Nové dni- kapitola druhá
Ako som predpokladal. Raňajky v kruhu rodiny neprebiehali práve najpríjemnejšie. Kai sa celú dobu usmieval a rozprával so svojou mamou, otec sa na mňa neustále mračil a ja som sa hral za hlupáka, ktorý nevie spustiť zrak z okna.
Nepotešilo ma zoznámenie s Clare. Predstavoval som si niečo iné. A ju som sa naozaj pokúšal predstaviť si viac ráz. Otec mi naznačil, že vedie nejakú firmu( tuším povedal aj meno firmy a to čím sa zaoberá- to som nejako prepočul), no nečakal som elegantne oblečenú a upravenú krásnu ženu v stredných rokoch pracujúcu v oblasti módy. Už chápem ten bezchybne najnovší trend jej syna. Taktiež som si všimol jej prekvapený- lepšie povedané šokovaný výraz, keď si prezrela, čo mám na sebe ja. Čierne ošúchané nohavice, cez rameno roztrhané hnedé tričko, pás látky uviazaný na ruke naznačujúci náramok a remeň okolo krku zrejme nie je imidžom, za ktorý by utratila čo len cent. Čo ma po tom? Je mi predsa ukradnuté, čo si myslí. Musím však priznať, že som chvíľu závidel vzťahu, aký vládol medzi ňou a Kaiom. Pff. S otcom si náhodou rozumiem výborne.
Pri jedle sa so mnou snažila nadviazať rozhovor a aby som bol zdvorilý a nedráždil znova fotríka, odpovedal som na všetky otázky. Priznávam, boli to rýchle a jednoslovné odpovede, ale boli to odpovede- či nie? Hodil som očkom po Kaiovi.
Pevný krok, vzpriamený chrbát a ruky voľne spustené po bokoch mu dodávali ešte viac autority, aká z neho vyžarovala. Lezie mi to na nervy. Dúfal som, že sa ho zbavím, keď mu oznámim, že sa chystám ísť do školy pešo. Je to dosť ďaleko, no pre mňa je táto chvíľa samoty k nezaplateniu. Rád len tak premýšľam a uvažujem o tom, aké by to bolo, keby som sa opäť stretol so svojou skutočnou mamou. Teraz mi to prekazí práve on. Naozaj mi nechýba nič viac. Chcem sa takto prechádzať aj naďalej. Sám! Vzdychol som si. V škole sa ho už nejako strasiem. Pravdepodobnosť, že by šiel do rovnakej triedy ako ja je 1:6. To sa určite nestane. Neverím na takéto náhody.
To nie je pravda! Ešte pred chvíľou môj znudený výraz vystriedal zaskočený. Poriadne zaskočený. Nemôžem uveriť vlastným očiam- ako sa práve Kai blíži cez dav zvedavých spolužiakov ku lavici vedľa mňa. Sadne si.
,, Čo tu robíš?" -vypálim zo seba.
,, Myslím, že to je jasné." Usmeje sa.
,, Chris, toto je tvoj nevlastný brat?" Spoza mňa sa ozvala Jane.
Nahnevane som po nej šľahol pohľadom.
,, Som Kai," - pri predstavovaní sa postavil a chvíľu vo svojich rukách podržal tie Janeine - ,,je pre mňa potešením stretnúť sa s tebou, Jane." Potom sa sladko usmial.
Prekvapene sa dívam ako Jane celá očervenela. Jane! Tá šialená, neustále rozhnevaná Jane! S Fredym ju prezývame( pravdaže, keď nás nepočuje) fúria.
,, Odkiaľ vieš ako sa volám? Nie počkaj - povedal ti to Chris, však?"
,, Ja som mu nič nepovedal!"
Kai si všimol, že po tomto Chrisovom vyhlásení Janeina tvár zosmutnela, no trvalo to len okamžik.
,, Rozprával mi o vás Mathias( Chrisov otec). Vraj ste už dlhé roky priatelia. Ty musíš byť Fred." Kai sa posunul vpred a podal ruku Fredymu.
Ďalšie prekvapenie prišlo, keď Kai narazil na menší odpor. Celú dlhú minútu trvalo, kým mu Fred podal tú svoju. Fredy! Ten večne optimistický, priateľský blázon!
Nebolo viac času na ďalšie otázky a odpovede. Do triedy vstúpil pán Slacker, profesor angličtiny. Táto hodina ako aj celý zvyšok vyučovania boli hotovým peklom. Každí z profesorov si všimol nového bezchybného chlapca s vedomosťami na ich úrovni. Každí v triede ho obletoval. Pff. To nepotrvá dlho. Teraz je Kai pre všetkých nová hračka. Nič viac. Dúfam. Prečo mi vôbec ma záležať na tom, ako sa okolo neho krútia? Počul som zvonček. Konečne! Bez obzretia som vyšiel von z triedy a smeroval von.
,, Je úžasný! Máš naozaj skvelého ... "
,, Keď je taký úžasný, prečo nie si teraz s ním, ale prenasleduješ mňa, Jane?!" Vybuchol som.
,, Ja ... iba som chcela povedať, že si určite budete rozumieť. Je milý, inteligentný a ..."
,, Perfektný?!" Doplnil som ju. Aspoň som si to neustále opakoval. Nechcel som priznať, že ten prívlastok vyšiel z mojej hlavy a dokazuje to, čo si o ňom začínam uvedomovať.
,, Áno. Nie však taký perfektný ako ty."
,, Hej, tu ste! Chris povedal som ti predsa, aby si ma počkal. Zasa by ste ma tu nechali."
,, Keď si nepohneš, tak určite."
Fred sa rozbehol k nám a začal niečo nepretržite bľabotať. Opäť som pocítil ten známy pokoj. Nechcem o neho prísť, no viem, že sa tomu nebude dať vyhnúť akonáhle znova uvidím Kaia.
,, Chris!"
Otcov výkrik neveští nič dobré. Ah. Čo som zasa spravil? Veď som sa iba teraz vrátil domov. Bolo pol šiestej, zvyčajný čas môjho príchodu po škole a popoludňajšom poflakovaní strávenom s Jane a Fredym. Nemeškám! Tak prečo vysí vo vzduchu to ticho ako by sa schyľovalo k búrke? Zamieril som rovno k obývačke, odkiaľ prichádzal otcov hlas.
,, Áno?"
,, Čo to má znamenať?"
,, Čo?" Nechápavo som sa díval na otca, asi mu preskočilo. Najzvláštnejšie bolo, že tu nebola Clare ani Kai. Čo bolo prirodzene aj fajn. Naozaj som nechcel vidieť Kaia. Dlho mi trvalo, kým som vstrebal myšlienku, že odteraz ho budem mať neustále na očiach. Aspoň, že sa deň rozlišuje aj na poludnie.
,, Povedal som ti predsa, aby si to tu poukazoval Kaiovi, aby si mu pomohol. Los Angeles je pre neho niečo nové. Vysvetli mi ako to, že sa dnes po škole vrátil domov sám?!"
,, Čože?"
,, Prečo si sa s ním nevrátil? Mohol sa stratiť."
,, Nie je žiadne decko. Určite ho nebudem vodiť za ručičku. Sťažoval sa?"
,, Nie. Pravdaže nie. Je však tvojou povinnosťou..."
,, Opakujem, nie som jeho pestúnka. Dočerta! Nestačí, že sa o neho podkýňam doma, v škole, v triede!"
,, Chris!"
,, Ty si úplne zošalel, otec."
Našu hádku vyrušil hluk pri dverách. O pár sekúnd vstúpili do miestnosti Clare s Kaiom. Obaja sa usmievali. Budúca macocha sa pohla k otcovi a vtisla mu na pery bozk. Odvrátil som sa.
,, Ahoj Chrisy."
Kývol som na pozdrav.
,, Trocha sme sa v obchode zdržali. Rozhodovali sme sa, čo uvaríme dnes na večeru. Čo poviete na ryby podávané so zeleninou na čínsky spôsob, indiánsky vyprážaný chlieb, kúsky morských plodov a zeleninový šalát s avokádom, na ktorý pridáme pálivú azíjsku omáčku s arašidmi?"
,, Už sa na to teším, drahá."
,, Mama, čo keby si si oddýchla a ja zatiaľ pripravím večeru?" Ozval sa od dverí Kai.
,, Chcela som ti s tým pomôcť, ale som naozaj trocha vyčerpaná."
V tom sa jej pohľad vpil do môjho. Zdvihol som zrak a uvidel otcov. Vzdychol som si.
,, Ja ti s tým pomôžem." Zahundral som a pobral sa za Kaiom.
Kai začal vybaľovať potraviny z tašky.
,, Uhmm... neviem toho veľa. Nie som najlepší kuchár a v živote som sa ani nepokúšal pripraviť niečo také zložité ako spomenula tvoja mama."
Usmial sa. ,,Ani ja nie som najlepší, ale toto je pre mňa celkom jednoduché. Nerob si starosti. Nemusíš tu byť."
,, Nebol si to náhodou ty, kto hovoril o snahe spriateliť sa, či niečo také?"
Pozrel na mňa. ,, Áno."
Nič viac.
Načiahol som sa za zeleninou a chystal sa ju poumývať.
,, Ďakujem, Chris."
Udivene som sa po ňom pozrel.
Spresnil. ,, Za pomoc."
,, Chris, nepôjdeme dnes po škole na menší nákup?"
Zamyslene obrátim hlavu smerom ku Kaiovi. Je to už týždeň, čo sa s Claire nasťahovali do nášho domu. Za tie dni som si na nich trocha zvykol. Nie žeby som bol z ich prítomnosti nadšený, ale je to fajn. Stále ma však trápi ten zvláštny pocit, ktorý sa objaví vždy, keď som s ním. Prešli sme cez križovatku a zabočili do tichej uličky, ktorú som mal na tejto rannej prechádzke cestou do školy najradšej.
,, Uhm. Chceš aby som ti ukázal nejaké väčšie supermarkety ako Hayds( to je malý obchodík, v ktorom sme stálimi zakáznikmi)?"
,, To by bolo skvelé. No myslel som predovšetkým na narodeniny, ktoré bude mať Mathias za dva dni. Zišla by sa nejaká drobnosť."
,, Pred piatimi rokmi sme s otcom oslavovali moje dvanáste narodeniny. Odvtedy nič. Povedal som si, že už nie som decko a nemusíme robiť takéto hlúposti. Aj tak to bola nuda len mi dvaja."
,, Chápem. Tiež som mal často chuť s tým prestať. Hlavne po smrti otca, no potrebovala ma mama a tak som sa snažil robiť všetko ako predtým."
,, Dobre. Možno to bude znesiteľné."
Rozosmial sa. ,, Mal by si sa pripraviť. Ver mi, že mama vám tie roky vynahradí. Počítaj s balónikmi, dekoráciou, kopou darčekov, tortou a pesničkou Happy Birthday."
,, Žartuješ, však?"
,, Vôbec."
Zastavím sa. ,, Super. Nepovedz, že ešte pozveme zopár priateľov!"
,, Dosť možné."
Prevrátim očami a pridám do kroku.
,, Poďme."
Hodil som zošit z chémie do tašky a nasledoval Kaia von. Kráčali sme po parkovisku a smerovali na autobusovú zastávku, chystajúc sa zviesť do centra. Započujem za sebou kroky. Vzdychnem si. Tri-dva-jedna!
,, Hej, ľudkovia. Kam ste sa vybrali?" Fred sa na mňa prilepí zo zadu a rukou ma drží okolo pliec.
,, Aj nechceš prísť o to rameno..."
,, Dobre, dobre!" Odstúpil.
,, Stále neviem pochopiť ako to s ním dokážeš vydržať, Kai. Chris je strašný nervák."
Podráždene blysnem po Fredym.
,, To teda je." Pripojí sa večne neodbytná Jane.
Ah. Otravná banda.
,, Kde vlastne idete?"
Chcel som ich poslať kade- ľahšie, no ozval sa Kai a tak som sa nimi zbytočne nezaťažoval.
,, Do mesta, kúpiť nejaký darček na Mathiasové narodeniny. Mimochodom budeme radi, ak prídete."
,, Iste" Poteší sa Jane. ,, Kedy to vlastne bude?"
,, Zajtra, povedzme o piatej."
,, Výborne. Budem tam."
,, Aj ja. Už sa nemôžem dočkať. Jane, nemali by sme kúpiť aj my niečo?"
,, Samozrejme, ty idiot."
,, Ja len, že pri sebe nemám peniaze. Chris mohol by si mi požičiať, keď tam budeme?"
,, V žiadnom prípade."
,, Jane..."
,, Vlastne ani ja nemám veľa peňazí." Zablúdi očami ku mne.
,, Ani jednému z vás nedám nič."
,, Veď ti to vrátime!"
,, Mám lepší nápad. Čo keby ste teraz išli domov, vzali čo potrebujete, stretli sa a šli sami."
,, Prečo by sme to mali robiť, keď môžme ísť všetci spolu?" Dobiedzala Jane.
,, Dobre." Zastaví Fred. ,, Prídem po teba Jane."
,,Ale...tak fajn. Maj sa, ty držgroš. Ahoj Kai."
Rozlúčili sme sa a o chvíľu nastúpili do autobusu.
Kai mal na tvári úsmev.
,, Čo ti je také smiešne?"
,, Si dosť krutý, Chris."
,, Áno to určite. Vďaka tebe ich budem mať na krku aj v sobotu."
,, Prepáč. Myslel som, že budeš rád. Veď ste prietelia a zdá sa, že oni ťa zbožňujú."
,, Hej, hej. Len sú dokonalé otravní."
,, Fred bol šťastný, keď si navrhol nech idú len oni dvaja."
Pokrčím plecami. ,, Tuším je trocha buchnutý do Jane."
A ona do teba, pomyslel si Kai.
,, Čo tak kúpiť zopár fliaš piva?"
,, Nemyslím, že to je to najvhodnejšie, Chris."
,, Prešli sme už všetko. Naozaj neviem, kde by sme teraz mali ísť."
,, Poď pozrieme sa tam."
,, Trhy?" Zatvárim sa pochybovačne, no zamierim k nim.
Veľké nič. Práve som to chcel vzdať, keď mi pohľad zablúdil ku škatuli s rôznym tovarom. Hneď som ich zbadal. Strieborné starožitné kapesné hodinky dedené z generácie na generáciu. Otcove kapesné dvojplášťové hodinky s netradične zdobeným hodinovým strojom, ktoré predal pre rozvodové konanie. Podišiel som k stánku a vzal ich do rúk.
,, Hodinky si už vylúčil, ak si dobre pamätám. No musím uznať, že sú nádherné."
S tichou úctou som ich obrátil. Áno. Sú to ony.
,, Vidíš tu ryhu...mal som päť a hral sa na rytiera. Mama zakričala, že obed je hotový. Bol som na strome a rýchlo sa pokúšal zliesť, aby ma nevidela. Hnevala sa, keď som porušil jeden z jej príkazov-ako bol strom. Noha sa mi zakvačila o konár a letel som rovno na plot. Bol by som dopadol veľmi zle, nebyť týchto hodiniek, ktoré som zvieral v ruke. Otec mi ich pripevňoval o šnúrku, keď som sa s nimi išiel hrať. Tá sa zachytila a ja som mal akurát čas položiť nohy na plot a skočiť dolu. Pritom som ich poriadne odrel. Viac mi ich už nepožičal."
,, Sú tvojho otca. Ako sa tu dostali?"
,, Potrebovali sme peniaze na rozvod, advokáti a iné výdavky..."
,, Vy dobre vybrať. Pekné hodinky. A ja dať lacno." Pozrel som na tučného indického obchodníka. Po vyhlásení presnej sumy som žasol. Ten si naozaj neuvedomuje, čo tu má.
,, Beriem. Kde je kľúčik?"
,, Kľúč? Ja žiadny nemať. Načo to treba?"
,, Naťahovanie stroju aj nastavenie času sa prevádza pomocou kľúču. Naozaj ho nemáte?"
,, Ja nič také nemať."
,, Vezmeme ich aj napriek tomu?" Ozval sa Kai.
,, Áno. Ak chceš vybrať niečo iné neber ohľad. Síce pri sebe nemám až toľko peňazí, ale..."
,, Naopak. Bude to perfektný darček."
Usmial som sa a naklonil k nemu. ,, To teda hej. Skúsim ešte znížiť cenu."
,, Ten sa dal oblbnúť. Cena, čo ponúkal na začiatku bola dosť nízka aj, keď nemal kľúčik."
,, Áno. Pekne si ho ošklbal."
,, Som výborným obchodníkom."
,, Skôr by som ťa nazval vyciciavač Chris."
,, To od teba nebolo pekné. Veď to bolo v záujme nás oboch."
Rozsmial sa. ,, Sú perfektné." Držal ich pred sebou a dôkladne si ich obzeral.
,, Otec bude nesmierne rád. Zbavovalo sa mu tých hodiniek ťažko."
,, Keď bude aspoň spolovice šťastný ako ty teraz, máme ten najlepší darček."
Chcel som niečo podotknúť, no pocítil som zozadu slabý náraz.
,, Čo dočerta..."zasekol som sa a nechápavo díval ako muž, ktorý do mňa vrazil vykonával zvláštny rituál. Rukami blízko mňa obkresľoval moju siluetu a potom vykríkol: ,, Dokonalé." Chytil ma za ruku. Mal som v úmysle vytrhnúť si ju, no namiesto mňa to urobil Kai. Muž sa na chvíľu zatváril namrzene, ale potom si hodnotiaco obzrel Kaia.
,, Toto je najlepší deň v mojom živote. Vy dvaja ste úžasní. Volám sa Ed Jakson a pracujem pre reklamnú firmu ATT, Incorporated. Potrebujem vás."
,, Vďaka za ponuku, no musíme odmietnuť." Kai sa pohol preč, a keďže mi držal ruku nasledoval som ho.
,, Počkajte. Zarobíte si slušné peniaze a zato chceme len trocha vášho času. Robíme spot na opaľovacie krémy a ..."
,, To stačí. Nie znamená nie! Nebudem sa promenádovať pred kamerou a natierať sa nejakým hlúpym krémom." Odsekol som, mal som ho akurát dosť.
,, Vy by ste natierali dievčatá. Od vás sa to nežiadá."
,, Zbohom."
,, Počkajte. Nerobíme žiadne reklamy so sexistickým motívom. Sme uznávaná firma. Je to len o parte tínedžerov, ktorá sa vyberie k moru za zábavou. Všetcu sú šťastní, chlapci pomôžu natrieť dievčencám chrbát. Zobrazia sa krémy, číslo, kde ich objednať a strih."
,, Popozerajte sa po niekom inom."
,, Neviete si predstaviť, aké je ťažké zohnať chlapca ako vy. Ste v dobrom veku a máte dobrú postavu a navyše detskú tvár, to sa nevyskytuje len tak. Váš priateľ-ukázal na Kaia- má výbornú postavu, no už mužnejšiu tvár, síce neobyčajne krásnu, ale takéto druhy sú časté. My potrebujeme niečo ako vy. Chlapca s rozkošnou..."
,, A ja už po tisíci raz opakujem nie!"
,, Fajn. Vezmite si moju vizitku, možno si to rozmyslíte."
,, O tom pochybujem." Založil som vizitku do vrecka, inač by som sa toho chlapa nikdy nezbavil.
,, Môžem poznať vaše mená mládenci?"
,, Nie a neprenasledujte nás!" Zvrtol som sa a kráčal preč, čo najďalej od toho cvoka.
Kai sa zrazu nahlas rozosmial.
,, Na čom sa zasa tak zabávaš?"
,, Keby si sa videl. Keď sa hneváš vyzeráš ešte viac...rozkošnejšie."
,, To určite! Chceš mi povedať, že vôbec nepomáha aké handry nosím."
,, Myslím, že s nimi pôsobiš, no uhm bezbranne."
Zamračím sa. ,, Ak to povieš znova nakopem ti ten tvoj neobyčajne krásny zadok."
Pozreli sme na seba a rozosmiali sa.
Komentáře
Přehled komentářů
Nezklamal mě ani další dílek. Jsem zvědavá, zda se dají na modeling.
komentář
(ilona, 18. 6. 2017 17:40)