Stretnutie- kapitola prvá
Práve sa vraciam domov. Domov? Ešte stále nemôžem uveriť ako mi to môj otec mohol urobiť. Bude sa po druhý-krát ženiť. Po tom, čo nás opustila žena, ktorá mi bola matkou do mojich šiestich rokov som naozaj nečakal, že si otec nájde náhradu. A už vôbec nerozumiem, prečo si ju našiel v tomto čase. Keď ju nikto z nás nepotrebuje. Už nie som malý chlapec, ktorý potreboval cítiť teplo matkynho tela, ktorý chcel vedieť, že je výnimočný, ktorý túžil počúvať jej mäkký jemný hlas, keď mu po nociach čítavala. Mám sedemnásť a všetko, o čo som bol ukrátený od nej mi dal otec. Vždy sme si boli blízky. Áno, uznávam, že v posledných rokoch sa často hádame a robím všetko inak ako povie len aby som mu tým protirečil, no len preto, že som ako všetci tínedžeri. Vždy som vedel, že sa nič nezmení- prečo aj?- takto mi to vyhovovalo a preto ma neskutočne prekvapilo, keď mi oznámil svoj zámer. Iste otec nežil v celibáte, ale taktiež bolo jasné, že si nijakú zo svojich žien nikdy neprivedie do domu. Čo bolo na tejto iné? A teraz v tejto chvíli sa v mojom dome( teda našom) rozvaľujú dve cudzie bytosti. Zvlášna žena, ktorá ma zaujať miesto macochy a jej úžasny syn( aspoň tak sa o ňom neustále zmieňoval môj otec), ktorý je v rovnakom veku ako ja. A aby nestačilo, že s ním budem pod rovnakou strechou prestúpi aj na rovnakú školu, na ktorej študujem ja! Zasa som urobil otcovi napriek a neprišiel ich privítať ako sa sluší. Preto sa vraciam domov pešo tmavými nočnými uličkami a dúfam, že už všetci nový prisťahovalci spia. Najviac zo všetkého ma zožiera, že sa k nám nasťahovali a to sa ešte nezosobášili. Vraj chcú najprv vyskúšať ako to bude medzi nami klapať. Pfff. Viem naisto, že to medzi mnou a nimi klapať nebude! Aj tak si otec urobí po svojom, takže ma hnevá predstava, že ma iba zbytočne dráždi.
Dnešnú noc asi neprespím veľmi príjemne, keď viem, že zajtra ma čaká otcov nahnevaný výraz a raňajky v kruhu novej veľkej plnohodnotnej rodinky. Mohol by som pravdaže neprísť, no otec by mi to naisto zrátal- to by bolo asi priveľa. Vzdychol som si. Otvoril som dvere do domu a potichu vkročil dnu. Celý ten čas po škole som strávil s Fredym a Jane(dvoma najlepšími priateľmi). Poznám ich už od škôlky- okrem môjho otca sú druhou vecou, ktorá mi pripomína minulosť- teda moju matku. A jediní, ktorý mi až tak veľmi nelezú na nervy. Pohnem sa smerom ku kuchyni. Otvorím chladničku a vyberiem z nej nejaké sendviče. Uhm...otec mi nikdy nepripravoval večeru,raňajky či obed od kedy som mal dvanásť a povedal mu, že je hrozný kuchár. Určite to nemohol byť on, kedže by nevedel pripraviť ani takúto jednoduchú pochúťku a už vôbec by to neurobil v tento deň.
,, Myslel som si, že keď sa vrátiš budeš mať hlad." Ozvalo sa odo dverí.
Prudko som obrátil hlavu, aby som uvidel svojho budúceho nevlastného brata a ostal som prekvapene stát. Takto som si ho nepredstavoval- no pravdupovediac som si ho vôbec nepredstavoval- ale toto mi na chvíľu vyrazilo dych. Čierne trocha predĺžené vlasy zostrihané podľa najnovšej módy, pekná tvár( nie žeby som obdivoval mužske tváre- nie som žiaden gay), hlboké zelené oči odrážajúce inteligenciu a vysoké, vypracované telo odeté do jeansov a bielej košele.
,, Takže toto si pripravil ty?"
,, Áno. Mimochodom som Kai. Ty si Chris, však?"
,, Nie, som iba nejaký tulák, ktorý sa dostal do tejto kuchyne a hodlá sa ju práve celú vyprázdniť."
,, Dobre len si poslúž, pán tulák. Ja sa iba posadím a vezmem si pohár džúsu."
,, Nemysli si, že si ma získaš prípravou obyčajných sendvičov."
Usmial sa: ,, To mi v žiadnom prípade nenapadlo. Pozri, Chris, moja mama sa vydá za tvojho otca. Snažím sa iba vychádzať s tebou a o to isté by si sa mal snažiť i ty. Nebolo od teba pekné, že si sa dnes neukázal- mama z toho bola sklamaná. Veľmi ťa chcela spoznať. V budúcnosti by si mal byť ohľaduplnejší."
,, Budem sa správať ako chcem. Neznášam pretvárku a preto nebudem predstierať, že mi neprekážate. Ja som vás sem nevolal- takže si zvykni na moju ohľaduplnosť." Po tomto vyhlásení som zakusol do jedla pred sebou.
,, Nemysli si, že si jediný nespokojný. Aj ja som mal svoj život vo Washingtone, ale vopred ťa upozorňujem, nepokúšaj sa pokaziť šťastie naších rodičov. Urobím všetko, aby bola moja mama šťastná. Už dlho som ju takúto nevidel a nedovolím, aby si to prekazil."
,, A čo urobíš?"
,, Na niečo určite prídem." Dopil pohár džúsu a postavil sa umyť ho. Potom prešiel okolo a zastavil vo dverách. ,, Chris, verím, že si budeme rozumieť. Tešilo ma. Prajem dobrú noc." Nečakal, kým som odpovedal. Bol dosť múdry na to, aby vedel, že poviem niečo štipľavé. Dojedol som a o chvíľku som sa ocitol v posteli. Toto bude ešte horšie ako som si myslel a dnešná noc naozaj nebude veľmi príjemná.
Komentáře
Přehled komentářů
Povídka se mi četla dobře. Ráda si přečtu další díl.
www.kagome-sora.blog.cz
(kated, 27. 12. 2009 8:58)aa zase ja to strucnejs prepisu....napada me jestli byses nechtela se mnou spratelit. odepis na muj blog please
www.kagome-sora.blog.cz
(kated, 27. 12. 2009 8:56)jo a tak mÄ› napadá nechtÄ›la by ses střátelit ...ja jen abych mÄ›la co nejrychejšà cestu na tvĂ˝ stránky moc se mi tu lĂbĂ:-)odpovÄ›z mi prosĂm na blog jo.
Lumik-simik.blog.cz
(Kokí, 16. 7. 2009 17:54)moc Pěkné, ale můžeš mi říct, jakto, že je toho taak málo!! :-) Moc pěkné ;)
komentář
(ilona, 18. 6. 2017 17:13)