Jdi na obsah Jdi na menu
 


Voľba- kapitola piata

2. 12. 2010

                                  ....................Lyra....................

    ,, Nechoď dnu bez upozornenia!" Hodím vankúš do Ravena a rýchlo sa zakryjem ako-tak košeľou. Namiesto toho, aby odišiel alebo sa aspoň otočil, na mňa zostane blbo civieť. Čo som od toho perverzáka čakal? Chýba mi už len to, aby sa na mňa teraz, keď som pred nim úplne nahý vrhol.

    ,, Prečo by som mal klopať, keď vchádzam do vlastnej izby? Si azda nejaká mladá, nevinná slečinka, že takto vystrájaš?" Jeho slová ma trochu metú. Díva sa na mňa ako na kus mäsa, do ktorého by sa s radosťou zahryzol a popritom hovorí, akoby ho nezaujímalo v akom rozpoložení ma práve našiel.

    ,, Pff, ja ťa neočumujem, keď sa prezliekaš." Skúsim ho znova odbiť.

    ,, Sme obaja muži, nebuď ako dieťa." Pohne sa vpred a zastane tesne pri posteli.

    ,, Nehovor mi, že som dieťa!"

    Usmeje sa. ,, V poriadku mačiatko."

    Moja tvár nadobudne červeň a mám chuť mu jednu vraziť. Bol by som to urobil, no predstava, že sa mu postavím zoči-voči v adamovom rúchu ma vôbec nenadchýňa. A možno je toto presne jeho zámer. Uškrniem sa pri myšlienke, že tentoraz mu jeho plány navýjdu. Pocit triumfu mi však dlho nevydrží a zostanem iba nemo zízať, keď si začne rozopínať košeľu. Závistlivo si premeriavam jeho mužné, pevné telo. Niežeby sa pred tým nevyzliekal v čase, keď sa chystal do postele a z nej, no ja som bol v tej dobe pod prikrývkou a vonkoncom to nesledoval! Stiahol si nohavice, pod ktorými mu zostalo spodné prádlo a zrejme uvažoval či má zhodiť aj to alebo budem mať niečo proti, ak sa zbaví všetkého. Prebodnem ho vraždiacim pohľadom dúfajúc, že to pochopí. Zasmeje sa a vkĺzne pod plachtu.

    ,, Lyra, bude to ešte dnes? Som unavený, no musíme sa ešte spojiť v jedno."

    ,, Pokiaľ na mňa budeš takto hľadieť, dnes sa spánku nedočkáš."

    ,, Hm, aj ty začínaš byť rozpálený?"

    ,, Čo? Nie, pravdupovediac mi začína byť zima."

    ,, Ty naozaj nechápeš dvojzmyslom, však? Bude to ťažšie ako som si myslel. Ale si taký rozkošný..."

    Zamračím sa. ,, Nehovor hlúposti a len pre informáciu, tvojmu šialenému mozgu nemôže rozumieť nikto."

    ,, Fajn, len do toho. Pokojne sa obleč...vidíš? Zatváram oči."

    To určite! Myslí si, že som taký naivný? Schmatnem prikrývku a hodím ju na neho. Zahreší a snaží sa jej zbaviť, no poskytne mi to dostatočný čas, nato aby som si navliekol košeľu tiahnúcu sa až ku kolenám. Potom si iba pobavene natiahnem spodné nohavice a nastavím mu ruku. O minútku som k nemu pripútaný lanom tak ako každú noc. Zaľahnem a zaborím tvár do vankúša. Na šiji pocítim teplý dych a ruky obíjmajúce ma okolo drieku, pričom takmer vyskočím z postele.

    ,, Pokojne, len sa ťa pokúšam trocha zahriať. Nevravel si, že ti je zima?"

    ,, Povedal som, že začína! To je rozdiel a navyše ma to prešlo." Zamrvím sa pod jeho rukami.

    ,, Ako sa ti páčil večierok?"

    Neuvedomujúc si, že naschvál prešiel na inú tému mu skočím rovno do pasce. ,, Nudný, falošný a ubohý."

    Rozosmeje sa. ,, Vystihol si to presne."

    ,, Zdá sa, že sa zhodneme aspoň v jednom."

    ,, Viem si predstaviť minimálne ešte jednu vec, v ktorej by sme sa zhodli."

    Pochybujem. Jeho nezrozumiteľné slová prejdem mlčaním a vrátim sa k pôvodnej téme. ,, Nechápem ako môže niečo také baviť tvoju sestru."

    ,, Nemyslím si, že ju aristokratská zábavka nadchýňa viac ako mňa."

    ,, Veď bola tou slávnosťou úplne nadšená."

    ,, Uhm..."

    ,, Raven?" Zopakujem jeho meno ešte trikrát, kým niečo zamumle. Štuchnem ho snažiac sa zbaviť jeho ťarchy, no nepomôže to. Úžasné! Zaspal. Pritlačí sa ku mne viac a mňa zaplaví príjemné teplo. Prečo sa mi páči každý jeho dotyk? Vzdychnem si a v jeho náručí pomaly zaspávam...

 

                                   .................Raven..................

    ,, Čo povieš na prechádzku na koni?" Chvíľu postávam, kým sa Lyra rozhoduje, ale jeho odpovede sa nedočkám. Hľadí von oknom a zdá sa, že ma vôbec nevníma. Aby som upútal jeho pozornosť, sadnem si do kresla a jednou rukou ho potiahnem k sebe.

    ,, Prestaň s tým!" Začne sa mykať na mojich kolenách a nadávať nech ho pustím. Zovriem ho ešte silnejšie. Keď vidí, že to nikam nevedie, vzdá to. ,, Nie, nechcem ísť spolu s tebou." Odpovie a snaží sa svoj temperament aspoň trocha skrotiť.

    Takže ma predsa len vnímal. ,, Myslel som, že po tom, čo si celé dni zavretý medzi bledými stenami ti to prospeje."

    ,, Pff, som tu iba kvôli tebe."

    Uškrniem sa. ,, To poznanie ma teší."

    Nadurdene po mne šľahne pohľadom. Potom, zrejme, aby zmenil tému konverzácie, ktorá mu nevyhovuje mi popravde odpovie: ,, Neviem jazdiť na koni."

    Síce ma to trocha prekvapí, no myšlienka, že ho to naučím práve ja sa mi páči. Rád budem osobou, ktorá ho naučí jazdiť na čomkoľvek. Z nebezpečne sladkých predstáv ma vytrhne jeho hlas. ,, Strávil som väčšinu svojho života na mori, takže si nemysli..."

    ,, To je v poriadku." S úsmevom ho postavím na zem a urobím to isté. ,, Dovoľ mi byť tvojim učiteľom." Moju vystretú dlaň odmietne, no so slovami, že nemá nič lepšie vďaka mne na práci výjde z miestnosti.

 

                                 

                                   ..................Lyra..................

    ,, Si pripravený prehrať?" S úškrnom sa spýtam Ravena, ktorý pripravuje svoj meč na spoločný súboj, na ktorý som ho po dlhých hodinách prehovoril. Hodí po mne očkom a vyzve ma nech zaútočim. Príjmem jeho ponuku a urobím pár rýchlych výpadov. Šikovne im uhýba a manévruje, čo ma dosť rozčuľuje. Žiadna novinka. Na Ravenovi ma rozčuľuje asi všetko. Jeho stoický pokoj, jeho trefné na nervy lezúce poznámky, nečítateľné správanie, chlípne doberanie a najväčšmi asi to, že ma napriek všetkým týmto hrozným vlastnostiam zaujal. To, že sa moje telo rozochveje pri jeho letmých dotykoch, že sa mi tvár rozpáli pri jeho skúmavom pohľade a v bruchu sa mi rozleje ten nervózny, dráždivý pocit, keď myslím na to, že stojí tak blízko. Nad mojimi nepochopiteľnými úvahami nahnevane zamykám hlavou a vložím všetok svoj zmätok do meča v mojej pravej ruke...

    ,, Raven! Hej, si v poriadku?! Raven!" Bezmyšlienkovito pustím zbraň a vrhnem sa k čiernovlasému mužovi rozvalenému na trávnatej pokrývke a snažím sa nájsť miesto, z ktorého vyteká krv. Nikde nič nevidím a nedokážem si spomenúť, kde som ho bodol...urobil som to vôbec? Prečo iné by bol na zemi a nehýbal sa?...musí byť zranený. Práve sa z hlboka nadýchnem chystajúc sa zakričať o pomoc z plných pľúc, keď mi ústa vyplní jeho jazyk. Trvá niekoľko sekúnd, kým sa spamätám a odsotím ho od seba. ,, Idiot!" Vykríknem v snahe skryť svoje rozpaky a obavy, ktoré mi nahnal pre nič.

    ,, Nechcel som ťa vystrašiť. Iba si vyzeral tak vážne pri súboji, že som mal chuť ťa trošku poškádliť." Usmeje sa a pritiahne ma späť k sebe.

    ,, Kdo by bol už len strachujúci sa o hlupáka ako ty?!" Pokúsim sa znova uvoľniť z jeho zovretia. ,, A mimochodom prehral si! Vieš čo to znamená?"

    ,, Pokiaľ ma pamäť neklame, dohoda bola: ten, kto zvíťazí si môže pýtať čokoľvek."

    ,, Presne." Šibalsky na neho mrknem: ,, A kedže to som ja..."

    ,, Spomaľ, mačiatko. Ja som sa nevzdal a navyše som tu jediný, kto stále drží meč v rukách."

    Oči presmerujem na moje a jeho ruky. Má pravdu. Zasa ma dostal. ,, Nehráš fér." Zasprskám a vstanem, no som opäť povalený na zem.

    Nahne sa nado mňa a priblíži svoju tvár k mojej. ,, V dueli, tak ako v živote nie je nič fér a mnoho záleží od šťastia. Teraz sa prestaň sťažovať a nechaj ma vychutnať si zaslúženú odmenu." Jazykom prejde mojim lícom až k perám a jemne ich začne trieť o svoje.

    Tíško zašepnem jeho meno, kým mi úplne vezme možnosť vydať zo seba hlásku. Rukou mi vojde pod košeľu a dotýka sa citlivej pokožky na brušku. Premknú ma obavy nad predstavou, ako ďaleko bude siahať jeho tzv. odmena, no zostanem iba neschopne ležať a rozmaznávať sa tými vzrušujúcimi pocitmi v mojom vnútri. Vyvalím oči, keď sa mu ruka posunie nižšie a vsunie sa do nohavíc. Prestane ma bozkávať a zahľadí sa mi do očí. ,, Zdá sa, že je malý a rozkošný presne ako ty."

    Zčerveniem až po korienky vlasov a odkotúľam sa nabok. ,, T-t-ty bastard! Ak sa ma ešte raz dokneš prisahám, že mi zato zaplatíš." Napravím si košeľu a nohavice, prebodnem ho ničivým pohľadom a zahanbene si to nasmerujem späť do domu.

    Za sebou ešte počujem tichý smiech a slová ako: ,, Neboj sa, na naše uspokojenie postačí ten môj."

 

                                   ..................Lyra..................

    ,, Čo došľaka stváraš?" V poslednej chvíli zachytím Margaret zoskakujúcu z okna, ktorá nebyť mňa leží rozvalená na zemi a zrejme nie vo veľmi peknom stave. Cez zábradlie ju pritiahnem k sebe a čakám, kým sa rozdýcha.

    ,, Myslela som, že to nebude také ťažké. Vďaka Lyra."

    ,, Čo si sa pokúšala urobiť?"

    ,, Nie je to jasné? Zoskočiť."

    ,, Existujú aj schody, ak ti ten pojem niečo hovorí."

    ,, Áno, ale taktiež aj môj brat, ktorý je v hale a ja som sa vďaka tomu nemohla nepozorovane vypariť." Napraví si šaty a pozrie na mňa.

    ,, Hm...takže chceš zmiznúť..."

    Zrejme si až teraz uvedomí, že o svojom pláne mi nemala v úmysle niečo prezradiť a rukou si prekryje ústa.

    ,, Prečo?" Neodpovedá a tak jej zákerne pripomeniem, že jej útek už nebude nepozorovaný, keďže som jeho svedkom.

    ,, Nepovedz to bratovi, dobre? Mám sa s niekym stretnúť." Potichu mi pošepne a podozrievavo za mňa mrkne, akoby nás niekto sledoval.

    ,, Čo je na tom? Prečo to skrývaš pred Ravenom?"

    ,, Lebo mi to nedovolí! Nepozná ho a..."

    ,, Takže je to muž?" Usmejem sa chápajúc jej tajnoskárstvo. Raven by jej to naozaj nedovolil. Je pre neho ešte dieťa a prehnane ju ochraňuje.

    Začervená sa. ,, Bol na včerajšom plese, preto som chcela ísť. Je v meste asi mesiac, no nie je veľmi spoločenský. Vlastne je dosť záhadný...všimla som si ho raz pri návšteve tety mojej kamarátky a ...myslela som, že on ma vôbec nezaregistroval. Totiž vídala som ho častejšie, napríklad na prechádzke a tak, no nikdy na mňa ani len nepozrel. Dnes mi však od neho prišiel list, ktorý hovorí, že sa so mnou chce stretnúť. Prosím Lyra, nehovor nič bratovi. Možno sa ani nič nedeje a možno ma nechce vidieť z dôvodu, aby mi vyznal lásku, takže..."

    ,, Prečo iné by ťa chcel vidieť?"

    ,, Lyra, prestaň si ma doberať!" Tľapne ma po ruke a so zapýrenou tváričkou sa na mňa sladko usmeje.

    ,, Ten ti riadne pomútil rozum, však?"

    ,, Páči sa mi. Veľmi sa mi páči."

    ,, Rozumiem, budem mlčať ako hrob. Buď ale opatrná."

    ,, Ďakujem." Vrhne sa na mňa a so slovami, ako ma zbožňuje, jej pomôžem dostať sa na zem. O minútu vidím v jemnom vánku iba utekajúcu bielu siluetu...vyzerá tak slobodne. Môže ísť kamkoľvek sa jej zachce, nič ju nedrží, nič ju nepúta. Aj ja som taký býval. Voľný a...čo to robím?! Prečo uvažujem o slobode, namiesto toho, aby som si po ňu šiel? Je predsa na dosah. Mám jedinečnú príležitosť újsť a dostať sa odtiaľto preč, preč od Ravena. Tak prečo sa nehýbem a iba nemo civím do prázdna? Prečo mi zovrie srdce pri pomyslení, že ho potom už možno nikdy neuvidím? Veď je to sebavedomý perverzák! Tak prečo túžim byť radšej spútaný? Čo sa to doparoma deje?

    ,, Lyra? Lyra!" Zdola ku mne doľahne známy hlas. Prehnem sa cez balkón a chvíľu nemôžem uveriť vlastným očiam.

    ,, Dariell? Čo...ako?"

    ,, Konečne som ťa našiel. Si v poriadku? Neublížil ti?"

    ,, Kto?" Nechápavo hľadím do jeho orieškových očí.

    ,, Ten muž...Raven! Zaplatí mi zato, že ťa uniesol."

    ,, O čom to hovoríš?"

    ,, O tom ako si zmizol na tej lodi! Vedel som, že ťa má on. Šiel som za tým jeho priateľom a vypáčil z neho, že si vzal dovolenku a to kde žije. Mal som pravdu, si tu! Nie je však čas na rozhovor, rýchlo poď dolu. Musíme zmiznúť." Naprahne ku mne ruku, akoby nás delil len centimeter a nie takmer štyri metre. Prvotný šok zmizne a pripadám si ako idiot. Dariell za mnou putoval takú diaľku neistý si toho, či ma tu vôbec nájde a ja stojím primrazene na mieste dúfajúc, že ma niečo zastaví, že mi niečo zabráni odísť. Ako to, že ma tých pár dní s Ravenom tak zmenilo? Ako to, že kvôli tomu zabúdam na svoju pomstu? To stačí! Stačilo nezmyselného poflakovania. Chytím sa studeného železa a vymrštím na zábradlie, potom sa nechám niesť inštinktmi pripravený skočiť...niečo alebo skôr niekto ma vtiahne späť.

    ,, Nechoď." Zaznie mi u uška tichý, hlboký hlas. Ruky si ma silne pridržiavajú k jeho telu. Jediné slovo "nechoď" ma úplne rozklepalo a v mojom vnútri sa zjavila zákerná, nechcená nádej, ktorej som vôbec nerozumel.

     ,, Nechcem sa ďalej hrať Raven, musím..."

    Uprie na mňa blankytno-modrý pohľad, pri ktorom sa mi rozbúši srdce. ,, Ja viem. Viem, že musíš niečo urobiť. Tak mi to povedz, už žiadne hry a ja ti pomôžem. Zostaň... "

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

*´.´*

(kated, 3. 1. 2011 16:12)

takze nevadi kdyz tam dam to co je na daredevil.blog.cz ????? ja ten blog uz mam dlouho zalozenej jen sem ho celej promazala asi pred dvema rokama a nechala si ho jako zkouskovej :-)....ja to tam teda dam a jestli se to nebude libyt tak to prenastavim na to co tam bylo jo :-)

*´.´*

(kated, 2. 1. 2011 15:17)

nevadi kdyz zkusim udělat nějak na manga-yaoi vzhled??? jenom to zkusim a rekne te mi. kdyztak to nejdriv dam na svuj zkouskovel blog a reknu vam pak adresu jo :-)

jo a kdy uz bude dalsi kapitola *´.´* ja se uz nemuuuuuuuuuuuuuzu dockat :-) snad uz budete mit neco napsanyho brzy:-)

***

(Jana (http://mujutajenysvet.blog.cz/), 18. 12. 2010 16:30)

zůstane? já myslím, že jo, moc pěkný díl :)

...

(Arya, 17. 12. 2010 21:06)

jasnééé Dariel ;)
a inak na zaciatku som bola DOST MIMO pretoze to akosi nenadvazuje :D a tak som chcela vediet ze kto bol ten "mystic" cudzinec :D :D :D ci to bola Dariel??? dobre koncim so svojimi hypotezami ;)
chcem pokracovanie :)

=0)

(Teressa, 12. 12. 2010 16:55)

PREKRASNE!!! uz sa neviem dockat pokracovania=) uz aby tu bolo=) rychlo prosiiim=)

ja to už viem x))

(bronwyn, 5. 12. 2010 14:23)

neboj kated, tvoja pamäť ti slúži dobre-jeho minulosť naďalej zostáva zahalená rúškom tmy xD, doteraz tam totiž boli iba malé náznaky, ktoré asi nemožno pochopiť...no tak hádam nastáva správny čas pomaly(kladiem dôraz na pomaly! XD) to začať vyjasňovať xP

*´.´*

(kated, 4. 12. 2010 23:24)

ohoh....staci jen predstava ravena jak rika nechod XD.....juj ale ta holka je taky nejak duveriva co kdyby to byla past ci neco takovyho :o ...no jo zuamilovana holka XD....lyra by uz mohl projevovart vic citu k ravenovi ale to neva musis mu preci nechat jeho povahu :-)
me taky zajima proc se chce mstit...nevim jestli to uz bylo receno a nebo uz sem proste zapomnela....hmm....jinak to byl hezkej dilek libila se li ta sekce s tou posteli jak se prvlikal XD

....

(Reizo, 3. 12. 2010 11:15)

ou...zůstat či ne.Toť otázka...XD
jsem zvědavá jak to bude pokračovat,co Lyra udělá...

 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA