z tváre zmizne a všetko tým do seba zaklapne. Nesnaží sa mi pomôcť, iba oddiaľuje nevyhnutné. V hlave mám zmätok. Ako ten muž zistil, že som to ja? Ako ma našiel? Prečo ma vôbec hľadal, keď som mu na to nedal žiaden dôvod? Znamená to azda, že všetky moje nepodložené domienky boli predsa len skutočnosťou? Bolo moje snaženie zbytočné? Skoncuje so mnou ako pred desiatimi rokmi? Nie, tentoraz to určite dotiahne do konca. Nemôžem sa vzdať! Dal som predsa sľub. Nikdy ma nedostane živého.

    ,, Lyra...?"

    Zamračím sa a prudko vytrhnem z jeho rúk. Vytasím meč a šľahnem, pričom nedám Ravenovi žiadnu šancu k obrane. Ak sa mu podarí vybrať svoju zbraň je tu možnosť, že prehrám. To nemôžem dopustiť. Po prvý raz pochybujem o svojich schopnostiach.

    ,, No tak, počkaj Lyra. Asi medzi nami došlo k menšiemu nedorozumeniu." Vyhne sa už niekoľkému môjmu výpadu a to ma privádza do zúrivosti. Udieram hlava- nehlava a je mi jasné, že to bol obrovský omyl. Pri boji musí byť človek uvoľnený, všímavý, rýchly a nesmie sa dať ničím rozptýliť. Mne tieto vlastnosti tentoraz chýbali, preto som skončil bez meča a navyše na zemi. Raven na mne obkročmo sedí a zviera mi ruky nad hlavou. ,, To stačí."

    ,, Pusti ma ty žoldnier."

    Prekvapene po mne mrkne a zosilnie stisk. ,, Nie, pretože nerozumiem kvôli čomu tak vystrájaš."

    ,, Chceš sa hrať na hlupáka?!" Zvriesknem, no hneď na to ma umlčí svojou rukou zakrývajúcou mi ústa.

    ,, A ty chceš byť obesený? Mlč, lebo sem prídu vojaci."

    Opäť sa pokúsim zopakovať trik, ktorý som použil pred chvíľou, ale Raven je dosť múdry a tak stiahne ruku pred tým, ako ho stihnem znova pokusať. ,, Nie je to jedno, keď ma mieniš sám odviesť na istú smrť." Zasyčím. Tentoraz ale potichu.

    ,, O čom to rozprávaš? Povedal som ti predsa, že ti pomáham."

    ,, Pf..."

    ,, Čo ti nesadlo? Máš radšej, keď ťa predsa len volám mačiatko?"

    ,, Nie!!"

    Neurčito na mňa pozrie a vyzerá znepokojene. Žeby s nim naozaj nemal nič dočinenia? Možno je však iba dobrý klamár...

    ,, Ako to, že poznáš moje meno?"

    Udivene sledujem ako mi rukou zahrabne pod košeľu. ,, Hej, prestaň!"

    ,, Toto je ten dôvod." Pod nos mi strčí modrý medailónik. ,, Zistil som si komu patrí erb na ňom. Rod Godfreyovcov. Bohatá a zámožná aristokratská rodina. Sprvu mi to nedávalo zmysel a trvalo chvíľu, kým som odhalil jej tajuplnú minulosť. Ty si nezvestným synom zosnulého Williama a Kataríny Godfreyových. Vojvoda Godfrey, ktorý je teraz hlavou rodu v sebe ale nenesie jediný krv svojich predkov...Nebol som si istý, ale ty si mi dal odpoveď mačiatko." Nemo sa na neho dívam. Je moja identita jediná vec, ktorú vie alebo došiel oveľa ďalej? Jedno je však isté. Nie je s nim spolčený. Za dverami zaznejú kroky a oboch nás to vytrhne z myšlienok. ,, Tento rozhovor dokončíme neskôr. Musíme odísť." Raven sa postaví a podá mi ruku.

    Sám sa zodvihnem a opatrne sa opýtam, čo nie je práve môj štýl. Viac už ale nechcem riskovať. ,, Kam ideme?"

    ,, Do hostinca. Ráno odovzdám správu generálovi, že je o pirátov postarané. Na niekoľko týždňov mi prospeje oddych a tak ťa vezmem so sebou do môjho sídla."

    ,, Čože? Chceš, aby som šiel s tebou? Prečo?" Mám odísť z mesta...nevedno kam? S nim? Je jedna vec využiť ho v nepríjemnej situácii a druhá nechať sa nim manipulovať. O čo mu ide?

    ,, Ktovie."

    ,, Ak mi nedáš schopnú odpoveď, nepôjdem!"

    ,, Myslíš si, že máš na výber, mačiatko?" Zoširoka sa uškrnie a pohne sa k dverám.

    Došľaka! Má pravdu. V tejto chvíli nemám, ale neskôr...sa mi určite podarí újsť. Nehodlám s nim pocestovať nikam, nie to ešte do jeho sídla. Je príliš nevyspytateľný...cítim sa pri ňom nesvoj. Hodím pohľad k oknu. Dariell sa zrejme obáva. Nejakú dobu to bude musieť zniesť. ,, Už som ti povedal, aby si ma tak nevolal!" Namietnem a vykročím za tajomnou osobou pred sebou.

 

 

 

                                                   ....................Raven.....................

    ,, Naozaj si berieš voľno?"

    ,, Mám to znova zopakovať, Steve?" Podpíšem posledný list ohľadom vojenských záležitosti a nenápadne, no dosť jasne dám najavo svojim podriadeným príkaz k odchodu. Všetci okamžite pochopia a ich kroky počuť už len v diaľke, až na hnedovlasého muža, ktorý si prisadne k stolu.

    ,, Nie, počul som ťa. Iba mi to je záhadou. Stalo sa hádam niečo u vás doma?"

    ,, Nie. Musí sa niečo prihodiť, keď sa rozhodnem navštíviť vlastný majetok a pobudnúť tam nejakú dobu?"

    ,, No...čo sa týka teba tak áno. Veď si tam nebol vyše roka. Naposledy, keď tvoja sestra oslavovala 16-stiny."

    ,, Pri tvojich slovách to znie, akoby som sa svojmu domovu vyhýbal."

    ,, A ja naozaj netuším prečo."

    ,, Nehovor hlúposti, iba som večne zaneprázdneny."

    ,, Presne preto je zvláštne, že tentoraz to tak nie je."

    ,, Svoju prácu som dokončil a kým príde niečo nové, chcem využiť šancu a oddýchnuť si."

    ,, Si si istý, že je o tých pirátov vskutku postarané? Nedoniesli sme hlavu ani jedného. Nečudujem sa, že bol generál napálený a stále je tu možnosť..."

    ,, Tsk...Ako som povedal generálovi mojou úlohou bolo zbaviť sa ich a tá je splnená. Žiaden z nich sa už neukáže."

    ,, Hmm...ak je to tak. Asi mi neodpovieš na otázku, ako si to došľaka urobil, však?"

    ,, Na tom nezáleží, dôležitý je výsledok." Zdvihnem sa a prekročím miestnosť pár rýchlymi pohybmi. Steve sa lenivo postaví a prejde okolo mňa k dverám.

    ,, Heh, tak dobre. Pozdrav Margaret a daj jej za mňa obrovskú pusu. Mimochodom, ak sa mi podarí uvoľniť prídem vás navštíviť. Som zvedavý do akej krásy nám rozkvitla za ten rok a ..."

    ,, Na to zabudni. Od mojej sestry ruky preč."

    Zdvihne ruky v obrannom geste. ,, Vieš, že to nemyslím v zlom. Veď aj pre mňa je ako malá sestrička...aj keď už nie je dieťa, naposledy bola značne ženský vyvinutá."

    ,, Padaj, ak nechceš dostať po hube." Skôr ako zaznejú jeho ďalšie chlípne narážky na adresu mojej sestry zavriem mu dvere pred nosom. Ak by som si bol na istom, že to myslí vážne nedožil by sa rána, no je to predsa len môj detský priateľ Steve. Kde som vtedy potratil rozum? S povzdychom prejdem opäť za stôl a pozbieram zvyšné veci, ktoré so sebou beriem. Už je čas obeda. Čo asi robí Lyra? V noci sme sa ubytovali v hostinci. Keď som opýtal u hostinského jednu izbu Lyra na mňa vyletel, že so mnou nemieni spať v jednej miestnosti. Rýchlo som mu ale zatrhol jeho predstavu o samostatných izbách. Ešte to by mi tak chýbalo, aby mi cez noc niekam utiekol. Nakoniec napaprčene privolil, ale v noci nezažmúril ani oka. Nie žeby ja áno. Tak sme obaja preležali- presnejšie povedané ja preležal a on presedel v kúte, keďže razantne zamietol spať so mnou v rovnakej posteli- celú noc potichu ponárajúc sa každý vo svojich myšliekach. Ja osobne som uvažoval nad tým, nad čím asi premýšľa Lyra. Napadalo ma mnoho alternatív, no ktovie čo sa ženie v jeho nezbednej hlavičke...Každopádne, keď som sa ráno prebral z jemných driemot Lyra podľahol únave a ležal v kúte schúlený ako bezbranné mačiatko. Jeho nová ďalšia stránka sa mi neskutočne páčila. Keď som ho sledoval ozval sa vo mne ochraniteľský pud, ktorým som doposiaľ obdarúval iba Margaret. Zvláštne, ale to mačiatko sa mi už nejako dostalo pod kožu. Čo sa nestáva pričasto...vlastne vôbec. Otvorím dvere a pomaly kráčam k východu z kasárni. Stále spí alebo ma už netrpezlivo očakáva? Ako sa zatvári, keď ma o chvíľu uvidí? Čo nové sa o ňom dozviem dnes? Pridám do kroku, keď spozorujem bloňďavú šticu a zneistiem. Dvere aj okná v izbe som zaistil, ale Lyra je dosť svojsky, prešibaný a trocha viac bláznivý...Dúfam, že ho v tej izbe ešte nájdem.

 

 

 

                                                 ...................Raven...................

    ,, Hehe."

    ,, To som mohol tušiť." Zastúpim únikovú cestu a pozorujem ako Lyrovi mizne úsmev z tváre a prebodne ma naštvaným pohľadom. ,, Povedal som hostinskému, aby ťa za žiadnych okolnosti nespúšťal z dohľadu a nedovolil ti odísť. Ako si sa dostal z izby?"

    ,, Jednoducho. Presvedčil som ho, aby ma pustil."

    ,, Žeby na neho platilo niečo iné ako zlatky, ktoré som mu dal? Som naozaj zvedavý, poď." Chytím ho za predlaktie a posuniem k schodisku vedúcemu k izbám. Ešteže som prišiel včas a Lyra sa nestihol dostať ani len von. Ten trkvas hostinský si to odskáče.

    ,, Dokážem chodiť aj sám." Lyra si vytrhne ruku z mojho zovretia a zamieri k našemu terajšiemu nocľahu. Keď otvorí dvere pochopím ako myslel tzv."presvedčenie". Hostinský ležal rozvalený na podlahe a vedľa neho črepiny rozbitého taniera.

    ,, Nemyslíš, že takto je to rýchlejšie a zábavnejšie." Šibalsky sa uškrnie a sadne si na posteľ.

    ,, Taktiež pre toho chudáka na zemi nepríjemnejšie, mačiatko."

    ,, Nevolaj ma tak!"

    ,, Ospravedľňujem sa, no je to zlozvyk, ktorého sa zbavuje ťažko...Lyra."

    ,, Nepovedal som, že ma smieš oslovovať mojim menom. Nie sme priatelia."

    ,, Pravda, mienim byť oveľa viac."

    ,, Čože?"

    ,, Nechajme to. Mám ťa volať "Hej, ty tam!"?"

    Zamračí sa a potichu, odovzdane zamrmle. ,, Lyra je fajn."

    Usmejem sa. Tento spor máme za sebou. Nie žeby som sa nevyžíval v našich malých potýčkach a doberaniu si ho, keďže je taký rozkošný, no nesmiem to preháňať. Som si dobre vedomý, že toto mačiatko vie vystrčiť pazúriky a poriadne sa zahryznúť. Nechcem urobiť chybu. Zaujal ma až priveľmi. Zohnem sa a zatrasiem mužom pod mojimi nohami. Ten sa hneď na to vyľakane zobudí.

    ,, Oh, pane." Šokovane roztvorí oči. ,, Ušiel, je mi to strašne ľúto. Kričal, že horí a keď som otvoril dvere niečim ma ovalil po hlave."

    ,, Ten je teda sprostý, čo? Veď v miestnosti nemáme ani krb a olejovú lampu si ráno osobne vzal preč, potom čo si mi doniesol raňajky." Z kúta izby sa posmešne ozve Lyra a hostinského oči sa uprú na neho. Prvotné prekvapenie vystrieda zlosť.

    ,, Ty malý zasran." Tieto tri slová spustia, že sa Lyrovi nebezpečne zablysnú očká a spustí sa medzi nimi slovná vojna. Po pár minútach, keď to Lyru neprestáva baviť, ich zastavím. No teda, dokáže byť aj poriadne detinský. Páči sa mi stále viac.

    Obratím sa na vstávajúceho hostinského. ,, Ten rozbitý tanier zaplatím. O chvíľu odchádzame, povedzte nech pripravia kone a zatiaľ nám doneste nejaké jedlo."

    ,, Ako rozkážete, pane. Čo si želáte na pitie?"

    ,, To najlepšie víno." Z postele trocha ukľudnene, ale stále s červenou tváričkou odvetí Lyra.

    ,, Pre mňa víno a pre neho...mlieko." Poopravím ho a po mojom prehlásení zostane chvíľu ticho, kým hostinský nevybuchne v smiech a rýchlo odkráča splniť moje rozkazy. Mačiatko na mňa vrhne vražedný pohľad a začne vrieskať: ,, Dočerta, nie som decko! Nesnaž sa ma naštvať ty...!"

    ,, To som nemal v úmysle. Je mi však jasné, že nie si plnoletý. Vyzeráš sotva na štrnásť, navyše pokiaľ viem mačiatká zbožňujú mlieko, takže..."

    ,, Ja nie som dieťa ani zviera a nenávidim mlieko!" Vykríkne.

    ,, V poriadku, no za všetko platím ja. Bude teda po mojom, súhlasíš?"

    Naduje sa a obráti hlavu k oknu. ,, Pusti ma a tvoje vrecká budú hneď o niečo ľahšie."

    ,, To bola narážka na pokus o lúpež?"

    ,, Haha, veľmi smiešne...Prečo to robíš?"

    Od odpovede, ktorú by som mu samozrejme nedal ma ušetrí zaklopanie na dvere. Žena položí tácňu jedla s dvoma pohármi na stôl a odíde. Sadnem si a rukou naznačím Lyrovi, aby sa pripojil. Sprvu sa mu do toho nechce, no o malú chvíľu na podnose nezostane nič- hlavne vďaka nemu. Odpijem si z vína a ťažko zadržiavam smiech pri sledovaní ako nenávistne prepaľuje svoj pohár Lyra. Vzdá to a pričuchne si. Potom, akoby to bolo smrteľne nebezpečné si pomaly uchlipne.

    ,, Chutí?" Pokojne, no s troškou podpichnutia sa opýtam.

    ,, Je to odporné." Zamračí sa.

    Pohár je o chvíľu prázdny.

 

 

                                                              .............Lyra..............

    ,, Kde je moja sestra?"

    ,, Mladá slečna odišla ku priateľke na návštevu. Onedlho by sa mala vrátiť, pane. Sme taký radi, že vás tu vidíme. Určite sa poteší aj slečna."

    ,, Toto je môj hosť, venujte mu patričnú starostlivosť. Pripravte niečo k zakusnutiu, šli sme štyri dni takmer bez prestávky. Lyra, chceš si oddýchnuť?"

    Až keď Raven vysloví moje meno uvedomím si, že hovorí ku mne. Má skutočne obrovské a krásne sídlo. Stále mi je neznámi dôvod prečo ma sem vzal, prečo sa o mňa vôbec zaujíma a prečo došľaka som zatiaľ nezdrhol, no momentálne ma to vôbec netrápi. Neurčito prikývnem, neuvedomujúc si vlastne na čo dávam súhlas.

    ,, Nasledujte ma, pane." Jedna zo slúžok sa pohne vpred a Raven mi naznačí, aby som šiel za ňou. O malú chvíľu som v komnate. ,, Prajete si ešte niečo, kým po vás prídem, aby ste sa naobedovali, pane?

    ,, Nie...počkať, ehm...dal by som si mlieko. Je to v poriadku?"

    ,, Iste, pane. Hneď vám ho prinesiem."

    Prejdem k oknu, no rýchlo sa otočím späť. ,, A nepovedzte to Ravenovi."

    Na ženinej tvári sa zjaví jemný úsmev a nepochopenie, no prikývne a je preč.

    Zahľadím sa na záhradu, ktorá sa predo mnou rozprestiera. Žiari tisíckami farieb a pripadám si ako v sne. Akoby všetko navôkolo bolo nereálne. Nikdy som nebol na takomto mieste. Nemal som sem čo robiť. Patril som do iného sveta. To však nie je celkom pravda. Kedysi som takto žil. Kedysi som...Čo to stváram? To sa tu naozaj chystám pobudnúť? Mám predsa niečo, čo musím urobiť. Odkedy som stretol Ravena vychyľujem sa odlišným smerom. Strácam cieľ. To nie je dobré. Dokonca mi začalo chutiť mlieko. Dočerta! Keď sa mi naskytne najbližšia príležitosť újdem. Áno a jednoducho na toho divného chlapa zabudnem!

 

 

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

nesuvisi s clankom xD

(Arya, 7. 9. 2010 13:50)

nooo tak tych uke neznasam aj ja...
a nemam rada ani Shotov /Ciel je vynimkou :D/
a ci je DRRR!!! dobré? JASNEEEE!!!!
a nahodou kresba je fakt dobra...jedna z tych lepsich a mne sa taky styl kresby paci ;)

*´.´*

(kated (www.kagome-sora.blog.cz), 6. 9. 2010 20:35)

prave ja uz si toto cetla :-) a moc se mi to libiblo :-)....jo to je super ze neco napsala :-) taky by ses mohla posegrit neco napsat XD.

...

(Aylen, 31. 8. 2010 20:27)

Super, těším se na pokráčko :)

...

(Arya, 31. 8. 2010 18:17)

:DDDDD
tak to s tym mliekom ma dorazilo xDDD
teším na další ;)
***
hmmm s tou mangou to znie lakavo*_____* asi si mrknem len tera mam rozčítané Crimson Spell :D

***

(Jana(http://mujutajenysvet.blog.cz/), 26. 8. 2010 19:55)

myslím, že na tohohle "divného" chlapa určitě nezapomene xD a nějak si nedovedu představit, že pije mléko xD

...

(Nakata Reizo, 23. 8. 2010 20:41)

za to čekání to stálo...tahle povídka se začíná zajímavě vyvíjet...jsem zvědavá co z toho vzejde...moc se těším na pokračování...XD

Fajn, jen tak dál

(Weeaboo, 22. 8. 2010 23:03)

Tak po hodně dlouhém čekání se vyplatilo tady opět zajít. Máš to celkem hezky napsané, ani moc nepřeháníš a charaktery jsou taky milé:)

 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA