Jdi na obsah Jdi na menu
 


Spoločné chvíle- kapitola desiata

2. 5. 2010

    ,, Chris, holúbok si to naozaj ty? Nemôžem tomu uveriť. Dnešok je úžasný."

    Zo značkových trendy topánok môj pohľad smeruje vyššie, kým sa nemo nezastaví na známej tvári, bez ktorej by som si život vedel predstaviť omnoho pokojnejší. Doriti, to je ten perverzák! Ed Jakson, asistent mojej matky. Čo tu robí? Aj mama- nie! iba žena so mnou prepojená krvou- je stále v meste? Myslel som, že odtiaľto zmizne ako víchor, presne ako pred rokmi. Super. Nič lepšie sa mi nemohlo prihodiť! Kai, kde si tak dlho? Rýchlo sem príď...

    ,, Aké skúpe. To ma ani nepozdravíš, holúbok?"

    ,, Ehm...zdravím."

    Ed sa na mňa zoširoka usmeje. ,, Vieš, že som na teba v posledné dni neustále myslel? Stále sa mi vybavovala tvoja krásna tvárička celá rozochvená. Potom, čo si do mňa narazil a za tebou vybehol Kai, som šiel za Elizabeth a tá mi všetko povedala. Je mi to tak ľúto."

    ,, To je v poriadku." Dočerta! Nepotrebujem jeho ľútosť ani starostlivosť. Nechaj ma na pokoji.

    ,, Poď so mnou."

    ,, Čože?" Vyvalím oči, keď ma chytí za ruku a ťahá preč. ,, Pustite ma, hneď!"

    ,, Prepáč, holúbok, nerozčuľuj sa. Iba som ťa chcel pozvať na drink alebo horúcu čokoládu a porozprávať sa."

    ,, Nemôžem, Kai sa o chvíľu vráti a ja..."

    ,, Ah, Kai. Je tu s tebou? To nič, počká."

    ,, Ale..." Tomuto bláznovi je zbytočné čokoľvek hovoriť. ,, Tašky. Mám tam nákupy."

    ,, Oh, iste." Zastaví, vyberie mobil a o okamih sa pred nami zjaví nejaký svalnáč. ,, John, dozri na tie veci, kým sa nevrátime." Muž menom John prikývne a ja iba poslušne kráčam v šľapajách cvoka. Posadíme sa za menší okruhlý stôl a Ed objedná nejaké pitie. ,, Nemusíš mať obavy, John je môj asistent. Môžeš mu dôverovať."

    No iste, budem veriť cudziemu chlapovi, ktorý navyše pracuje pre blázna. Dobrý vtip. ,, Fajn, tak o čom ste sa chceli rozprávať?"

    ,, Elizabeth to veľmi mrzí. To čo povedala..."

    ,, Pozrite, ak ste tu prišli vŕtať do nášho vzťahu- podotýkajúc, že to nie je vaša vec- tak odchádzam. Nechcem už o nej počuť nič. Tá žena mi je ukradnutá." Zodvihnem sa, no on ma posadí späť.

    ,, Vieš, že to tak nie je. Ale akceptujem tvoje stanovisko. Pravda je, že som hlavne chcel vedieť ako sa máš, či si v poriadku."

    ,, Nechápem, prečo vás to zaujíma, ale áno. Som okey."

    ,, Zaujíma ma to, pretože si Elizabethin syn, ona je moja najlepšia priateľka, a navyše mi na tebe záleží, holúbok."

    Zasa začína! Na stôl prinesú objednávku a zavládne ticho.

    ,, Odišla?" Opýtam sa šeptom dúfajúc, že to nepočul.

    ,, Áno."

    Opäť pár minút mlčíme. ,, Netušil som, že aj asistent má asistenta." Vyhŕknem prvú vec, čo ma napadne, pretože toto ticho mi je nepríjemné.

    Muž pri mne sa rozosmeje a pustí sa do rapotania. O chvíľu obaja dopijeme nápoje a je najvyšší čas odísť. ,, Tak...vďaka, ja už musím ísť."

    ,, Stretneme sa ešte niekedy?"

    ,, Vy zostávate? Myslel som, že pôjdete spolu s..."

    ,, Elizabeth mi navrhla, aby som prišiel za ňou, ale ja som sa ešte nerozhodol." Zovrie mi dlaň do svojej. ,, Niečo, presnejšie povedané niekto, ma tu stále drží."

    ??? Vykoľajene sa dívam na jeho tvár približujúcu sa k mojej. Zrazu ňou však trhne a Ed sa zvalí opäť na stoličku. Za lakeť ma schmatne ruka a prinúti ma postaviť sa.

    ,, Nepribližujte sa ku Chrisovi."

    ,, Kai, čo tu robíš?" Prekvapene hľadím na zamračeného zelenookého mladíka.

    ,, To by som sa mal opýtať ja. Povedal som ti, aby si na mňa počkal a ani sa nepohol. A keď sa vrátim, stojí tam gorila v obleku, z ktorej bolo mimochodom dosť ťažké dostať, kam si zmizol. Aby to však nebolo dosť, nájdem ťa v spoločnosti tohto tu práve vo chvíli, keď sa chystáte bozkávať."

    ,, Tak to nie je. Iba...my...on sa nepokúšal...my sme sa rozprávali..."

    ,, To nie je Chrisova vina. Bol príliš rozkošný a nedokázal som odolať. Prepáč, holúbok."

    On ma naozaj chcel pobozkať?! ,, Vy úchyl. Čo..."

    Od poriadnej spŕšky šťavnatých nadávok smerujúcich na vysmiateho muža ma zastaví Kai. ,, Nechajte Chrisa na pokoji, inak to oľutujete."

    ,, To má byť vyhrážka, chlapče?"

    ,, Ešteže ste to pochopili. On patrí mne." Jeho posledné slová a to ako ich vyslovil Eda a mňa zamrazili. Potom sa otočí a spolu výjdeme z reštaurácie.

    ,, Kai...hneváš sa?" Obaja teraz kráčame ulicou na autobusovú zastávku s hordou nákupou v rukách.

    ,, Prečo si s nim šiel? Ide po tebe už od prvej chvíle, čo ťa stretol. Myslel som, že si múdrejší a budeš sa od neho držať ďalej. Pokúsil sa o to aj predtým?"

    ,, Hm?"

    ,, Hovorím o bozku. Urobil to aj v minulosti?"

    ,, Samozrejme, že nie! Čo si myslíš? Nikdy by som to tomu perverzákovi nedovolil."

    ,, Tak prečo si sa nebránil aj teraz?"

    ,, Netušil som, čo chce spraviť. Koho by napadlo..."

    ,, Myslím, že každého okrem teba."

    ,, Veď sme boli uprostred ľudí a za bieleho dňa! To by som naozaj neočakával, ani nikto iný!"

    Vzdychne si. ,, Nechajme to tak."

    ,, Dobre." V hlave mi opäť zaznejú Kaiove slová: "On patrí mne." Bolo to dosť sebavedomé a majetnícke vyhlásenie, no v mojom vnútri sa pri ňom rozlialo príjemné teplo. Značia tie slová prísľub, že ma neopustí za žiadnych okolností, že tu so mnou bude navždy? Usmejem sa a zladím krok s tým jeho.

 

 

 

    ,, Kai?"

    ,, Pšš, naši ešte nespia."

    ,, Tak prečo si už tu?!" Zamračím sa, keď mi rukou postrapatí vlasy. Následne si ku mne vlezie pod prikrývku, vezme ma do náruče a lačne pobozká. To mi už všetky myšlienky vyfučia z hlavy. Robí to takto stále. Každú noc ku mne príde, chvíľu sa zhovárame a robíme tie veci, čo robia páriky, potom ma uspí vo svojom objatí a nad ránom sa vytratí z izby. Preventívne opatrenie, aby to naši nezistili. Aj keď by bolo pekné zobúdzať sa pri ňom, takto je to lepšie. Najmä po jeho poznámke, žeby sa s tým Clare a otec určite vysporiadali a možno by sme to nemali tajiť. To sú teda nápady! Otec by to nikdy neprijal. Nie, nad týmto nebudem ani uvažovať.

    ,, Kai, vždy si bol skôr na chlapcov?"

    ,, Čo?"

    ,, No vieš, ide o to, že ťa zrejme priťahujem ja. Tak len chcem vedieť ako to začalo? Mne osobne sa vždy páčili len dievčatá, na rovnaké pohlavie som si v tom zmysle nikdy nepomyslel. Pravdupovediac ani teraz nerozumiem prečo sa mi ty...no..."

    Pri uchu započujem jeho tichý hladký smiech.

    ,, Čo je na tom také zábavné?"

    ,, Nič, iba sa mi strašne páči to, ako sa červenáš."

    ,, To si odkiaľ nabral?"

    ,, Môžem ťa zreteľne vidieť, keďže na teba dopadá lúč mesiaca." Uchopí mi tvár do dlaní, keď sa ju pokúšam skryť. Vzdám to a on prehovorí: ,, Doposiaľ ma nikdy nikto nezaujal. Ty si prvý človek, po ktorom naozaj túžim. Už od nášho prvého stretnutia."

    ,, Myslíš vtedy, keď si sa ma snažil získať prípravou senvičov?"

    ,, Presne. Bol si na zjedenie, ako si sa mračil a z tvojich úst vychádzali samé štipľavé rečičky. Nikdy by som si nepomyslel, že budeš taký krásny."

    ,, Ja som v tej chvíli uvažoval skôr nad tým, že strpieť ťa tu bude poriadna otrava, horšie ako som si myslel a..." Kaiove pery mi zabránia ďalej hovoriť. Jeho ruka mi vojde pod vrchnú časť pyžama a pustí sa na prieskum. Zastonám, keď ma nechá opäť dýchať a presunie svoje ústa ku krku, ktorý jemne dráždi. Do prstov vezme jednu moju bradavku.

    ,, Kai, počkaj..."

    Zúfalo zakloním hlavu, keď nepočúvne a láska ma takto ďalej. Prekvapí ma jeho ruka, ktorá sa pohne smerom nižšie, rovno do nohavíc a prebehne po mojom najcitlivejšom mieste. Odskočím: ,, Čo to robíš?"

    ,, Nič čo sa už nestalo."

    Cítim horúčavu na tvári. ,, To si dobre nepamätám, takže to vynecháme." Klamem, pravdaže si to vybavujem do poslednej bodky(lepšie povedané kvapky :D).

    ,, Nie je najvyšší čas, aby si sa rozpamätal?" Stiahne ma späť k sebe.

    Napomeniem ho a tak ma s povzdychom viac netrápi. ,, Tvoja rozkošná hanblivosť sa mi veľmi páči, avšak pripomínam, že už som mal tú česť vidieť ťa nahého."

    ,, A ja som ti už povedal, že si to nepamätám." Trucovito odpoviem dúfajúc, že túto tému sme už skončili.

    ,, Tej noci, keď si prišiel opitý to nebolo po prvý raz."

    ,, Ako to?"

    ,, Zabudni nato."

    ,, Čože, to nie. Hovor!"

    ,, Bolo to u tvojej matky." Okamih čaká, ako zareagujem. Usmejem sa, čím mu dám jasné znamenie, že je to v poriadku, keď sa o nej zmieni. Je taký pozorný. ,, Spomínaš si na náš reklamný spot na opaľovacie krémy, keď nás Ed"- to meno vyslovil s ťažkosťou, čo vo mne vyvolalo smiech-,, doviedol do šatne? No vtedy som mal jedinečnú príležitosť obzrieť si ťa v adamovom rúchu." Smiech ma ihneď prešiel.

    ,, Ale to...nie...ty si bol celú dobu otočený naopak...viem to, sledoval som ťa."

    ,, Pozeral som sa do zrkadla, ktoré tam vyselo. Hádam si nemyslíš, žeby som si niečo také nechal újsť?"

    ,, Ty...ty..."

    ,, Veď aj ty si si ma obzeral a veľmi očividne, Chris."

    ,, Toto ti nedarujem. Nie je to fér. Ja som ťa nikdy nahého nevidel..."

    ,, Chceš to?"

    ,, To som nepovedal." Rozpálenú tvár zaborím do vankúša. O pár sekúnd pocítim, ako sa jeho telo primklo tesne ku mne a ruky sa omotali okolo môjho pása.

    ,, Dobrú noc, miláčik."

    Potichu mu zopakujem jeho slová a s dychom štekliacim ma na krku, príjemnym teplom, ktoré z neho sála pomaly upadám do spánku.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

O tyzden sotva

(Liara, 12. 5. 2010 9:28)

lol a vcera som sa ucila polku dna uz aj babka mi vravela, aby som prestala a to by ma mala podporit -.- , je toho abnormalne vela a do zajtra musim stihat celu sloviny podla planu, uz mi to zacina liezt na mozog, vcera sa zastavil Gabo a tresol nieco s jazykom a ja som uz v duchu isla k stredoveku a prekladovej literature XD, pridem domov asi tak 23.5. a jeden den si dam pauzu a 25. - hura matura- kazdemu s tym uz drbe, tolko si navzajom volame (ja a spoluziacky), uz idem, musim sa ucit :P, zatial sa maj

aj ja si to raz môžem dovoliť XD

(bronwyn, 11. 5. 2010 21:35)

Nejako sme si vymenili miesta-namiesto toho, aby si ty pilne študovala na maturity sa sťažuješ na nudu a iné...a ja sa tu tvrdo mučím, no dobre až tak tvrdo nie :P. Ja sa pokúsim napísať niečo nové asi až v piatok alebo cez víkend(nemám čas, veď vieš XD)a na facebook neprikvitnem len tak-nedám ti zámienku na poflakovanie!len pekne choď zbierať nové informácie a zväčšuj si kapacitu mozgu(pod tým nemyslím nijaký dvojitý zmysel)tak sa uvidíme o týždeň?

Nejako si zlenivela XD

(Liara, 11. 5. 2010 7:09)

Dakujem za kalkulacku, ale pred maturou este pridem domov. A aby si nepovedala, ze nic nerobim, tak som napisala 2 diely cyklu voyage, ale tu to nemozem hodit, taze az doma ^^ . Oki, tak sa maj, musim sa ist drvit :) a niekedy by si sa mohla objavit na facebooku (nic v zlom, ale strasna nuda tu je)

kated

(*´.´*, 5. 5. 2010 18:30)

och och promin ze si to ctu az ted.....hihi sama skola znas to XD. no jo jak jsem mohla cekat od polobratrskjy lasky....moc kraaasny:-) diufam ze napises brzo pokracko....hihi hlavne doufam v tenholle tyden....ummmm a nebo nanejvis dva. dyl to nejde vydrzet :-)

***

(Jana(http://mujutajenysvet.blog.cz/), 5. 5. 2010 15:40)

nádhera! muselo být roztomilý jak se červenal xD honem dál prosím!

=0)

(Teressa, 2. 5. 2010 20:44)

prekrasne=) uz sa moooc tesim na pokracovanie=) rychlo prosiiim=)

...

(noriuke katsa kai sairo, 2. 5. 2010 15:04)

ááá on se nám stydí chlapček....tenhle díl byl parááádní!!!tuhle povídku doslova miluju!!!!jen tak dál a rychlo pokračování!!!!prosííím!!!

...

(Aylen, 2. 5. 2010 13:45)

Super :) Rychle pokráčko :)