Jdi na obsah Jdi na menu
 


Pasca- kapitola druhá

5. 7. 2010

                                      ...................Lyra.....................

    Dotyk jeho pier ma načisto omráči. Sú tvrdé a zároveň tak hebké. Nikdy ma nikto takto nebozkával. Nikdy ma nebozkával žiaden muž a ani jedna zo žien, ktorých bozky som si väčšinou ukradol nechutila tak dobre. Moje telo zaplaví zvláštna horúčava, akú som ešte nikdy necítil. Jazykom sa dobíva do mojich úst a skúma ich ako piráti novonájdený vzácny poklad. Rozum mi radí, aby som ho odstrčil, ale telo sa nechce vôbec pohnúť. Keď to už neviem zastaviť, tak hádam nebudem iba podriadene stáť a nechám ho robiť si, čo chce! Ruku položím na tú jeho, v ktorej zviera môj medailónik a jazykom mu výjdem v ústrety. Zrejme ho zaskočí moje počínanie a pomyslí si, že mám niečo v úmysle, pretože sa odrazu odtiahne. Obaja na seba nemo hľadíme, kým prehovorí: ,, Teda mačiatko, vieš byť pekne divoké." Usmeje sa a pustí mi do dlane prívesok.

    Zmätene prechádzam pohľadom z medailónu k modrookému mužovi predo mnou. To mi ho len tak dá? Potom, čo som po ňom toľko dni pátral a snažil sa ho získať mi prívesok len tak odovzdá? O čo mu ide?

    ,, Vraciam ti ho, pretože si ma poprosil a dal mi niečo na oplátku." Ozve sa a preruší tak chod mojich myšlienok, v ktorych sa usilujem nájsť nejaký háčik.

    ,, O nič som sa neprosil! Patrí to mne, ty zlodej!" Vykríknem, keď už mám po krk jeho doberania si ma.

    ,, Nejako si sa seklo, mačiatko. Zlodejčina je remeslom pirátov. Ja som túto vecičku len našiel a teraz ti ju dávam späť, ale ak nie si spokojný s cenou, ktorú som od teba požadoval, môžem si pýtať aj viac."

    Najradšej by som sám sebe jednu vrazil, pretože mu dovoľujem takto sa mi posmievať. Navyše mi mal už dávno zaplatiť za to, čo vykonal. Vraj, že pýtať si viac! Čo si ten chlap myslí?! Takto sa so mnou hrať! Mal by som si pripadať znechutene po tom, čo zmienil udalosť, ktorá sa medzi nami pred chvíľou odohrala- myslím tým bozk- no namiesto toho tu hlúpo stojím a červenám sa ako panna pred jej svadobnou nocou. Čo došľaka vystrájam?! Našťastie ma z nič nerobenie vytrhne hluk vychádzajúci z chodby a tak využijem príležitosť, ktorá sa mi núka. Do boja sa púšťať nemienim, pretože na to nemám vhodné šaty ani zbraň. Vlastne nemám žiadnu zbraň. Moje takmer nič neskrývajúce oblečenie mi nedovoľovalo vziať si ani dýku. V prípade potreby som sa uchyľoval k improvizácii, ale lepší bude útek. Veď už mám to, po čo som prišiel. Schmatnem kľúčku a naširoko roztvorím dvere, čím prinútim Ravena odskočiť. Chystám sa rozbehnúť preč, no cestu mi zastúpi nejaký trkvas, ktorému vletím rovno do náruče. Potichu zahreším a usilujem sa vyprostiť z jeho rúk, pokým mi u ucha nezaznie známy podnapitý hlas: ,, Uff, srdiečko spomaľ trocha." S obavami sledujem ako si ma hnedovlasý muž obzerá. Znamená toto koniec? Dostali ma? ,, To mám dneska šťastie. Ale ako to, že som si ťa medzi ostatnými tanečnicami nevšimol? Si jednoznačne najkrajšia!" Uľaví sa mi, že ma ten idiot nespoznal, no zároveň ma to urazí. Vyzerám snáď ako nejaká ženská?

    ,, Steve, nechaj ho...ju na pokoji!" V dverách sa objaví Raven. Jeho prešľap v mojom oslovení si druhý muž nevšimne.

    ,, Hmm...zdá sa, že si tu už niekto užíval. Teraz je rada na mne." Hnedovlasý muž mi prejde rukou po zadku a ja som schopný iba nepohnute stáť. Predo mnou je zopár vojakov a vyvolať nežiadúcu pozornosť naozaj netúžim. S vyvalenými očami sledujem ako sa ku mne približuje perami. Od hrozného zážitku ma zachráni Ravenova päsť. Chytí ma za ruku a ťahá preč. Po ceste zakričí postávajúcim vojakom, aby pomohli na zemi váľajúcemu sa Stevemu. Vtiahne ma do úzkej, dlhej chodbičky, na ktorej konci čaká sloboda. Takže tu predsa majú druhú cestu. To sa môže zísť. Môže? Hádam sa tu nechystám znova prísť? Nie, to určite nie!

    ,, Choď." Vystrčí ma z dverí a pustí moju ruku.

    Zahľadím sa do jeho jasných modrých očí. Prečo mi pomáha? Veď som jeho nepriateľ. ,, Si si istý? Nabudúce sa ti nemusí naskytnúť príležitosť chytiť ma."

    Uškrnie sa. ,, Neboj sa mačiatko, nájdem si ťa. Budem si predsa žiadať odmenu."

    ,, Len nečakaj, že sa jej dočkáš." S červeňou v tvári sa rozbehnem späť k lodi a mojej posádke...

                                 

                                 ..................Dariell....................

    Pokyniem Taylorovi, aby presunul debňu s vínom a zahľadím sa na Lyru. Sedí na priečni lode a je duchom neprítomný. Tento jeho stav sa v posledných dňoch často opakuje. Najmä odkedy dostal svoj medailónik späť. Spomeniem si, ako som na neho vyšiel, keď sa vrátil s príveskom. Bolo mi jasné, kto ho mal a kde teda musel byť. A keď iba mlčal nechystajúc sa mi nič prezradiť moje nervy povolili. Zožierala ma predstava, že mu možno chlap menom Raven ublížil. Ale po tom, čo si uráčil zdravý rozum zasadnúť na svoje miesto ma napadlo, že môj priateľ si dokáže poradiť v akejkoľvek situácii...Odvtedy sotva prehovoríme slovo. Je najvyšší čas dať to do poriadku.

    ,, Prepáč za to predtým." Ozvem sa a prisadnem si k nemu.

    ,, Počkaj popremýšľam." Chvíľu sa tvári, že uvažuje a potom sa rozosmeje. ,, Fajn, je ti odpustené, no mal by si tlmiť svoje otcovské rady. O nie, práve som jednu rozdal ja. Ťaháš ma do hlbokej priepasti, z ktorej niet úniku!!" Opäť mu tvár ozdobý sladký úsmev a v očiach sa zaleskne nezbedná iskrička.

    ,, Nezabúdaj, že si stále nezletilý, preto ako tvoj priateľ a najbližší známy mám povinnosť starať sa o teba." Podpichnem ho vedomí si toho ako nenávidi, keď mu pripomínam jeho vek. Ešte viac myšlienku, že nevyzerá ani na to.

    ,, Dariell!" Vykríkne a oduje hornú peru.

    Usmejem sa. Je rozkošný, keď sa hnevá. Viem, že by som o ňom nemal takto uvažovať. Pripomínam si to nespočetne krát. On ma berie iba ako priateľa a to sa nikdy nezmení.

    ,, Môžem sa ťa niečo opýtať?"

    Zaujímavé. Prečo mi položil tú otázku tak neisto? Vždy na mňa vybalí všetko naraz a ja sa ani nestihnem čudovať, čo zasa vystrojil, no teraz váha. Prikývnem, keď sa neponáhľa k reči.

    ,, Ber to však len hypoteticky. Dobre?"

    ,, Rozumiem."

    ,, Fajn...je to len taká hlúpa otázka, ktorá ma napadla. Ani neviem odkiaľ..."

    ,, Odpoviem ti na čokoľvek." Pousmejem sa nad jeho zdržanlivosťou, ktorá mu v dôležitých situáciach chýba, no v tejto chvíli jej ma nadostač.

    ,, Čo si myslíš o vzťahu dvoch mužov?"

    Pri jeho slovách mi srdce vynechá pár úderov. Prečo sa ma pýta na niečo také? Prečo sa o niečo také zaujíma? Všimol si to? Nie, nemožné. Vždy som si dávam dobrý pozor, aby to nezbadal. Pretože som vedel, že nad niečim takým nikdy neuvažuje. Ale prečo sa to teraz zmenilo? Kvôli čomu...komu?

    ,, Heh, je to somarina. Presne ako som povedal." Poškriabe sa na hlave a urobí grimasu. ,, Navyše to nie je normálne..."

    ,, Hlúposť! Pokiaľ sa dvaja ľudia milujú, prečo by mali byť obmedzovaný? Nezáleží na tom, že sú rovnakého pohlavia. Myslím si, že je to úplne prirodzené."

    ,, Aj čo sa týka fyzického kontaktu?" Líca mu zaleje červeň.

    ,, Samozrejme."

    ,, Chceš mi povedať, že by si toho bol schopný? Mať vzťah z mužom?" Rozosmeje sa, no prestane keď odvetim kladne. Vyzerá to, že premýšľa. Mám urobiť krok vpred? Je toto moja šanca? Mám nejakú nádej uspieť? Natiahnem ruku k jeho tvári. Od možnej nenapraviteľnej chyby ma zastaví Taylor, ktorý nám oznámi, že asi tak 100 stôp od nás sa plaví fregata. Keď to Lyra zaznamená úplne zabudne na náš rozhovor a naširoko sa úškrnie. Ale ja naň nezabudnem. Viem, že kvôli nemu jedného dňa nebudeme môcť byť iba priateľmi. Ten ďeň príde, no nateraz mi stačí dívať sa na jeho vzrušenú tvár. Sledovať ako jeho inštinkty zasa raz zapracujú a vďaka nim nám korisť určite neunikne. Lov sa môže začať...

 

                                   

                                ....................Raven....................

    ,, Prišla správa z centráli. Piráti tentoraz olúpili loď Baróna Knollysa. Šiel rovno za kráľom a vieš si predstaviť, že z toho generál nie je vôbec nadšený."

    Zamračím sa. To chlapča to prehnalo, ale to som očakával. Je príliš temperamentný, čo mi zároveň nahráva do karát. Nastražená pasca teda zaklapne. ,, Priprav všetko potrebné. Za zatmenia odchádzame."

    ,, V poriadku. Mimochodom, keď ich dostaneme pozývaš ma na panáka, nezabudni."

    Prikývnem mužovi pred sebou, voči ktorému mám menší dlh.

    ,, Aj tak nechápem, prečo si mi pre jednu pipku takú vrazil."

    ,, Neber si to osobne, Steve."

    ,, To je fajn, len by ma zaujímalo, či si to nebral príliš osobne práve ty. Stretneme sa dolu." S úsmevom vykročí z miestnosti a nechá ma osamoteného.

    Možno áno. Je to prvá osoba, ktorá ma pobavila, prekvapila a vzrušila v jedinej chvíli. Vzpurné, rozkošné a drzé chlapča. Nebezpečná kombinácia, po ktorej skutočne túžim. Nedovolím nikomu na neho siahnuť. Prejdem ku komode a začnem sa prezliekať. Je najvyšší čas vybrať si odmenu.

                                    

                                    ...................Lyra.................

    ,, Tomu sa hovorí úlovok."

    Sledujem ako sa moja posádka veselo prehrabáva v kadeakých šperkoch a truhliciach. Majú pravdu. Takýto kúsok sa nám ešte nikdy nepodaril. Tá loď zo sebou niesla množstvo pokladov. Stačil by už iba jediný podobný úlovok a pre mňa to značí koniec piráctva. S dostatkom peňazí, ktoré som si nahanobil počas dlhých rokov plavby na mori mám konečne možnosť naplniť svoj plán a dozvedieť sa pravdu. Tento čerstvý vzduch, jemný vánok štekliaci mi pokožku a kolísajúca zem pod mojimi nohami mi budú chýbať. Ale toto- stisnem medailónik visiaci na hrudi- je dôležitejšie.

    ,, Lyra, počuli sme, že sa pred polnocou v prístave bude nakladať kopa zlata, ktoré posiela kráľ na obchodné rokovania a vyplávajú hneď za rána." Okolo mňa sa rozostavia traja moji chlapci a vytrhnú ma z myšlienok.

    ,, Odkiaľ máte tú informáciu?"

    ,, Povedal mi to známy, ktorý nám dal už viac takýchto typov. Pamätáš si Victora, však?"

    ,, Hm...nie, ale to je jedno. Takže kráľovské zlato, ha?" Tá predstava je lákavá.

    ,, Myslím, že minula korisť nám stačila. Neoplatí sa zbytočne riskovať, Lyra." Prejde ku mne Dariell.

    ,, To je hlúposť. Žiadne riziko nehrozí. Bude to ešte viac ako posledná loď. Lyra, že pôjdeme?"

    Medzi Dariellom a ostatnými sa spustí horlivá diskusia, ktorá je samozrejme sprevádzaná nadávkami. Omnoho väčšie množstvo zlata. Posledný zásah a cieľ je na dosah.

    ,, Tentoraz zaútočime ešte v prístave, trocha ich prekvapíme. Pripravte sa. Nenecháme predsa kráľa čakať."

    Po mojich slovách sa na palube rozpútajú ovácie a radosť z chystajúceho sa dobrodružstva. Toto bude môj posledný lov a Dariell si je toho plne vedomý. Viem, že ma o neho nechce pripraviť, no obáva sa. Ako vždy. Teraz ale nie je sám. Aj ja mám obavy, čo mi prinesie neistá budúcnosť a pevná zem, na ktorú nie som zvyknutý. Zároveň však cítim prebúdzajúcu sa silu a vzrušenie z nepoznaného. Výzvy som mal odjakživa rád a ani tejto sa nepostavím vzad.

                             

                             .............o pár hodín neskôr............

                                      .............Dariell..............

    ,, Idem sa tam pozrieť."

    ,, Počkaj Dariell!" Taylor ma chytí za plece a pritiahne späť. ,, Daj mu trocha času."

    ,, Trvá mu to pridlho. Už nám mal dať znamenie. Niečo sa stalo." Vrhnem ďalší znepokojený pohľad na zakotvenú loď pred sebou, v ktorej sa nachádza Lyra s dvoma chlapmi a je mi jasné, že sa to pokazilo. O niekoľko minút na seba s Taylorom znova pozrieme a v jeho očiach zreteľne čítam to, čo je v mojich už od počutia tohto mizerného nápadu. Bola to pasca.

                                

                               ......................Lyra.....................

    Všetko musím vždy robiť sám. Kde dopekla sú ty dvaja povaľači?! Zasa sa odo mňa oddelili, keď našli niečo zaujímavé? Nemám čas na hranie. Dariell a ostatný čakajú na signál. Plán som trocha pozmenil, keďže mi do cesty prišla hliadka a tak som bol nútený skončiť v podpalubí. Potichu prejdem ku kajutám a do jednej z nich vojdem. Je prázdna. Pomaly otváram okno a chystám sa dať znamenie, no zozadu ma niekto strhne a prekryje mi ústa rukou. Začnem so sebou hádzať na všetky strany. Do ucha sa mi ozve tajomný, hlboký hlas a vysloví dve slová, ktoré ma na mieste zamrazia. ,, Ahoj mačiatko."

    Raven! Čo tu robí? Ako...ďalej však už nemusím uvažovať, pretože to nie je veľká záhada. Dostal ma a to je jediné na čom záleží.

    ,, Musel som ti veľmi chýbať, keď mi vletíš rovno do náručia."

    Z úst mi vychádzajú samé štipľavé slová, no počuť to len ako nesúvislé mrmlanie. S úškrnom sleduje ako sa trápim vynadať mu, čo nefunguje vďaka jeho ruke na mojich perách a iba sa na tom dobre zabáva. Zdá sa, že ho to neprestáva nudiť a tak radšej zmĺknem. Nebudem mu tu predsa robiť šaška!

    ,, Už si sa ukľudnilo, mačiatko?" Ani sa nepohnem, preto pokračuje: ,, Som rád, že si moje pozvanie neodmietlo." Tentoraz zaprskám a pokúsim sa zhodiť zo seba jeho ruku. Nepomôže to a pritiahne si ma omnoho bližšie. ,, Vieš, že sú tvoje kroky dosť predvídateľné? Chytiť ťa bolo ešte jednoduchšie ako som si myslel. Pri našom poslednom stretnutí som ti povedal, že si ťa nájdem a ty mi niečo dlžíš. Spomínaš si čo to je, mačiatko?"

    Isteže áno! A ty si spomínaš, že sa toho nemusíš dočkať? Otvorím ústa a silno zaklapnem, pričom sa zubami zahryznem do jeho prsta. Pustí ma a ja čo najďalej odskočím. ,, Dúfam, že si so svojou odmenou spokojný." Venujem mu široký úsmev a sledujem ako mu z ruky tečie krv.

    ,, Hm, možno nie si až taký čitateľný a neškodný. Nebolo to však od teba veľmi pekné po tom, čo som ťa zachránil."

    ,, Zachránil? Nerozumiem prečo si to urobil, keď si ma teraz vlákal do pasce! Chceš ma zajať a dať obesiť. Tak prečo sa vôbec unúvaš s niečim takým? To ťa už tak nudí tvoj život, že sa potrebuješ..." Zadržia ma jeho pery kradnúce si môj už druhý bozk. Je prudký a vášnivý a keď sa po chvíli odtiahne uprie na mňa svoje jasné zreničky.

    ,, Túto odmenu jednoznačne preferujem. A nie. Nemám v úmysle ťa zabiť, ale tvoje piráctvo sa týmto skončilo."

    Zostanem stáť ako prikovaný. ,, Chceš mi pomôcť?"

    ,, Áno."

    ,, Prečo?"

    ,, Ktovie."

    Nerozumiem mu. To ma pustí, ak mu sľúbim, že už nebudem prepadávať lode? ,, Takže mi dovolíš odísť?"

    ,, To netvrdím."

    ,, Ale..."

    ,, Nie som taký hlúpy, aby som ťa nechal ísť a ty by si dal zasa dokopy tú svoju bandu hrdlorezov."

    ,, Tak čo zamýšľaš?"

    ,, Poď so mnou, mačiatko." Vystrie ku mne ruku, na ktorú sa zahľadím. O čo tomu mužovi ide? Čo má v pláne? Je nebezpečný a príliš záhadný. Tak či onak teraz je mojou jedinou vstupenkou na slobodu. Podám mu teda svoju ruku a následne sa zamračím: ,, Fajn, no nevolaj ma tak!"

    Usmeje sa. ,, Prečo? Veď ti to pristane. Najmä po tvojom divokom výstupe." Žmurkne na mňa a zamáva mi zakrvavenou rukou pred nosom. ,, Ale máš pravdu. Asi by som ťa mal volať Lyra Godfrey, však?

    S rozšírenými očami sa dívam do jeho jasno modrých zrkadiel. Odkiaľ pozná moje skutočné meno?

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

o*.*o

(kated, 14. 7. 2010 22:10)

nevadi ¨:-) i kdyz by ste meli nejdriv dopsat ty rozepsany XD....ale klidne sup sem s novinkou XD. jinak nezapomela jsem. jak bych mohla zapomenout na vase povidky kdyz sou tak nadherny:-)

o*.*o

(kated, 14. 7. 2010 15:50)

močačky XD....o*.*o tak co bude s dalsi kapitolou :-o :-)

***

(Jana(http://mujutajenysvet.blog.cz/), 10. 7. 2010 19:24)

úžasný! prosím rychle dál, já se do toho tak zažrala, že jsem se nemohla odtrhnout

=*.*=

(kated, 8. 7. 2010 17:33)

hele tak jsem se dozvedela, ze mozna pristi tejden nepojedu na chatu pac moje segra dela ridicak a ja bych tam byla sama jenom s babcou a tetou...a borkuvky jeste nejsou...takze asi nepojedu XD.

*´.´*

(kated, 6. 7. 2010 21:04)

ohky supeeeeeeer konecne dorazil dalsi dil...promin ze jsem si to vcera neprecetla. skoro celej den byla na PC mama a pak kdyz uz jsem tam baly ja tak jsem musela poopravit kamosky povidku. ehm dva dili a to 1 eji dil ma nejmin 10 stranek ....no jo. a jeste jedny kamosce....ale to jsem si pouze cetla . je to taky slovensky tak kdyz budes chtit takk si to pak nekdy budes moct precist u me na blogu :-)

jinak zpatky k dilu. nemohla by si anpsat dalsi dil driv nez za tyden??? to vis jsou prazdniny tak aby ses nenudila tak muzes psat....hihi jujky ja fakt potrebuju znat o cem bude dalsi dil :-) ...no snad bude brzo :-)...pockej ale ja tu za tejden asi nebudu...ah prosim napis to jeste tenhle tyden...prosiiiiiim. a tvoje segra taky at neco napise :-)

=0)

(Teressa, 6. 7. 2010 16:07)

super kapitola...ja zas dufam ze budu spolu vsetci traja....lyra je aj tak priliz divoky na jedneho...aspon podla mna...uz aby tu bolo pokracko=) rychlo prosiiim=)

!!!

(Arya, 6. 7. 2010 12:12)

juuuu :D :D :D supeeeer
ale aj tak chcem aby bol s Darielom...
neviem preco ale on mi je sypmatickejsi ;-)

...

(Aylen, 6. 7. 2010 4:40)

SUper kapitola,těšim se na další :)

 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA