Jdi na obsah Jdi na menu
 


Lístky šťastia -kapitola šiesta

15. 2. 2010

    ,, Ešte vynes kôš, Chris." Z poschodia ku mne doľahne otcov hlas, ktorý by som najradšej ignoroval, no namiesto toho sa zodvihnem a idem vyhodiť odpadky. Odkedy sa sem nasťahovala Clare s Kaiom všetko prebieha inač. Celý chod domácnosti sa zmenil. Nielenže spoločne raňajkujeme, obedujeme a večerame, dokonca spoločne aj upratujeme! Kto to kedy videl? Robíme spolu úplne všetko. Je piatok poobede a ja sa tu zaoberám hlúpym smetím. Pomaly a najmä potichu prejdem do kuchyne a zložím hlavu na stôl. Škola a zbesilé upratovanie, na ktoré ma donútila rodinka ma celého vyčerpalo.

    ,, Chris..."

    ,, Ššš!" Rýchlo vyskočím pred Kaia a rukami mu naznačujem, aby mlčal. Zamračím sa, keď vydím, že celá moja snaha bola nanič, po miestnosti sa totiž rozľahne jeho smiech. No fajn, ten sa na mne teda pekne zabáva. Nadurdene sa chystám prejsť okolo, keď mi pred nosom zamáva nejakými lístočkami. Nie, to nie sú iba nejaké lístočky, to sú vstupenky na koncert UVERworld!

    ,, Ako...?" Iba nemo civím na ten kus papiera.

    Usmeje sa. ,, Bola to náhoda. Kúpil som si knihu o japonskej kultúre a zaradili ma do vianočného losovania. No a spomedzi všetkých cien som vyhral práve túto. Myslím ,že je to tvoja obľúbená japonská skupina."

    Prikývnem a oči sa mi rozžiaria.

    ,, To je ich prvý koncert na živo v Los Angeles. Možno sa už takáto príležitosť nenaskytne. Mám dva lístky..."

    ,, Vezmi ma so sebou, prosííím." Upriem na neho psie očká.

    ,, To som mal v úmysle." Opäť sa zoširoka usmeje.

    ,, Ďaaakujem." Z obrovského nadšenia mu skočím do náruče. ,, Ja ťa milujem, Kai." Je neskoro, kým si uvedomím, čo som povedal. ,, No...teda...chcel som..."

    ,, To som zvedavý, ako dlho ti to vydrží." Rozosmeje sa a odtiahne ma od seba.

    Uhnem zrakom na bok a kusnem si do pery.

    ,, Každopádne je to zajtra, tak sa priprav."

    Po tejto vete sa všetky moje, práve sa rozutekajúce, myšlienky znova spoja v jedno. Zdvihnem hlavu a prikývnem. Zajtra pôjdem na koncert UVERworld. Wow...

    ,, Chris, Kai, kde sa túlate? Späť do práce." Cez chodbu sa k nám práve blíži otec, no v tejto chvíli mi nič nemôže pokaziť dobrú náladu. Neviem sa dočkať zajtrajška. Ja i Kai sa na seba zaškeríme a výjdeme z izby.

    ,, Tak, čo ďalšie mám urobiť?"

 

 

    ,, Takuya bol úplne dokonalý!"

    ,, Čo si povedal?"

    Rozosmejem sa pri Kaivom výraze, ktorý mu zdobil tvár. Prižmúrené oči, natiahnuté uši a tvár, na ktorej sa zračilo nepochopenie, na ňom pôsobili zvláštne.

    ,, Povedal som, že Takuya(spevák) bol úžasný."

    ,, Nič nepočujem." Zakričí späť a vyvolá vo mne ďalší záchvat smiechu. Potom prekrúti očami a posunieme sa bližšie k východu. Aj keď sme obaja natlačení na seba, hluk okolo nás, nám nedovoľuje vôbec komunikovať. Zo všadiaľ cítim nárazy a v hale vládne poriadny zmätok. Čo iné sa dá čakať po koncerte UVERworld?! Bol to nezabudnuteľný zážitok a vďačím za to Kaiovi. Otáčam k nemu hlavu, keď zrazu pocítim úder. Po lakťovke, ktorú mi niekto uštedri sa zvalím na zem. Vytreštiam oči, kým cezo mňa prechádza hlúčik ľudí a ja iba bezmocne uhýbam pred ich nohami. Do očí mi vyhŕknu slzy, po tom čo mi niekto stúpi na ruku. Nemám najmenšiu šancu postaviť sa a zdá sa, že celému davu je úplne jedno, či pod ich nohami niekoho rozšliapu. Viem si živo predstaviť tie titulky v novinách: ,, Rozbúrený dav fanúšikov na koncerte skupiny UVERworld udupal k smrti sedemnásťročného chlapca." A zrazu sa predo mnou vytvorí prázdny kruh, do ktorého spadne mužské telo. Zdvihnem pohľad a nad sebou zbadám Kaia. Chytím sa ruky, ktorú mi podáva. Silne ma k sebe pritisne a vykročí vpred.

    ,, Ty bastard...!"

    Mykne mnou, keď sa muž zo zeme postaví pred nás.

    ,, Ako si dovoľuješ udrieť ma!"

    Pokúšam sa zo seba vydať hláska, aby som sa bránil, no nejde to. Ja som ho predsa neudrel. Niekoľko párov očí sa na nás díva, teda sa díva na neznámeho muža a Kaia. Vtedy si uvedomím, že jeho slová nepatrili mne. Šokovane pozriem na chlapca vedľa, ktorý ma zviera v náruči. Nie je možné, aby práve on ublížil nejakej inej ľudskej bytosti. Kai? Za celý čas čo ho poznám ani len nezanadával, nie to ešte ublížil niekomu.

    ,, Nabudúce si dvakrát premysli, či bude tá zábavka stať za to. A teraz uhni."

    Takého Kaia som ešte nevidel. Jeho typicky bystý až prešibaný zelený pohľad nahradil zúrivý. To slovo ho presne vystihovalo. A mne pri ňom nabehli po tele zimomriavky. Podľa všetkého som nebol jediný, pretože muž pred nami sa rýchlo otočil a zmizol. Ani neviem ako a odrazu sme aj my stáli na ulici kráčajúc smerom k vlakovej zastávke.

    ,, Si v poriadku?" Podskočím, keď sa do ticha ozve Kaiov hlas.

    ,, Áno." Zašepkám späť.

    Posadíme sa na lavičku v metre a čakáme. ,, Ďakujem."

    ,, Naozaj sa cítiš dobre?" Položí mi ruku na tvár a jemne ňou prechádza po líci. Ten dotyk ma zaskočí a môj pokus nenápadne sa odtiahnuť výjde na zmar. Nie ešte horšie. Pádu na zem zabráni Kai a pritiahne ma k sebe. V tej chvíli mi z hlavy všetko vyfučí a pocit, ktorý ma opantá je nekontrolovateľný. Srdce mi ide takmer vyskočiť. Zdvihnem hlavu. Jeho pery sa približujú. Hrude sa nám navzájom dotýkajú, pri tom ako obaja ťažko dýchame. Zavriem oči pripravujúc sa na to, čo ma príjsť, keď mnou prejde prudká bolesť. Vyskočím na nohy a druhou rukou si prekryjem tú, ktorá ma vrátila do reality. Kai na mňa nechápavo civí.

    ,, No...nebola celkom pravda, že mi nič nie je."

    Pochopí a začne dôkladne prezerať moje zranenie. Zamračí sa, keď najprv uvidí akú farbu nadobudlo.

    ,, Asi by som sa tam mal vrátiť a rozbiť tomu sviniarovi hlavu."

    Vyvalím oči nad jedinou vetou, ktorá v sebe niesla nadávku a zároveň podnet na ublíženie niekomu.

    ,, To by si teda nemal."

    ,, Neviem prečo ho brániš po tom, čo ti spôsobil."

    ,, Takže ten chlap ma udrel?"

    ,, Nielen to. Navyše sa na tom so svojimi kamošmi pekne zabával."

    ,, Chápem."

    ,, Ja tomu naopak vôbec nerozumiem. Čo je zábavne na..."

    ,, Nemyslel som to."

    Vzdychne si a opäť skúma červenomodrastú ruku.

    ,, Nemáš žiadnu zlomeninu, no pár dni to bude citlivé."

    ,, Si doktor?" Opýtam sa s úsmevom. Jeho sebaistá diagnostika ma pobavila.

    ,, Pre teba môžem byť hocikým. Myslím, že bude najideálnejšie, keď si ťa neskôr obzriem celého. Nikdy nevieš čo sa môže ukrývať pod povrchom?"

    Po jeho poznámke iba udivene otvorím ústa. Kai sa nahlas rozosmeje a postrčí ma ku dverám vlaku. Zavrtím hlavou snažiac sa vymazať jeho posledné slová. To určite nemyslel vážne. Alebo áno?

   

   

    ,, Niekde ich určite musím mať." So zamračeným výrazom si stále dookola prehľadávam vrecká na nohaviciach, no je mi jasné, že to k ničomu nevedie. Kľúče od domu v nich naisto nemám. Pohľad vrhnem na Kaia stojacého vedľa. ,, Zdá sa, že som ich stratil na koncerte." S nádejou v očiach hľadím na neho, či si vzal svoje, inak by nám to otec nedaroval. Zobudiť ho uprostred noci by bolo naozaj to posledné, čo chcem.

    ,, Niekto vymyslel krúžok, aby sme mohli stratiť všetky kľúče naraz." Odpovie a mne chvíľu trvá, kým pochopím zmysel jeho slov.

    ,, Haha, no jasné. Ako by si ty..."

    S úsmevom vsunie ruky do oboch vrecák a začne vyťahovať kľúče po jednom. Potom si v svetle z pouličných lámp vyberie ten správny a zasunie do dverí.

    ,, Ty nie si normálny, Kai."

    Len sa uškrnie a vstúpime dnu. ,, Mne aspoň nič nechýba. A teraz poď." Chytí ma za zdravú ruku a ťahá hore schodmi.

    ,, Čo to robíš?"

    ,, Idem sa ti postarať o zranenú ruku."

    Nasledujem ho do kúpeľne pri jeho izbe. V celom dome máme tri kúpeľne, no áno je to pomerne veľký dom. Jednu využívajú dospelí a tie zvyšné my. Zasvieti a obaja sa tam potichu nahrnieme. Zo skriniek vyberá nejaké mastičky a obväz, ktorými mi následne ošetrí ruku.

    ,, Ďakujem."

    ,, Ak chceš môžeme ísť zajtra k doktorovi, aby sa na to poriadne pozrel."

    Usmejem sa. ,, To je dobré. Vášmu odbornému vyšetreniu plne dôverujem, Pán Doktor."

    S vážnou tvárou sa pohne ku mne. ,, Takže to znamená, že súhlasíš s celkovou prehliadkou?"

    Ťažko prehltnem pod jeho skúmavým pohľadom. On to myslí skutočne. ,, Dobrú noc." Rýchlo vybehnem z nebezpečnej zóny a namierim si to rovno do izby. Hodím sa na posteľ a zavriem oči. Potom ich otvorím, keď sa mi v hlave začnú preháňať nepokojné myšlienky, ako sa ku mne Kai nakláňa, ako na mňa hľadí, ako zvláštne vyznejú jeho slová. Žeby som nebol jediný, kto sa cíti v spoločnosti toho druhého zmätený? Fajn. A čo teraz?

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

=0)

(Teressa, 12. 3. 2010 16:13)

to bolo super!! uz sa moooc tesim na dalsie =)

d(^.^)b

(Alex, 21. 2. 2010 20:49)

Další další:D Je to pěkné.

www.may-darrell.blog.cz

(May Darrellová, 21. 2. 2010 20:03)

Oj! To bylo překrásné. Moc se těším na pokračování ;-)

www.vsehoblogisek03.blog.cz

(Mysticia-sama, 19. 2. 2010 19:07)

Úžasná povídka, už se moc těším na pokráčko!
Mimochodem právě jsem u mě na blogu zbeřejnila 8.kapitolu Kill their love! A už se těší na své věrné čtenáře! Zatím ahojík

***

(Jana(http://mujutajenysvet.blog.cz/), 19. 2. 2010 18:04)

super, těším se na pokráčko

;-P

(LoLo, 17. 2. 2010 21:12)

moc pěkné, pokračuj =)

...

(Aylen, 15. 2. 2010 23:16)

Krása,těšim se na pokračování.

*-*

(kated, 15. 2. 2010 18:11)

ahhhh *-*
kretani jak mohli zranit Chrise....naštěstí mu to kai hnedka vytmavil a vrazil mu jako spravny hrdina :-)supr supr prosim o dalsi :-)

 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA