Ja a Ty- kapitola jedenásta
,, Postaraj sa o zvyšok."
,, Čože? To nemyslíš vážne! Kto sa rozhodol zbaviť tohto všetkého?!" Ukážem prstom na kopu haraburdia vyskytujúcom sa na povale, ktoré tu spolu s otcom triedime už vyše hodiny.
,, Čo som mal povedať, keď na mňa tlačila? Navyše má pravdu, že to tu treba vypratať."
Prevrátim očami nad pomyslením, že môj otec sa správa ako poslušný psíček, ktorý splní všetko, čo si jeho pani zažiada. Tomu sa hovorí: Chlap pod papučou. Hlavne, že sa navonok tvári, ako má všetko pod palcom. Pff, to určite. A ako by to nestačilo do všetkého som zatiahnutý aj ja. Navyše to schytám dvojnásobne, pretože otec vybíja svoju autoritu na mne. Prečo to vôbec tolerujem? Kvôli Clare a pokojnému životu medzi nami. Možno nie je otec jediná osoba pod papučou. ,, Hej, hej...Clare si teda vie vybrať ten najlepší čas, nemyslíš?" Poukazujem na fakt, že dnes je Nový rok a my sa tu handrkujeme z blbými zbytočnosťami. Niežeby som mal niečo lepšie na práci. Clare sa už o dom postarala a teraz spolu s Kaiom pripravujú nejakú večeru, chlebíčky, koláče...
,, Nesťažuj sa a pokračuj."
So zamračením sledujem ako sa otec zodvihol a zmizol za dverami. Po ďalšom polhodinovom mrmlaní schytím do rúk jednu zo škatúľ a vynesiem ju pred smätné koše. Takto to zopakujem ešte šesťkrát. Celý uťahaný si konečne ľahám na pohovku a zapnem televízor. Keď prechádzam všetkými kanálmi a na obrazovke sa zjavujú samé nezaujímavé programi vypnem ho a zavriem oči. Asi som musel zaspať, pretože si nepamätám, žeby som počul jeho kroky, no sladké pery na tých mojich ma upovedomujú, že je pri mne. Pomaly sa odtiahne a usmeje: ,, Prepáč, že som ťa zobudil."
,, To nič." Prebúdzanie bolo veľmi krásne- radšej si to však nechám pre seba. ,, Koľko je vlastne hodín?"
,, O chvíľu budú štyri. Ak chceš, choď si hore zdriemnuť."
,, To je v poriadku." Posadím sa a niekoľko krát pokrúžim ramenami, keďže sú celé stuhnuté a boľavé od skláňania sa nad tým bordelom, ktorý bol na povale.
Kai sa odrazu posadí za mňa a začne ma jemne masírovať. ,, Mal som ti ísť pomôcť."
,, Asi ťažko by si sa dostal z pazúrov tvojej mamy, keď ich raz vytasila."
,, Máš pravdu."
Obaja sa zasmejeme a ja sa nechávam ďalej rozmaznávať jeho šikovnými prstami na mojom krku. O chvíľu sú nahradené ústami a ruky sa rozbehnú pod mojim tričkom.
,, Počkaj, môžu vojsť naši."
Prestane a vzdychne si. ,, Tak mi daj aspoň horúci bozk."
Spravím grimasu, no nahnem sa k nemu. Chytí mi tvár do rúk a znova na mňa prisaje svoje pery, tentoraz ale vášnivo, živelne, pričom mi po celom tele naskočia zimomriavky. Potrebnú dávku kyslíka mi dopraje, až keď sa z kuchyne ozve Clarino volanie, aby za ňou Kai prišiel. S iskričkami v očiach mi vlepí na ústa ešte hlučný cmúľavý božtek a zmizne. Niekoľko minút sa spamätávam z omámenia, a keďže sa nikto nevracia, nasmerujem si to ja k nim. Zastavím vo dverách a započúvam sa do rozhovoru vďaka, ktorému si ma vôbec nevšimli.
,, Rozumiem, postarám sa o to. Kedy odchádzame?" Miestnosťou zaznie Kaiov hlas, ktorý ma varuje, že niečo nie je v poriadku.
,, Ešte dnes, lietadlo odlieta pred polnocou z Washinghtonu. Je to správna voľba? Londýn, to je predsa tak ďaleko. Možno by som to nemala vziať."
,, Urob to, Clare. Je to veľká šanca. Aj keď mi budeš neuveriteľne chýbať, neodpustil by som si, ak ju kvôli mne premrháš. Navyše si mi netvrdila, že si vždy chcela okúsiť tamojší život a určovať trendy, ktoré si miestni ľudia obľúbia a pohrúžia sa do nich? Sprav to pre mňa, láska."
,, Mathias, ako to bez vás zvládnem?"
Tých pár viet mi stačilo, aby som pochopil ich plný význam a varovanie, ktoré sa naplnilo. Ruka mi vyletí a zasiahne dvere, ktoré sa s rachotom rozkolíšu a prinútia uprieť na mňa tri páry očí. Všetci sa na seba nemo dívame, kým pohľadom nezavadím o jeho a viac to nevydržím. Rozbehnem sa preč...
Prečo? Prečo sa mi to stalo opäť? Spravil som snáď niečo, čím si zaslúžim takto trpieť? Prečo ma vždy niekto opúšťa? To znamenám pre každého tak málo? Pripadám si ako nejaká bezcenná hračka, s ktorou sa na začiatku všetci pohrajú, a keď ich unudí, zbavia sa jej. Hračka, ktorá sa s každou ďalšou ranou stáva ešte bezcennejšou, ak to je vôbec možné. Nechcem, aby ma odkopli aj oni. Nie on. Sľúbil mi predsa, že so mnou bude navždy, že zostane na mojej strane, že pre mňa urobí čokoľvek. Sľúbil to, však? Mal ma spraviť šťastným, opraviť ma, no on mi urobí novú jazvu, omnoho hlbšiu, bolestnejšiu...tú najhoršiu. Potom, čo som sa rozhodol riskovať, roztrhnúť tie putá a nechal sa pohltiť citom, nad ktorým nemám žiadnu kontrolu...potom, čo som znova niekomu dôveroval...
Rukávom si utriem tvár zaliatu slzami a chvíľu mrkám v tme. Park? Ako dlho som tu? Hľadajú ma? Asi ťažko. Hovorili niečo o odlete...ešte dnes. Pri tej spomienke mi vyhŕknu ďalšie slzy. Dočerta s nimi! Dočerta s otcom! Prečo ich sem vôbec vodil? Miluje predsa Clare, ako jej teda dovolí tak ľahko odísť?
,, Chrisy, čo tu robíš?"
Upriem zrak na prekvapeného muža stojacého predo mnou. ,, To ste vy?"
,, Čo sa ti stalo, holúbok? Prečo plačeš?"
,, Nechajte ma na pokoji." Vyskočím vpred snažiac sa újsť odtiaľ, čím skôr.
,, To teda nie." Potiahne ma k lavičke a prinúti ma znova sa posadiť. Urobím to bez námietok, nemám žiadnu silu vzdorovať. Všetka energia z môjho tela sa vyplavila spolu s mojimi slzami. ,, Myslel som, že si odchod tvojej mamy už prekonal."
,, Áno."
,, Prečo si potom taký smutný?"
,, Prečo ste tu?"
,, Čo? No, často sa tadiaľ prechádzam. Z diaľky som si nebol istý, či si to ty, ale som rád, že som dal na svoj inštinkt."
,, ...Prečo? Prečo sa o mňa tak zaujímate?"
,, Asi sa ti nebude veľmi páčiť odpoveď." Rozosmeje sa. Potom na niekoľko minút zavládne ticho.
,, Odišiel...opustil ma."
,, Ehm?"
,, Je preč."
,, Kai?"
,, Áno." Pri tom rezignovanom jedinom slove ma zaleje prázdnota.
,, Prečo sa trápiš? Je to len obyčajný chlapec. Takých nájdeš na každom kúte. Navyše ťa nechal samého, nezaslúži si ťa, holúbok. Je to..."
,, Mlčte! Nič o ňom neviete! Kai by mi zámerne nikdy neublížil, on je dobrý, láskavý, spoľahlivý a on..."
,, Keď ho máš tak veľmi rád prečo sediš tu? Prečo mu dovolíš zmiznúť? Prečo po ňom nejdeš a naprivedieš ho späť?"
,, Priviesť späť?"
,, Myslíš si, že ak neurobíš nič a vzdáš sa bude to dobré? Dúfaš, že ti všetko spadne k nohám samo od seba? Vyhráš, aj keď nezabojuješ? Nečudujem sa, že si sám."
Jeho slová sa do mňa zarezávali ako ostrie čepele. Vždy som nechával všetko na iných a ja som iba utekal. Dokonca som to skoro dopustil aj teraz. Nevzdám sa ho. Vezmem ho k sebe a nenechám ho už viac odísť. Vyskočím na nohy. ,, Musím už ísť.......... A ĎAKUJEM."
,, Chris, ak ťa ten chlapec prestane baviť alebo ti ublíži nezabudni, že ja som ďalší na zozname. Budem na teba trpezlivo čakať."
Vyvalím na neho udivené oči. Ten perverzák! Na Edovej tvári sa zjaví úškrn a ja mu ho chtiac- nechtiac opätujem. Otočím sa a rozbehnem...tentoraz ale neutekám, naopak, postavím sa všetkému, čo ma prísť tvárou v tvár.
,, Kde sú?" Zadychčaný vbehnem do domu a vrhnem sa na otca.
,, Chris, dočerta kde si bol? Vieš, že..."
,, Kde je Kai?" Preruším jeho chystajúce sa hrozby a pevne na neho pozriem.
,, Vo Washingtone."
Vybehnem po schodoch a rýchlo si nahádžem pár potrebných vecí do tašky ako sú peniaze, pás, doklady... Trvá to asi len dve minúty a rovnakým tempom som znova dolu.
,, Čo robíš? Zbláznil si sa?!"
,, Otec, idem do Washingtonu. Neviem kedy sa vrátim, ale sľubujem, že ich privediem späť. Tak si nerob starosti. Maj sa."
,, Počkaj, Chris. Tak to nie je...vráť sa...došľa..."
Nastúpim do taxíka, ktorý som si stihol po ceste objednať a ktorý ma v tejto chvíli vezie na letisko...
Cítim ako sa mi podlamujú kolená, nádej ma pomaly opúšťa. Už desať minút stojím pred dverami ich luxusného domu. Je tu tma. Klopem, zvoním, kričím, no naokolo niet ani živej duše. Je niečo pred polnocou, tak prečo tu nie je žiaden hluk? Je predsa Silvester. Alebo aj všetko okolo mi dáva cítiť, aký som opustený...je toto koniec, prišiel som neskoro? Zasa som prehral? Stratil som ho už navždy...? Zosuniem sa pozdĺž dverí a zložím si tvár do dlaní. Potrebujem ťa, Kai. Zachráň ma, prosím. Chcem ťa vidieť, počuť ťa...hneď teraz!
,, Chris?"
Otvorím oči a zahľadím sa do diaľky. Ak je to fatamorgána, preľud, či sen tak nech nikdy neskončí. Opatrne vyslovím jeho meno, akoby sa už iba pri jemnom zachvení vzduchu mohol vypariť.
,, Prečo si tu?" Pribehne ku mne a vezme ma do náruče.
Studené kvapky mi opäť kropia tvár. ,, Si skutočný, však?"
Chytí mi bradu do rúk a nadvihne k sebe. Vyzerá vyľakane, nechápavo, nahnevane. ,, Poďme dnu." Nadvihne ma, odomkne a postrčí ma vpred. Zastaneme až v obývačke, kde ma posadí. ,, Čo tu dočerta robíš?"
Jeho tvrdý hlas ma zaskočí. ,, Ja..."
,, Si idiot? Vonku je to nebezpečné. Nepoznáš to tu a navyše si tu prišiel úplne sám, mám pravdu?"
,, Áno...ja..."
,, Vieš, ako by sa cítil Mathias, ak by sa ti niečo stalo? Vie o tom, že si tu? A ja, na mňa si nepomyslel, keď si sa tu rozhodol prísť tak bezhlavo, neopatrne?"
Dnes nedokážem robiť nič iné len plakať. ,, Ty??? Čo by si už len ty mohol cítiť, ak by sa mi niečo stalo? Klamal si mi. Zneužil moju dôveru. Opustil si ma! Potom, čo si ma nechal v domienke, že ti na mne záleží, že ma nikdy nenecháš...Ja...ti to nedovolím. Prinútim ťa zostať. Vezmem ťa späť, nevzdám sa ťa. Nikdy, teba nie! Zober zodpovednosť zato, že si ma prinútil milovať ťa!" Zúfalo vykríknem poslednú vetu a po nej nasleduje dlhé ticho.
,, Ty blázonko. Však si nenechal Mathiasa, aby ti vysvetlil náš rozhovor?"
,, Nie je čo vysvetľovať. Všetko je až príliš jasné. Tvoja mama dostala ponuku práce v Londýne a prijala ju. Obaja sa teraz chystáte odísť..."
,, Vedel som, že ťa mám ísť hľadať. Mathias mi to však nedovolil. V poriadku, tak ti to teda poviem ja a dobré ma počúvaj. Je pravda, že moja mama má šancu preraziť vo svete módy a aj ju využije. No všetky tvoje predstavy sú mýlne. Odišla do Londýna na šesť mesiacov. Ja sa ale nikam nechystám ísť a v žiadnom prípade ťa nemienim opustiť. Pravdaže z času na čas pôjdem svoju mamu navštíviť a dúfam, že ty pôjdeš so mnou. Vďaka tebe mala ešte väčšie obavy z odchodu. Každopádne, keď sa o pol roka mama vráti, všetko bude pripravené. Naši sa hneď po jej návrate vezmú a tento dom už nebude potrebný, preto som vlastne tu. Bol som poverený predať tento dom. Rozumieš?"
,, Čože?.....................Prečo ste mi to nepovedali skôr?!"
,, Pokiaľ viem nemali sme príležitosť, utiekol si."
Takže on zostáva. Bude ma opatrovať, bude tu so mnou stále. Všetok ten rámuz okolo, tá bolesť, ktorú som si sám spôsobil. Som idiot! Obleje ma červeň...čo všetko som vôbec natáral? Predo mňa si kľakne Kai a položí mi ruku na líce. ,, Zopakuj to."
,, Č...o?"
,, Ty to vieš veľmi dobre."
,, Zober zodpo..."
,, Stačia posledné dve slová." Zašepká a prebodne ma svojimi zmyselnými zelenými zreničkami.
,, ...Milujem ťa." Ak je to vôbec možné, tak sa mi tvár rozpáli ešte viac.
,, Aj ja ťa milujem, Chris."
Srdce mi vynechá jeden úder a následne začne biť, ako zmyslovzbavené. Priblíži sa ku mne a spojí naše pery v dlhý, intenzívny, nežný bozk, ktorým potvrdzuje svoje slová.
,, Chris, chceš byť môj?"
Tá veta dáva prísľub do budúcnosti a zároveň sa pokúša podmaniť si ma úplne celého. Patrím mu predsa svojou dušou a srdcom...zostáva teda jediná vec, ktorú som mu ešte nedal. A nemienim ho o ňu pripraviť. Chcem mu patriť a chcem, aby on patril mne.
,, Áno."
V očiach sa mu zaleskne láska a túžba. Obíjme ma a nesie hore schodmi.
,, Nie som nejaké dievča. Nemusíš ma držať na rukách."
,, Ale ja chcem. Navyše je to tak romantickejšie."
Hlavne trápnejšie. Opatrne ma odnáša až do spálne s obrovskou posteľou, kde sme naposledy strávili spolu pár nocí. Tentoraz to však bude iné. Položí ma a sadne si vedľa mňa. Prejde mi prstom po tvári a zastaví sa na pootvorených perách, ktoré prekryje svojimi. Po chvíli pohne prstami, ktoré mi zatiaľ spočívali na krku a obkrúži nimi moju bradavku. Jemne mi ju dráži cez tričko a druhou rukou mi hladí odhalené bruško. Prestane a úplne ma zbaví vrchného dielu oblečenia. Nakloní sa ku mne a tak ma prinúti ľahnúť si. Našpúlim k nemu ústa očakávajúc ďalšie bozky, no on nimi začne prechádzať po mojej hrudi. Každé miesto, ktoré obdary svojimi perami a jazykom sa napne a bledá pokožka sa rozpáli. Aj keď som si na tento druh láskania už trocha zvykol, nedokážem ovládať svoj zrýchlený dych, tlčúce srdce a vzdychy derúce sa mi z hrdla. Skameniem, keď mi rozopne zips na nohaviciach a rukou sa dotkne môjho mužstva.
,, Bojíš sa?" Šepne mi do ucha.
Pokrútim hlavou na znak nesúhlasu, čo vyvolá v Kaiovi záchvat smiechu.
,, Čo je tu také zábavné?"
,, Ten tvoj tvrdohlavý výraz. Viem, že máš strach. Aj ja."
,, Ty?"
,, Chcem, aby sa ti to páčilo."
,, Kai..."
,, Nechaj to na mňa."
Umlčí ma hladným bozkom, počas ktorého ma zbavuje zvyšku šatstva. Červenám sa ako zrelá paradajka, kým ma nahého zhora prepaľuje svojim túžobným pohľadom. Jeho prsty sa obtočia okolo môjho vzrušeného údu a hneď nato ho nasledujú šikovné ústa. Rukami si prekryjem tvár a kusnem si do pery v snahe stlmiť svoje výkriky.
,, Nerob to, Chris. Chcem ťa zreteľne vidieť i počuť."
Jeho prosebný hlas ma zbaví ostychu a tak mi klesnú ruky k telu a porazene zakloním hlavu dozadu. Slasť, ktorá sa šíri mojim telom spôsobená jeho horúcim vnútrom úst, kde ma opakovane vsáva, túži po uvoľnení.
,, Kai, už to dlhšie nevydržím..."
,, Tak choď napred."
Zastonám a moje telo sa otrasie pod búrlivým vyvrcholením. S prižmúrenými očami sledujem ako sa Kai vyzliekol a znova sa posadil medzi moje nohy. Pobozká ma, no odtiahnem sa, keď pocítim nepoznanú chuť. S rošíreními očami si uvedomím, že je to vlastne moja chuť. Kai sa nežne usmeje a prilepí na mňa opäť svoje pery. Pustím ho dnu a naše jazyky sa stretnú v divokom tanci, ktorý preruší môj šokovaný prerývaný hlas.
,, Kai, nie...prosím prestaň...nie..."
,, To je v poriadku, pokojne. Musím ťa prichystať, predtým ako vstúpim. Nechcem ti ublížiť."
Zaborím nechty do oblečky, keď prstami prestane krúžiť okolo môjho otvoru a jedným z nich doň prenikne. Potom ho nasleduje ďalší. Po chvíli je moje telo ako v ohni a žiada si viac.
,, Idem dnu, Chris." Počujem ako mi zašepká pri perách a jeho prsty sú nahradené niečim oveľa väčším. Prehnem sa ako luk pod náporom bolesti a rozkoše, ktorá ma pripravuje o dych. Vedomie, že som s nim v tomto okamihu spojený mi vháňa slzy do očí. Bude tu, ak do budem potrebovať. Nie. Bude tu, aj keď ho potrebovať nebudem. A to je omnoho dôležitejšie. Už viac nie som ranené zvieratko, ktoré sa bojí ukázať svetu a má strach uchopiť život do vlastných rúk, polapiť svoje šťastie. Už viac necítim prázdnotu. Teraz je tu on. On, ktorý vyplnil moje vnútro a ukázal mi ozajstný život, ktorého sa za žiadnu cenu nevzdám. ,, Milujem ťa, Kai."
Zelené zreničky sa zabodnú do tých mojich. ,, Aj ja teba."
,, Ako ti je?"
,, Uhm...bolí ma celý zadok." Unavene odpoviem s tvárou zaborenou do vankúša.
,, Prepáč. Uvidíš, že si zvykneš."
,, ........"
,, Odpočiň si. Zajtra sa musíme vrátiť do Los Angeles."
,, Dočerta! Čo keby sme si to tu trocha predĺžili?"
,, Nemaj obavy, milovať sa môžeme, aj keď je v dome tvoj otec."
Vyletím do sedu, no hneď to oľutujem. Nie len vďaka bolesti, ale aj preto, že mi to naskytlo dokonalý pohľad na Kaiovo nahé telo. ,, To...to som nemyslel! Uvažoval som, že ma otec určite zabije...alebo...prinajlepšom budem mať zaracha do konca života..."
,, Nemyslíš, že domáce väzenie nemusí byť nutné zlo? Budem predsa s tebou, navždy." Jemne ma chytí za bradu a potiahne k sebe. ,, Budem ťa držať v náručí, aj keď ma už budeš mať plné zuby, Chris. Navyše musím prevziať zodpovednosť." S úsmevom ma pohladí po tvári a vlepí mi na ústa menšiu pusu. ,, Vzdávam to."
,, Ehm?"
,, Ako sa môžem kontrolovať, keď máš takýto výraz a červenáš sa?"
,, Čože? Počkaj..."
Prekrúti ma pod seba a vášnivo pobozká. V očiach mu môžem zreteľne čítať, čo sa chystá urobiť. Viem, že keď sa o pár hodín neskôr prebudím do nového krásneho rána, ďalšieho roka, bude ma poriadne bolieť zadok, no nikdy na tento rok nezabudnem. Priniesol mi predsa jeho. A teraz netúžim po inom len sa nechať rozmaznávať Kaiovymi rukami, sladkými perami a hrejivým pocitom, ktorý sa rozlieva v mojom vnútri. S vedomím, že táto osoba je tu len pre mňa...
Komentáře
Přehled komentářů
Vážně skvělá povídka. Jsem ráda, že jsem narazila na tvoje stránky. :-)
.........
(Iruka sensei tvoje sbí, 25. 5. 2010 21:32)
Já musím souhlasit konec je naprosto famózní!!!
Jinak v telenovele určitě shounen ai bude
(Když Kakashi senseie přesvědčím, snad bude i yaoi :D)
kated
(*´.´*, 19. 5. 2010 19:36)oh oh nydhernej konec....fakt bozi :-) ja tuhle povidka milujuuuuu :-).....no doufam ze v budoucnu nekdy napises treba special......snad :-) a taky v napsani odalsich povidek :-)
***
(Jana(http://mujutajenysvet.blog.cz/), 18. 5. 2010 15:50)dokonalý konec! hrozně moc se mi to líbilo
...
(Aylen, 16. 5. 2010 19:43)Nááádherný!! Škoda, že je konec... byl to můj oblíbený cyklus... Ale konec je krásnej :)
=0)
(Teressa, 16. 5. 2010 18:05)to bolo prekrasne!!! skoda ze je uz koniec...ale bola by haluz vediet ako by zareagovali rodicia=)
FANTASTICKÉ!!!!!
(Hikari Yukiro, 16. 5. 2010 17:30)já...asi nedám dohromady ani smysluplný komentář...já ani nedejchala...tohle bylo...je to...no prostě...NÁDHERA,PŘEKRÁSNÉ,ÚŽASNÉ!!!!pardon ale já jsem úplně mimo...
Nádhera!! =)
(LoLo, 15. 5. 2010 22:16)Toto je moc krásná povídka..povedená, nádherná, vtipná =) A ten konec je moc dobrej, akurát by mě zajímalo, co na to jejich rodiče xD
....................
(Rhea, 15. 10. 2011 22:47)